Opozičný Smer v utorok napriek tomu podal návrh na ďalšiu mimoriadnu schôdzu, ktorá by sa mala konať 27. februára. Skeptický voči ďalšej schôdzi je už aj líder mimoparlamentnej strany Hlas Peter Pellegrini, čo šancu nielen na schválenie skoršiemu termínu, ale vôbec aj na jej otvorenie znižuje ešte viac.
Do hry by muselo vstúpiť viacero premenných na to, aby sa situácia zmenila. Prezidentka Zuzana Čaputová by musela vymenovať úradnícku vládu, ktorá by nahradila aktuálne odvolaný kabinet Eduarda Hegera (OĽaNO) a bola by spúšťacím gombíkom k zmene postojov. Júnový termín by potom podporilo zrejme aj hnutie OĽaNO a líder SaS Richard Sulík by sa necítil byť viazaný pôvodnou dohodou.
Čítajte viac Nevyšiel ani štvrtý pokus. Smer chce ďalšiu schôdzu: OĽaNO a SaS korigujú vyjadrenia, terčom útokov je Čaputová
Ak by sa všetky tieto tri na seba nadväzujúce okolnosti na seba nabalili a postoje sa zmenili, voľby pred letom by boli reálne. Po vyjadreniach lídrov však najpravdepodobnejším scenárom nateraz ostáva pôvodný septembrový termín. Cesta k skorším voľbám bola od začiatku len akousi teóriou, hoci v politike, a hlavne tej slovenskej, je možné všetko.
Voľby v júni nemajú veľkú šancu
Prvú mimoriadnu schôdzu sa v parlamente nepodarilo otvoriť ani na štvrtý pokus, keďže v sále nebolo dostatok poslancov a plénum nebolo uznášaniaschopné. Predseda parlamentu Boris Kollár ju presunul na riadnu marcovú schôdzu. Líder Smeru Robert Fico to považoval za znevažujúce a hovoril o tom, že si vládni poslanci robia z ľudí „žarty“. Ak by sa aj schôdzu podarilo otvoriť, v pléne neexistovalo 90 poslancov, ktorí by júnový termín podporili.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Napriek rôznym vyhláseniam totiž dohoda lídrov bývalého koaličného štvorlístka na septembrovom termíne platila. Na to, aby prešiel júnový termín, by sa k Smeru (27), Hlasu (11), poslancom Republiky (5), ĽS NS (7) a k hnutiu Sme rodina (17) museli pridať minimálne liberáli (20), čo by bolo spolu 87 hlasov. Pripojiť by sa k nim museli aj nezaradení poslanci okolo Tomáša Tarabu, ktorí sa podpísali spolu s poslancami Smeru pod druhý návrh na mimoriadnu schôdzu, a ďalší nezaradení poslanci.
Sulík však trvá na svojom a „slovo chlapa“ porušiť nechce, kým na to nie je dôvod. S predčasnými voľbami v júni však súhlasí aj Juraj Krúpa (SaS), ktorý toto stanovisko opakuje dlhodobo. Odlišný názor má aj Gábor Grendel (OĽaNO), ktorý by takisto preferoval skorší termín. Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš na margo nejednotného názoru v OĽaNO uviedol, že v hnutí bola vždy časť, ktorá chcela september, druhá, ktorá chcela skoršie voľby, a tretia, teda desiati odídenci okolo dočasne povereného ministra životného prostredia Jána Budaja, ktorá predčasné voľby vôbec nechcela.
Úradnícka vláda by to mohla zmeniť, no prezidentka ju odmietla vymenovať
Opozícia využila situáciu v parlamente, aby tlačila na prezidentku do vymenovania úradníckej vlády. Iba tá by totiž dokázala presvedčiť hnutie OĽaNO, aby boli voľby skôr. Úvahy o úradníckej vláde sa na stôl dostali po tom, čo Čaputová v stanovisku pred mimoriadnou schôdzou žiadala zastaviť „legislatívnu smršť“ v podobne populistických návrhov poslancov a ak toho lídri nebudú schopní, je lepšie mať voľby skôr, za čo sa stala terčom kritiky koaličných aj opozičných lídrov. „Ak by hrozilo vymenovanie úradníckej vlády, tak ideme do skorších predčasných volieb napriek dohode,“ uviedol minulý týždeň líder OĽaNO Igor Matovič s tým, že prezidentku nebude k ničomu nabádať.
Predpokladá, že názor by zmenili aj ostatní koaliční lídri. Hnutie Sme rodina však dlhodobo deklaruje, že je za všetky termíny predčasných volieb. Líder SaS Sulík niekoľkokrát zopakoval, že nie je dôvod na zmenu termínu a týmto dôvodom nie je ani „šaškovanie“ Matoviča. „Ak si prezidentka želá voľby v júni, stačí vymenovať úradnícku vládu,“ uviedol Sulík. „Choďte za ňou, kedy tak urobí a potom sa na druhý deň nebudem cítiť viazaný slovom, ktoré som dal,“ dodal. Na vymenovanie úradníckej vlády vyzval Čaputovú Smer aj Hlas.
Čítajte viac Divadlo a chaos v parlamente. Tlak na skoršie voľby rastie: Úradnícka vláda? To už radšej jún, tvrdí Matovič
Čaputová však lídrom odkázala, že nič také nespraví, lebo úradnícka vláda nemá byť nástrojom na ovplyvňovanie poslancov. Do karát Smeru nehrá ani to, že aj líder Hlasu Peter Pellegrini považuje už len zvolanie ďalšej schôdze za zbytočné. Na rozdiel od Fica si však Pellegrini nemyslí, že krok by mala urobiť Čaputová. „Netreba žiadne prezidentkine kroky. Len stačí, aby SaS a Richard Sulík povedali, že sa na tento marazmus nemienia pozerať. Stačí, aby dali 15 podpisov od poslancov a ideme do toho a máme to vybavené,“ povedal.
Čas však tlačí a lehoty sa krátia. Ďalšia mimoriadna schôdza bude v pondelok 27. februára, na to, aby sa stihol júnový termín, by musel Boris Kollár voľby vyhlásiť 6. marca. V marci už nemá zmysel snažiť sa o skoršie voľby ani podľa Smeru. „V marci nám uplynú všetky lehoty a môžeme potom akurát tak uvažovať, že urobíme parlamentné voľby okolo 17. júla, keď bude v Bratislave a na Slovensku vonku 40 stupňov. Čo to je za nezmysel?“ hovoril líder Smeru.
Voľby v septembri a sedem mesiacov rozhadzovania
Do predčasných volieb v septembri ostáva sedem mesiacov a niekoľko dní alebo týždňov potrvá aj skladanie novej vlády. Nová vláda bude čeliť jednej z najdôležitejších úloh – v polovici októbra musí predložiť nový štátny rozpočet. Ten aktuálne dostáva zabrať a dôvodom sú aj prezidentkou kritizované populistické návrhy z dielne poslancov. Parlament už schválil plošné zavedenie obedov zadarmo, ktoré budú štát stáť zhruba 100 miliónov ročne. Na marcovú schôdzu presunuli aj cestný zákon z dielne Sme rodina, ktorý parlamentu vrátila na prerokovanie prezidentka. Dôvodom bol dosah na štátny rozpočet vo výške 2,6 miliardy eur ročne.
„Slovenskej správe ciest vzniklo vecné bremeno a museli by platiť za nevysporiadané pozemky pod cestami,“ konštatuje ekonomický expert strany Za ľudí Tomáš Meravý. V posledných dňoch rezonoval aj Matovičov návrh. „Atómovka“ v podobe príspevku 500 eur za účasť vo voľbách prišla po tom, čo poslanci neschválili ako odmenu zľavu 10 percent z poplatkov štátu. O tomto návrhu majú lídri ešte diskutovať nielen na koaličnej rade, ale aj na vláde. Predpokladaný dosah na rozpočet by bol od 1,5 do 2,2 miliardy eur. Z čoho presne by bol krytý, líder OĽaNO zatiaľ nepovedal.
Podľa Meravého sa celkový dosah návrhov vrátane návrhu na odmenu vo výške 500 eur, mohol vyšplhať na sumu päť miliárd eur, čo by znamenalo deficit vo výške 11 percent HDP. „Zrejme nie všetko prejde, ale aj tak to považujem za nebezpečné, lebo tá politika sa úplne odtrhla od posledných zvyškov normálnosti a obávam sa, že aj na ďalších schôdzach nás čakajú kadejaké bizarnosti,“ skonštatoval. V parlamente je však predložených mnoho poslaneckých návrhov, ktoré v dôvodovej správe síce konštatujú negatívny vplyv na štátny rozpočet, no sumu ani krytie nekonkretizujú. Ministerstvo financií preto požaduje vyčíslenie presnej sumy. Na marcovú schôdzu zároveň poslanci presunuli niekoľko ďalších návrhov.
Najdrahšie zákony
- 1. Cestný zákon (Sme rodina; 2,6 miliardy eur ročne) – prezidentka návrh vrátila do parlamentu, poslanci ho presunuli na marcovú schôdzu.
- 2. Odmena 500 eur za voľby (OĽaNO; 1,5 až 2,2 miliardy eur) – návrh predložil Igor Matovič, ešte o ňom majú diskutovať.
- 3. Viacnásobná valorizácia dôchodkov (Hlas; zhruba 300 miliónov eur) – poslanci návrh schválili ako celok, čaká sa na podpis prezidentky.
- 4. Príspevok na bývanie (PS; zhruba 300 miliónov ročne) – poslanci návrh neschválili.
- 5. Obedy zadarmo (Sme rodina; zhruba 100 miliónov ročne) – poslanci návrh schválili, platí od 1. mája.
Smer kritizuje Hlas
Roztržka medzi Smerom a Hlasom nastala aj kvôli povolebnej spolupráci. Smer začiatkom týždňa ostro kritizoval stranu Hlas. Podľa lídra Smeru Roberta Fica vylúčil líder Hlasu Peter Pellegrini Smer aj Republiku z povolebnej spolupráce. Fico zároveň uviedol, že bývalí poslanci Smeru chcú vytvoriť vo voľbách pravicovo-liberálnu vládu s SaS a Progresívnym Slovenskom. Hlas tieto tvrdenia odmietol a dodal, že vopred vylúčil len spoluprácu s OĽaNO a ĽS NS. „O podobe budúcej vlády rozhodnú ľudia v demokratických voľbách tým, koho a v akej sile pošlú do Národnej rady SR. Zostavovať vopred budúce koalície je neúctivé voči ľuďom a Hlas má k ich volebnému právu rešpekt, úctu a pokoru,“ reagovala hovorkyňa mimoparlamentnej strany Patrícia Medveď Macíková.
Pellegrini síce v rozhovore pre Nový čas spoluprácu jasne nevylúčil, no Fica už považuje za politika minulosti. „Nemyslím si, že Robert Fico ešte môže Slovensku ponúknuť nejakú nádej a víziu pre 21. storočie. On je skvelý technológ moci, on urobí aj teraz všetko pre to, aby získal čo najviac percent a dokázal, že to ešte vie, ale už si nemyslím, že to je obrovský prínos pre budúcnosť Slovenska,“ povedal. Podobne sa vyjadril aj na adresu Republiky. „Neexistuje horší alebo lepší neonacista. Všetci sú neonacisti. Tak dúfam, že vám to bude stačiť,“ dodal.