V rámci ankety sme oslovili všetky koaličné aj opozičné strany okrem hnutia Republika a strany ĽS NS, ktorí dlhodobo šíria o vojne dezinformácie. Na konšpiračnej vlne sa posledné mesiace intenzívne nesie aj strana Smer. Ako najsilnejšiu opozičnú stranu ju však redakcia denníka Pravda oslovili, do uzávierky sa nevyjadrili. Nereagovalo ani hnutie OĽaNO.
Ako po roku hodnotíte vývoj vojny na Ukrajine?
Boris Kollár (Sme rodina): Zo všetkých udalostí, ktoré sa počas roka odohrali v rámci vojny na Ukrajine, by malo byť jasné, kto je agresorom, ale aj to, že sa Rusko ako agresor prerátalo. Najdôležitejšie je, že táto udalosť zjednotila Západ a v prípade ďalšieho vývoja je jasné, čo treba urobiť, aby z toho Ukrajina vyšla víťazne.
Foto: Ivan Majerský
Veronika Remišová (Za ľudí): Každá vojna je pre ľudstvo veľkou tragédiou. Útok Ruska na našich susedov spôsobil nešťastie miliónov ľudí, ktorí prišli o domovy, svojich blízkych a život. Rok bojov ukázal množstvo zla, ktoré sa maskuje lžami a šíri sa aj na Slovensku. Aj jeden deň vojny je priveľa a je tragické, že vraždenie trvá už rok a stále nie je zastavené. Je mimoriadne kľúčové, že plány Ruska ako agresora neboli naplnené a Ukrajina úspešne bráni svoju suverenitu a územnú celistvosť. Odhodlanie obyvateľov aj politického vedenia krajiny je veľmi dôležité. Okrem toho celé demokratické svetové spoločenstvo, vrátane Slovenska, poskytuje Ukrajine konkrétnu finančnú, humanitárnu alebo vojenskú pomoc.
Juraj Krúpa (SaS): Ako zbytočnú imperiálnu vojnu Ruska proti Ukrajine, ktorá má za cieľ naplniť chúťky a zvrátené predstavy diktátora Putina, ako sa o ňom bude písať v histórii Ruska. Snaží sa nastoliť nový Sovietsky zväz, resp. Veľké Rusko. Ignoruje pri tom základné práva, právo na sebaurčenie, medzinárodné právo a humanitárne právo. Posiela svojich vlastných ľudí na jatky a zabíja nevinných civilistov, len aby si podmanil nezávislý štát a svojbytný národ, pričom Ukrajinu vníma len ako svoju provinciu, ktorá odmieta diktát Kremľa. Som rád, že sa mu jeho ciele nedarí vojensky napĺňať a je len otázkou času, keď aj v Rusku postupne začnú chápať, že ich diktátor Putin ťahá do medzinárodnej izolácie a do ešte väčšej chudoby.
Foto: TASR/snímka z videa
Monika Kozelová (nezaradená, ODP): Ukazuje sa, že odhodlanie, húževnatosť, ale najmä láska k vlasti dokážu zázraky. Tú neuveriteľnú silu a odvahu, ktorú ukazuje Ukrajina, to je niečo, čo by pred rokom nikto nečakal. Rusom sa nepodaril dosiahnuť ani jeden z ich vojenských cieľov. Iste, občas malé víťazstvo a vzápätí rovnako rýchla strata, ale Ukrajina stojí rovnako hrdá a nepokorená, ako na začiatku. Sila obyvateľov a sila armády by ale nebola možná bez Volodymyra Zelenského. Jeho prerod zo začínajúceho politika v neústupčivého a neohrozeného vodcu – to sa len tak nevidí. A ja mu skladám poklonu za všetko, čo robí pre svoju krajinu.
Martina Brisudová (nezaradená, ODP): Ukrajina ukázala odhodlanie, bojovnosť, ale najmä veľké srdce. Táto vojna je súboj Dávida s Goliášom, kde menší štát rozlohou a počtom obyvateľov bojuje o všetko. Preto mu v tomto boji úprimne držím palce a verím, že zvíťazí a Ukrajina bude čoskoro opäť slobodnou a prosperujúcou krajinou.
Čo nám vojna vzala a čo naopak dala?
Boris Kollár (Sme rodina): Táto vojna nám dala poznanie, že aj v 21. storočí v civilizovanej Európe je možný takýto konflikt, ktorý si pred rokom nikto nevedel ani len predstaviť, desaťtisíce mŕtvych, milióny ľudí museli opustiť svoje domovy. Preto sa musí svetové spoločenstvo zomknúť a urobiť všetko preto, aby sa do budúcna nič podobné nezopakovalo. V tejto chvíli treba urobiť všetky možné opatrenia, aby dostal agresor jasne najavo, že toto nebudeme tolerovať.
Veronika Remišová (Za ľudí): Vojna nedáva, iba berie. Ľuďom na Ukrajine vzala najcennejšie veci, nám v okolitom svete zobrala pocit istoty a rovnováhy vo vzájomných medzinárodných vzťahoch. Skutočnosť, že v 21. storočí môže niekto agresívne zaútočiť na svojho suseda, bola pre mnohých veľmi nepríjemným zistením. Aj na Slovensku niektorí politici využívajú politický prospech na úkor umierajúcich ľudí, nenávisti a klamstvách.
Foto: TASR, Jakub Kotian
Juraj Krúpa (SaS): Táto imperiálna vojna nám opäť ukázala, že bezpečnosť a mier nie sú samozrejmosťou. Nielen nám, ale celému svetu poškodila ekonomicky, čo je globálne vidieť na nízkych číslach rastu HDP, a to len pre zvrátenú predstavu jedného diktátora. Zároveň u nás prispela aj za pomoci časti proruskej opozície k polarizácii spoločnosti a teda aj k ohrozeniu pilierov našej štátnosti. Opätovne zároveň potvrdila, že byť súčasťou euroatlantického priestoru má bezkonkurenčné výhody. Konečne nás doviedla k dôležitému kroku, a teda zbaviť sa energetickej závislosti od Ruska, čo v budúcnosti povedie aj k zníženiu vplyvu Ruska na Slovensku. Vojna dokázala zjednotiť EÚ a NATO tak silno, že sa NATO rozšíri o dve neutrálne krajiny Švédsko a Fínsko. V Rakúsku sa dokonca spustila diskusia o neutralite a jej význame v aktuálnej situácii. Vojna tiež odhalila pravú tvár diktátorského a imperiálneho Ruska, čo otvorilo oči drvivej väčšine ľudí v civilizovanom svete. Povedie to k izolácii Ruska na najbližšie dekády.
Čítajte viac 364. deň: Rok po začiatku invázie verí vo víťazstvo Ukrajiny 95 percent jej obyvateľov
Monika Kozelová (nezaradená, ODP): Vojna mi dala vieru v to, že ešte stále u nás žijú ľudia, ktorí sa dokážu zomknúť kvôli pomoci úplne cudzím ľuďom, z ktorých drvivú väčšinu nikdy neuvidia. Na druhej strane vzala mi všetky ideály o tom, v akom stave je na Slovensku kritické myslenie. Ak takmer 60 percent obyvateľov verí hoaxom, je niečo zlé v prvom rade v kvalite nášho školstva, ktoré zásadne tvaruje celé generácie Slovákov. Ak by v prípade napadnutia Slovenska išlo do boja len 13 percent obyvateľov, to je to, čo ma desí. Ak vyše polovice obyvateľstva verí, že Ukrajina napadla Rusko a nie naopak, aj to ma desí. A desí ma aj to, že pedagóg napadne študenta len preto, že má na sebe ukrajinskú vlajku. Ale najviac ma desí, koľko ľudí podlieha Putinovej propagande. Akoby ľudia zabudli na roky, keď sme tu živili 145-tisíc Rusov aj s celými rodinami, zatiaľ čo nám tu v čase „normalizácie“ ožratí strieľali do ľudí a obťažovali a znásilňovali ženy. Všetci o tom vedeli, len médiá mlčali. Veď aj to bolo také prednovembrové poňatie oslobodenia pred zlým kapitalizmom.
Martina Brisudová (nezaradená, ODP): Vojna nám len berie, môže vziať všetko od našich blízkych cez strechu nad hlavou, dokonca aj vlastnú krajinu. Jedným z negatívnych aspektov vojny je aj šírenie dezinformácií, vďaka ktorým sú už aj tak do rozpoltenej spoločnosti vnášané klamstvá a nenávisť. Mrzí ma, že takéto naratívy používa aj strana Smer či krajná pravica. V tejto súvislosti by sme si mali uvedomiť, aká vzácna je sloboda, demokracia a pravda.
Malo alebo mohlo Slovensko spraviť niečo inak?
Boris Kollár (Sme rodina): V rámci možností robí a urobilo Slovensko maximum čo sa dalo.
Veronika Remišová (Za ľudí): Som hrdá na to, že sa ľudia na Slovensku hneď na začiatku konfliktu mobilizovali a nezištne začali pomáhať našim susedom. Poznám desiatky príbehov, kedy ľudia obetovali svoje pohodlie, prostriedky a čas, aby pomohli civilistom, ktorí utekajú pred vojnou. Je dobré, že Slovensko sa jasne prihlásilo k demokratickým štátom, ktoré odsúdili agresiu a zapojili sa do pomoci ľuďom zasiahnutým vojnou. Je zahanbujúce, že na Slovensku máme extrémistov a agentov Kremľa, akými sú Blaha a Fico, ktorí potom deformujú názor verejnej mienky a robia hanbu Slovensku.
Juraj Krúpa (SaS): Toto je hypotetická otázka. Osobne si myslím, že Slovensko vzhľadom na svoje možnosti urobilo správne rozhodnutia v prípade podpory Ukrajiny humanitárne a, samozrejme, aj vojensky.
Róbert Halák (nezaradený, ODP): Už pred vojnou sme mali omnoho rozhodnejšie a ráznejšie riešiť problematiku šírenia dezinformácií. Dnes je úplne jasné, že Rusko vedie voči európskym krajinám informačnú hybridnú vojnu. Musíme jej čeliť s rovnakým dôrazom ako Ukrajina čelí ruským zbraniam a útokom. Šírenie dezinformácií je dnes veľmi silnou zbraňou, ktorá sa dá veľmi ľahko zneužívať. Neštíti sa ju používať ani Fico, ktorý straší mobilizáciou.
Martina Brisudová (nezaradená, ODP): Dnes sme svedkami toho, že propagácia Ruska sa skrýva pod rúško mierových pochodov či výročia osláv oslobodenia slovenského mesta, ako tomu bolo prednedávnom napríklad v Poltári. Podujatie organizovala mestská samospráva za prítomnosti zástupcov ruskej ambasády či tónov sovietskej hymny. V Lučenci na „mierovom“ pochode bol zase niektorými účastníkmi atakovaný mladý študent medicíny s ukrajinskou vlajkou. Súčasná situácia je aj o slovenských regiónoch, ktoré sa potrebujú zorientovať a vykročiť správnym smerom.
Foto: TASR, Jakub Kotian
Monika Kozelová (nezaradená, ODP): Slovensko musí veľa vecí robiť inak. Napríklad taký generálny prokurátor Žilinka. Tesne pred vojnou odcestuje do Moskvy takmer potajme a tvári sa že o ničom nevedel, nič netušil a že tam bola celá Európa. No nebola, pán generálny, nebola. Ale vy ste tam boli aj za troch. Tesne pred vojnou dohodnúť spoluprácu s Putinovým generálnym prokurátorom, tomu vravím hanba na sto rokov. O cintoríne v Ladomirovej už radšej ani nehovorím, lebo toľko ruskej propagandy sem nedoniesol ani nový primátor Poltára a ten má z ruskej vlajky určite aj posteľné prádlo. No a my máme stále také zákony, že s tým v parlamente nevieme pohnúť. A tí čo môžu, tí nespravia nič.
Mali by sme Ukrajine aj naďalej dodávať pomoc aj vo forme zbraní alebo len humanitárnu pomoc?
Boris Kollár (Sme rodina): Mali by sme pomáhať tak ako je to potrebné.
Veronika Remišová (Za ľudí): Každý, kto je neoprávnene napadnutý, má plné právo brániť sa a žiadať o pomoc. Je našou ľudskou povinnosťou pomáhať tým, ktorí trpia agresiou, a to v takom rozsahu, ako je možné, spoločne s ostatnými partnermi. Zároveň je samozrejme potrebné vynaložiť maximálne úsilie na čo najskoršie ukončenie konfliktu, aby sa nezmyselné vraždenie čo najskôr zastavilo. Pokračovanie pomoci Ukrajine v rámci možností Slovenska je naďalej dôležité v takej forme a objeme, aký Ukrajina potrebuje a ktorý je reálny vzhľadom na možnosti Slovenska.
Foto: TASR, Jakub Kotian
Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré najintenzívnejšie pomáhajú Ukrajine, nielen z hľadiska materiálu a potrebného vybavenia, ale predovšetkým humanitárnou podporou, keď poskytlo zázemie a ochranu pre desaťtisíce rodín, najmä žien, starších ľudí a detí. Za stranu Za ľudí sme podporili nielen tieto opatrenia, ale aj podporu samospráv, ktoré vďaka finančným prostriedkom presmerovaným z eurofondov majú možnosť kompenzovať si náklady spojené s podporou pri riešení utečeneckej krízy.
Juraj Krúpa (SaS): Stojíme na správnej strane dejín. Civilizovaný svet sa rozhodol Ukrajinu podporovať aj vojensky, čo je v súlade s medzinárodným právom a Chartou OSN. K tomu sa, samozrejme, ako civilizovaná krajina pridalo aj Slovensko. Civilizovaný svet už investoval príliš veľa, aby zo svojej podpory a očakávaného víťazstva Ukrajiny poľavil. Ekonomická prevaha civilizovaného sveta je neodškriepiteľná. Cieľom je zároveň udržať medzinárodné právo a medzinárodný poriadok tak, aby v budúcnosti už k takýmto hlúpym imperiálnym vojnám v našej blízkosti nedochádzalo, pričom si treba uvedomovať riziká, ktoré by Rusku priniesol úspech, a teda rozbitie medzinárodného systému a ďalšie konflikty. To, že stojíme na správnej strane dejín, potvrdzujú aj uznesenia Valného zhromaždenia OSN, v ktorých sú na strane Ruska krajiny ako Sýria, Eritrea, Venezuela, Kuba a u nás Fico.
Čítajte viac Začalo sa zasadanie Parlamentného zhromaždenia OBSE. Ukrajina ho bojkotuje
Róbert Halák (nezaradený, ODP): Ukrajina nevyhnutne potrebuje našu pomoc (humanitárnu aj vo forme zbraní) a je na ňu odkázaná. Je pravdepodobné, že čím viac jej budeme pomáhať, tým rýchlejšie sa táto vojna skončí.
Martina Brisudová (nezaradená, ODP): Ukrajine by sme mali pomáhať spôsobom, akým to sama potrebuje a tým, čo žiada. Samozrejme za predpokladu, že nebudú poškodené záujmy Slovenskej republiky. Je nutné porovnať – keby sme boli v podobnej situácii my, Slováci, a tiež by sme sa rozhodli nevzdať a bojovať, aké by to bolo pre nás, keby nám nedodávali to, čo by sme v podobnej situácii potrebovali?
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Monika Kozelová (nezaradená, ODP): V boji s Ruskom, ktoré má početnú prevahu, nepomôže Ukrajine nič, len kvalitné zbrane a dostatok munície. Iste, mohli by sme im poslať aj holubice mieru miesto Migov, ale to im asi nepomôže. Ani detskými plienkami a toaletným papierom to nedajú. Ľudia majú mylnú predstavu o mierovej ceste. Keby komukoľvek z nich vtrhol do bytu agresívny sused, najskôr by im rozstrieľal dvere, potom znásilnil manželku, odvliekol deti, odniesol nábytok aj s chladničkou a potom to celé rozbil, chcela by som vidieť, či zvyšok rodiny, čo ostal nažive, či by vytiahol mierovú ratolesť a snažil sa ho vyhnať s vetvičkou, keď každému v byte, čo zostal nažive, musí byť jasné, že to pôjde len lopatami, krompáčom a dedovou poľovníckou guľovnicou. Na druhej strane moja predstavivosť je celkom živá, a tak si predstavujem s tými vetvičkami mieru v rukách napríklad kolegov Fica, Suju, Mazureka, Blahu, ako úprimne vítajú suseda agresora s mierovou piesňou na perách a ponúkajú mu, či by si nechcel odniesť aj práčku, poprípade aj mixér.
Strana Hlas zaslala jednotné stanovisko za všetkých poslancov
„Z pohľadu medzinárodného práva ide o porušenie princípu územnej celistvosti, ktorého dodržiavanie je životne dôležité aj pre Slovensko. Slovensko je pevnou súčasťou EÚ a NATO a musí sa snažiť o to, aby sme spoločnými silami vyriešili konflikt čo najskôr. Vzhľadom k tomu, že EÚ ani NATO nie sú priamym účastníkom ukrajinsko-ruského konfliktu (tak to aj musí zostať), máme možnosť pomáhať Ukrajine brániť sa ekonomicky, humanitárne a aj vojensky.
Najcitlivejšia je vojenská pomoc Ukrajine, ktorá je kritizovaná časťou obyvateľstva aj v našich krajinách. Treba však zdôrazniť, že Ukrajina ako náš bezprostredný sused má právo na obranu pred ruskou inváziou, vrátane zahraničnej vojenskej pomoci, ktorá je v tomto prípade plne v súlade s Chartou OSN.
Hlas však od samotného začiatku požaduje, aby akákoľvek vojenská pomoc SR pre Ukrajinu spĺňala štyri základné podmienky: nesmie byť ohrozená obranyschopnosť samotnej SR a pomoc musí byť súčasťou kolektívneho rozhodnutia na úrovni NATO a EÚ, musí to byť v súlade so zákonmi SR a nesmieme zabúdať pri pomoci predovšetkým na ľudí na Slovensku.“