Predseda Komory miest a podpredseda ZMOS-u Jozef Božik na proteste uviedol, že už bolo dosť šklbania a likvidácie samosprávy. „Prišiel čas, keď sa samospráva ozýva. Aktuálne sme v období, keď to je pre samosprávy najhoršie za ostatných 30 rokov. Je hanbou, že sa musíme zhromažďovať preto, aby sme mohli slúžiť naším občanom. Cítim to tak, že politici, ktorí sa dostanú do Bratislavy, zabudnú, kde majú trvalý pobyt," tvrdí Božik. Dodal, že prišli jasne povedať, že kompenzačná schéma, ktorú prezentoval dočasne poverený minister hospodárstva Karel Hirman, je pre väčšinu miest a obcí za mesiac január „na dve veci. Tou druhou vecou je nič, respektíve na nič. Tú prvú hovoriť nebudem, aby som nebol ostrakizovaný, že používam neprimerané vyjadrenie." Zároveň si podľa Božika štát počas pripravovania kompenzácie za minulý rok vybral dva mesiace – august a september. „Vtedy sa menej kúri a svieti. Ale na október, november a december zabudol. V Česku a Rakúsku berú samosprávy ako partnerov, len tu na Slovensku sa na samosprávu zabúda," povedal.

Zároveň uviedol, že potrebujú, aby sa štát vrátil ku kompenzačnej schéme za október, november a december. „Ďalej požadujeme, aby stropné limity boli reálne a boli znížené. V prípade elektriny zo 199 na 100 eur. V prípade plynu z 99 na 50 eur. Už aj tieto limity znamenajú, že platíme o 100 percent viac ako počas uplynulých rokov," povedal Božik. Ďalej apeloval, že sa okamžite musia riešiť dotácie, respektíve vykrytie obrovských nárastov cien tepla vo verejných budovách vo vlastníctve obcí a miest – knižnice, domy kultúry, školské jedálne. „Zároveň požadujeme, aby tí, ktorí su v najpočetnejšej strane, ktorá má 40 členov a schádzajú sa podľa toho, ako sa predseda ráno zobudí, nepredkladali zákony a nedestabilizovali samosprávu," požaduje Božik.
Podpredseda Komory miest a starosta Bratislavskej mestskej časti Ružinov Martin Chren je rád, že sa na proteste zúčastnilo veľa ľudí. „Dnes ráno sa ma jeden kolega pýtal, prečo sa zúčastním na tomto proteste, veď Ružinov je veľké mesto a my to podľa neho vždy nejak zvládneme a zariadime, aby dobre bolo. Presne o tom to je. Za posledné roky to boli práve mestá a obce, ich zamestnanci, komunálni lídri, ktorí suplovali štát všade tam, kde to potreboval," myslí si Chren. Doplnil, že prišli, aby naozaj ukázali, že štát musí riešiť problémy, ktoré spôsobuje.

Primátorka Sliača Ľubica Balgová poukázala na to, že vláda a parlament prijatými zákonmi s negatívnym dosahom na rozpočty samospráv „jednej skupine dávajú a všetkým berú“. Kritizovala chaos, nesystémovosť a absenciu všeobecne akceptovaných pravidiel.
Starosta Nižného Hrušova Ján Fenčák skonštatoval, že v prípade prísľubov vlády s pomocou pri zdražovaní energií boli uistenia negované realitou. „V januári nám kázali roztrhať faktúry s vysokými sumami, že prídu opravené. Prišli. Ešte na vyššie sumy,“ oznámil. Mnohé, najmú menšie obce sú podľa neho na pokraji ekonomického kolapsu.

ZMOS sa listami so svojimi požiadavkami obracia na najvyšších ústavných činiteľov. Deklaruje pripravenosť rokovať aj s povereným premiérom, žiada však, aby samosprávy, podľa vzoru Česka či Rakúska, boli pre vládu skutočným partnerom.
Podporu protestu vyjadrila mimoparlamentná strana Hlas-SD. Jej podpredseda a poslanec národnej rady Richard Raši zdôraznil, že vládna pomoc ľuďom nemôže ísť na úkor zdrojov samospráv. „Tie potom nemajú inú šancu, ako chýbajúce peniaze zobrať svojim obyvateľom vo forme zvýšených poplatkov a miestnych daní,“ uviedol Raši.
Heger: Samosprávy sú pre štát kľúčový partner
Samosprávy sú kľúčovým partnerom štátu. Dočasne poverený predseda vlády SR Eduard Heger (OĽANO) to zdôraznil v reakcii na protest.
Heger vyzval na vecnosť a konštruktívnosť, a to aj pri diskusiách o kompenzačných mechanizmoch pri drahých energiách. „Nerobme z toho politiku,“ povedal. Upozornil, že je pripravený na diskusiu so samosprávami o konkrétnych problémoch, uistil že na budúcotýždňovom stretnutí chce s nimi hovoriť aj kompenzáciách pre menšie obce, ktoré môžu mať problémy s cash flow. „Určite im musíme podať pomocnú roku,“ uistil.