Návštevníci tzv. mierových pochodov od začiatku februára na mnohých slovenských námestiach počúvajú výzvy k zastaveniu vojenskej pomoci Ukrajine a na ukončenie „americkej imperialistickej vojny“. Tieto výzvy šíria zväčša ľudia z okolia strany ĽS NS.
Tak to bolo napríklad aj ostatnú stredu v Žiline. Tieto reči tam hlásal poslanec ĽS NS Andrej Medvecký, ktorý v roku 2014 napadol cudzinca pre farbu jeho pleti pred diskotékou v oravskom Námestove. Ešte predtým bol odsúdený aj za šoférovanie pod vplyvom alkoholu. „Budúci rok je rokom, kedy končí zmluva s NATO,“ kričal Medvecký na námestí.
Čítajte viac Orbán: Ruská armáda nie je v stave, aby mohla napadnúť NATOChystajú petíciu
Takéto informácie šíria aj ďalší členovia extrémistickej strany ĽS NS. „NATO nás ťahá do vojny s Ruskou federáciou. Ale 24. marca 2024 končí zmluvná viazanosť medzi Slovenskou republikou a NATO. Slovenská republika tak má po 20 rokoch historickú a jedinečnú možnosť odstúpiť od zmluvy s NATO a tým ukončiť členstvo v tejto zločineckej organizácii,“ tvrdí predseda ĽS NS Marian Kotleba.
VIDEO: Prezident Českej republiky, vojak a generál vo výslužbe Petr Pavel o NATOAko doplnil poslanec tejto strany Rastislav Schlosár, v Národnej rade podali návrh uznesenia, ktorým žiadajú vládu a prezidentku o kroky smerujúce k vystúpeniu z NATO. Ako však sám dodáva, prijatiu takéhoto uznesenia veľké šance nedávajú. „Rozhodli sme sa preto vytvoriť aj občiansky tlak, aby vláda a prezidentka konali, a prišli sme preto s petíciou,“ uviedol Schlosár vo vzťahu k pripravovanej petícii.
„Chceme mier. Nechceme vojnu. Preto sme prišli s petíciou za mier, aby každý jeden človek na Slovensku mohol svojim podpisom jasne vyjadriť, že nechce bojovať vo vojne proti Rusku a nechce bojovať vo vojne za americké imperialistické záujmy,“ povedal predseda ĽS NS Marian Kotleba, ktorému zas za propagáciu neonacizmu zanikol mandát poslanca, kvôli čomu sa teraz sám označuje za politického disidenta.
Čítajte viac Migy Ukrajine pomôžu najmä pri útokoch. Do bojov môžu byť nasadené za pár týždňovNezvládli čítať text s porozumením
„Severoatlantická zmluva, ku ktorej Slovenská republika pristúpila a po jej schválení spojencami sa stala členskou krajinou aliancie, nemá žiadnu výpovednú lehotu. Zjednodušene povedané, naše členstvo nebolo uzavreté na dobu určitú, ale na dobu neurčitú,“ vysvetlil slovenský veľvyslanec pri NATO Peter Bátor. „NATO je jediným garantom našej bezpečnosti a obrany. Vystúpiť z neho období vojny v susednom štáte je absolútnym znížením bezpečnosti pre každého jedného občana, ktorý na Slovensku žije,“ dodáva.
Časovú neobmedzenosť členstva v NATO potvrdzuje aj ministerstvo obrany. Pripomína, že integračný proces Slovenska do NATO zavŕšilo 29. marca 2004 odovzdanie ratifikačných listín vtedajším premiérom Mikulášom Dzurindom americkej vláde ako depozitárovi. Slovensko sa tak formálne stalo zmluvnou stranou Severoatlantickej zmluvy tým, že uložilo u vlády Spojených Štátov amerických svoju listinu o pristúpení.
Ako si teda možno vysvetliť fámy okolo konca zmluvnej viazanosti v marci 2024? Extrémisti je jednoducho pomýlili zmluvu, ktorú podpísalo Slovensko, so samotnou zakladateľskou zmluvou aliancie. Severoatlantická zmluva bola prijatá 4. apríla 1949 vo Washingtone.
„Po dvadsiatich rokoch platnosti tejto zmluvy môže ktorákoľvek zmluvná strana odstúpiť od zmluvy rok po tom, ako predloží vláde Spojených štátov amerických oznámenie o vypovedaní zmluvy, a tá informuje vlády ďalších zmluvných strán o uložení takej výpovede,“ uvádza článok 13 tejto zmluvy z roku 1949.
„Inými slovami, od roku 1969 dáva Článok 13 Washingtonskej zmluvy možnosť ktorejkoľvek strane v Aliancii vypovedať zmluvu, pričom sa rozhodnutie stane oficiálne platné rok po denunciácii,“ vysvetlilo ministerstvo obrany.
Členovia ĽS NS ale tento článok zjavne pochopili vo vzťahu k termínu vstupu do NATO, a preto sa domnievajú, že možnosť odstúpenia od zmluvy Slovensku nastane 20 rokov od vstupu. „Zo strany Vami spomínaných poslancov teda ide o veľmi nesprávnu interpretáciu textu zmluvy, čo však iba potvrdzuje ich neodbornú spôsobilosť v otázkach zahraničnej a bezpečnostnej politiky,“ uzavrel rezort obrany.