3. Malo alebo mohlo Slovensko spraviť niečo inak?
Eduard Heger (dočasne poverený premiér)
Na Slovensko a Slovákov som nesmierne hrdý. Naša reakcia je od prvého momentu jasne čitateľná a uznávaná všetkými našimi partnermi. Stojíme na správnej strane dejín! Poskytnutie humanitárnej pomoci ukrajinským utečencom, strechy nad hlavou a možnosť žiť a pracovať na Slovensku im dáva nádej každý deň. Taktiež sú prínosom pre našu spoločnosť, ako aj ekonomiku.
Občiansky sektor na Slovensku od prvého dňa invázie až dodnes aktívne pomáha utečencom. Vojenská pomoc umožňuje Ukrajincom každý deň brániť svoje vlastné územie, ľudí a existenciu ukrajinského národa ako takého. Nezabúda sa ani na posilnenie východného krídla NATO. Spojenci nám poskytli modernejšie vojenské vybavenie a chránia náš vzdušný priestor. Nie sme v tom sami. Tváriť sa, že sa nás vojna netýka, je cynické a zbabelé a zároveň voči našim spojencom nezodpovedné.
Slovensko je taktiež veľmi aktívne na medzinárodnom poli. Pred rokom vo Versailles sme navrhli, aby bol Ukrajine udelený kandidátsky štatút do EÚ. Aj skeptické krajiny nakoniec tento návrh potvrdili a dnes je kandidátsky status realitou. Slovensko tak začalo po dlhých rokoch mať výrazný vplyv na zahraničnú politiku Európskej únie. Podporujeme Ukrajinu v jej úsilí integrovať sa do Európskej únie.
Jaroslav Naď (dočasne poverený minister obrany)
Slovensko sa v pomoci Ukrajine správa zodpovedne. Nie sú to moje slová, ale kolegov, s ktorými sa stretávam. Vidieť to na rokovaniach v NATO, ale aj na bilaterálnych stretnutiach, keď spojenci a partneri otvorene a nahlas oceňujú náš prístup. Dôležité je nepoľaviť, byť trpezlivý a vďačný, že na Slovensku nezažívame ruskú krutosť. Slovensko, resp. jeho časť, by mala byť podľa môjho názoru pokornejšia v prístupe k téme.
Vysvetlím to na prípade, ktorý mi naposledy povedal ukrajinský veľvyslanec na Slovensku. „Veľa ľudí v Európe nadáva, že ceny elektrickej energie stúpli. My na Ukrajine sme vďační, ak nejakú elektrinu máme, a to aspoň raz za pár dní.”
Roman Mikulec (dočasne poverený minister vnútra)
Žiadna z predchádzajúcich vlád nezažila toľko svetových kríz. Predchádzajúce vlády oblasti civilnej ochrany a krízového riadenia nevenovali takmer žiadnu pozornosť, my sme sa museli okamžite vyrovnať s dôsledkom vojny, nepripravenou štruktúrou či procesmi, ktorej prechádzajúce vedenia ministerstva vnútra nevenovali takmer žiadnu pozornosť.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Nakoľko išlo o bezprecedentný útok na našich východných susedov, od prvého momentu sme robili všetko, čo bolo v našich silách a možnostiach. Ako sa hovorí, po vojne je každý generál, dnes aj na základe skúseností z uplynulého roka vieme robiť veci lepšie a môžem povedať, že sme na prípadnú ďalšiu vlnu odídencov z Ukrajiny ako štát oveľa lepšie pripravení.
Od vypuknutia vojny na Ukrajine sme sa v mnohých oblastiach posunuli dopredu, aj čo sa napríklad týka Sekcie krízového riadenia, nastavovania jednotlivých procesov a riešenia krízových situácii. Sme nielen pripravení na prílev ďalších ľudí, ktorí by mohli z Ukrajiny prísť, ale najmä sme pripravení pomôcť ľuďom zo Slovenskej republiky, a to nielen v súvislosti s agendou ministerstva vnútra, ale aj iných rezortov. Máme schválené dokumenty z našej rezortnej dielne, ako je kontingenčný plán, máme spoluprácu nastavenú tak, aby sme v rámci Slovenskej republiky vedeli ľuďom pomôcť.
Rastislav Káčer (dočasne poverený minister zahraničných vecí)
Samozrejme, že človek uvažuje nad tým, či sme mohli niečo urobiť inak, lepšie, rýchlejšie. Myslím si však, že ako Slovenská republika sme v daných momentoch robili a doteraz robíme maximum toho, čo môžeme. Čo sme však mohli urobiť skôr, ešte pred samotnou vojnou, je rýchlejšie znižovanie energetickej závislosti od Ruska. Ruský režim by mal menej prostriedkov na financovanie vojny a nemohol by nás vydierať prerušením dodávok zemného plynu.
Čítajte viac Káčer poslal "kolaborantov Putina do riti“. Budapešť mu odporúča psychiatra
Ruská vojna je však budíčkom aj v tom, čomu sme vďaka dlhým rokom mieru venovali menej pozornosti ako sme mali – budovaniu našej bezpečnosti, armád a posilňovaniu schopností odstrašenia. Konkrétne u nás doma sme omnoho skôr, ako za súčasnej vlády, mali myslieť na rozvoj a modernizáciu našich ozbrojených síl. Tí, ktorí nás dnes obviňujú z vlastizrady, celé roky zanedbávali najdôveryhodnejšiu inštitúciu v tomto štáte. Vojaci si nemali čo obliecť, čím strieľať, jazdili na predpotopných vozidlách, o hlavnej bojovej technike radšej ani nehovorím. Takéto bolo ich vlastenectvo.