Skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchala obvinená,“ uvádza sudca Peter Pulman zo Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku.
Renátu priviezol na Slovensko vládny špeciál 13. februára z irackého Kurdistanu, kde bola spolu s deťmi štyri roky držaná v zajateckom tábore. K jej presunu spolu s jej desaťročnou dcérou a šestnásťročným synom došlo na základe repatriácie slovenských občanov, ktorú zabezpečilo ministerstvo zahraničných vecí.
Žena požiadala o deportáciu na jeseň 2021. Pri návrate deťom tvrdila, že tu budú žiť skromne v starom dome s jej rodičmi, čo je lepšie, ako žiť v stane.
Po pristátí ju vyšetrovateľ NAKA obvinil z trestných činov ohrozenia mravnej výchovy mládeže, založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny a vojnového bezprávia. Súd ju následne poslal do väzby pričom na ňu uvalil útekovú a preventívnu väzbu, nesúhlasil však s návrhom prokurátora na kolúznu väzbu. Rozhodnutie nie je právoplatné. Prokurátor aj Renáta podali sťažnosť, o ktorých má rozhodnúť Najvyšší súd.
Z Nitry až do bašty IS
Ako sa vlastne Renáta dostala až do oblasti, kde pôsobila teroristická organizácia Islamský štát? Všetko malo začať štúdiom ruštiny a slovenčiny na vysokej škole v Nitre. V rámci neho sa Renáta dostala na semester do Moskvy, kde sa zoznámila so svojím budúcim manželom, Egypťanom Sharifom.
Renáta sa v tom čase o náboženstvá nezaujímala, jej spolužiačka o nej prezradila, že žila ako úplný ateista. To sa zmenilo, keď spoznala Sharifa. Chcela vedieť viac o islame, preto si zaobstarala korán, študovala ho a Sharif jej všetko vysvetľoval.
Čítajte viac Sheilu, obžalovanú z extrémizmu, odsúdili na tri roky väzenia. Cíti sa nevinná
Po ukončení štúdia zubného lekárstva v Rusku sa Sharif vrátil do Egypta. Renáta ho nasledovala a tam sa za neho aj vydala. Neskôr sa im narodil syn, o šesť rokov aj dcéra. Vo svojej výpovedi pred sudcom uviedla, že v Egypte mali výborné rodinné zázemie a so životom bola spokojná.
Všetko sa však zmenilo v roku 2014. Vtedy jej manžel náhle oznámil, že odchádza pracovať do Sýrie ako lekár, hoci s tým nesúhlasila. V Egypte podľa Renáty zarábal od 200 do 300 dolárov, v Sýrii to bolo do 500 dolárov. Rodine pred svojím odchodom manžel nechal asi 800 dolárov na chod domácnosti, ktoré sa postupne minuli.
Renátu neskôr začal Sharif presviedčať, aby prišla aj s deťmi za ním do Sýrie, že tam nie sú žiadne boje. Obvinená pritom vedela, že tam vojna bola, mala mať vedomosť aj o tom, že tam pôsobil Islamský štát. Sharif sa podľa uznesenia mal v Sýrii zapojiť do činnosti v zdravotníckej infraštruktúre IS v postavení tzv. „emira“ v oblasti zubného lekárstva pre celú Sýriu v meste Raqqa, niekdajšej bašte IS. Postavenie emira je pritom možné vnímať ako vyššie postaveného člena IS.
Povinnosť nasledovať manžela
Po dlhšom zvažovaní a presviedčaní z jeho strany za ním Renáta na konci roka 2014 spolu s vtedy osemročným synom a dvojročnou dcérou odišla cez Turecko. Odôvodnila to svojou povinnosťou podľa práva Šaría nasledovať svojho manžela. Sudca Pulman v uznesení tvrdí, že islamské náboženstvo nie je vo vzťahu k postaveniu ženy také rigidné, ako sa to vo všeobecnosti chápe.
„Z voľne dostupných zdrojov na internete je zistiteľné, že v otázke manželského vzťahu islam kladie dôraz v prvom rade na vytvorenie vzťahu úcty a rešpektu medzi manželmi (…). Existuje mnoho prípadov, kedy islam dáva manželke právo okrem vyjadrenia svojho názoru aj namietať voči určitým správaniam svojho manžela,“ uvádza sa v stanovisku sudcu o vzatí do väzby.
Manžel obvinenej mal spoločnú domácnosť opustiť bez jej súhlasu a z obsahu výpovede obvinenej vyplýva, že rodinu ani dostatočne finančne nezabezpečil. Obvinená mala podľa sudcu plné právo na to, aby ak skutočne nesúhlasila s jeho odchodom do Sýrie a nesúhlasila s tým, aby ho aj s deťmi nasledovala, aby tento spor riešila. To však podľa sudcu neurobila.
Po tom, ako nasledovala manžela do Sýrie, už odtiaľ podľa vlastných slov odísť nemohla. Ak by odísť chcela, tak odchod by jej bol povolený iba v tom prípade, že by ju sprevádzal alebo s tým súhlasil manžel, uviedla pred sudcom.
Obvinená podľa Pulmana zobrala svoje deti do vojnových oblasti, čím ich vystavila nebezpečenstvu smrti, prípadne vážnej ujmy na zdraví. Sudca tvrdí, že im tak mala odoprieť viesť normálny život.
Odrezávanie hláv i streľba zo zbrane
Obvinená podľa výpovede v Sýrii nepracovala, starala sa o deti a domácnosť. Podľa prokurátora boli jej deti vychovávané v duchu ideológie Islamského štátu. Dokazovať to majú aj jednotlivé videá a fotografie, na ktorých sú je deti. Na jednom z nich mal jej syn svojej sestre simulovať rezanie hlavy, následne si úlohy mali vymeniť. Obvinená to komentovala slovami, že ide o hru.
Ďalšie video má podľa prokurátora dokazovať, že syn obvinenej strieľa z automatickej zbrane za sprievodu mužov, ktorí disponujú označením ISIS a držia v ruke zbrane. Na domoch a infraštruktúre zaznamenanej na fotkách a videách je vidieť známky poškodenia.
„Deti sú tiež zachytené pri hre na popravu špióna „nemoslima“ za sprievodu náboženských oslavných piesní ISIS a tiež je zachytené ako dievčatko recituje jednotlivé súry Koránu pred ženskou osobou. Sám chlapec je na jednom z videí zaznamenaný pri vstupe do auta, kedy má na čele šatku s nápisom „Nie je boha okrem Alláha“, ktorá v kontexte s farbou a tam uvedeným textom symbolizuje príslušnosť k Islamskému štátu,“ tvrdí prokurátor.
Foto: Reuters, Eloisa Lopez
Strelecký výcvik sa podľa Renáty dial bez jej vedomia, a že recitovanie Koránu deťmi bolo len úplne jednoduché, bez súvisu s Islamským štátom. Verejných popráv sa podľa nej nezúčastnil nikto z rodiny, mala však o nich počuť. Uviedla, že príslušníkov IS v Sýrii stretávala, manžel jej však mal povedať, že tam je to bežné, pričom sám takéto oblečenie nosil.
Uvedené podľa prokurátora svedčí o tom, že obvinená úmyselne poskytla svoje deti hlavne svojho syna indoktrinácii v ideovom systéme ISIS. „Obvinená sa ako manželka bojovníka ISIS dopustila daného trestného činu tým, že ho minimálne morálne podporovala a to tým, že sa starala o chod domácnosti a tiež o výchovu ich maloletých detí. Spolu s manželom a deťmi sa vedome zdržiavala na území ovládanom ISIS, počas stupňovania konfliktu resp. bojov medzi koaličnými silami a bojovníkmi ISIS sa presúvali neustále po krajine podľa intenzity bojov a ostali verní ideológii minimálne až do pádu poslednej bašty ISIS – mesta Baghúz v marci 2019,“ píše sa v uznesení.
Z výsluchu svedka, ako aj z videí získaných z otvorených zdrojov je podľa uznesenia zrejmé, že deti príslušníkov IS mohli síce sporadicky navštevovať školy, avšak v školách prebiehala výchova výlučne pod vplyvom radikálnej ideológie IS. Dievčatá sa na vyučovacom procese väčšinou ani zúčastniť nemohli.
Syna mala inštruovať
Keď sa začala bezpečnostná situácia v krajine zhoršovať, rozhodla sa Renáta spolu s manželom odísť zo Sýrie. Jej muž mal ísť do Egypta, ona aj s deťmi do Turecka. Zaplatili si pašeráka, no pri prekročení hranice medzi Sýriou a Irakom ich chytili kurdské jednotky bojujúce proti IS. Tie ich umiestnili do táborov, kde sa zdržiavali až do svojho návratu na Slovensko vo februári tohto roka.
Manžela umiestnili do väzenia pre militantov Islamského štátu. Renáta bola po celý čas s dcérou, syn skončil v tábore určenom na deradikalizovanie detí. S matkou sa videli raz do roka.
Prokurátor navrhol pre obvinenú útekovú, preventívnu aj kolúznu väzbu. Na hrozbe úteku obvinenej sa zhodli prokurátor aj sudca. Obávali sa, žeby ušla za svojou sestrou do Nemecka, ktorá prejavila záujem jej pomôcť. K dôvodom pre kolúznu väzbu podľa prokurátora prispeli odposluchy priamo z vládneho špeciálu.
Foto: Facebook (Polícia Slovenskej republiky)
Počas letu na Slovensko mala Renáta svojho syna inštruovať ako má vypovedať pred orgánmi činnými v trestnom konaní (OČTK), aby zmiernili svoje pôsobenie na územiach ovládaných teroristickou organizáciou. Vyšetrovateľom mal jej syn povedať iba to, že boli v meste Rákka a že musel recitovať korán. Podľa prokurátora tak skutočne vypovedal, resp. sa odpovediam na otázky vyhol.
Obhajca obvinenej Rastislav Urbáni uviedol, že pri ponuke o jej repatriáciu bola účelovo zneužitá až podvedená zo strany OČTK a vlastného štátu, pretože nikto ju nikdy nepoučil a nedal jej informácie o jej možnom stíhaní na území SR.
Advokát sa nestotožnil s návrhom na vzatie obvinenej do väzby, pretože má za to, že nie sú splnené materiálne podmienky na takéto rozhodnutie. „Získané dôkazy nepreukazujú, že by obvinená nejakým spôsobom prispela k verbovaniu maloletých detí zo strany Islamského štátu. Obvinená si plnila iba svoju úlohu matky a manželky a žiadnym spôsobom neprispela k indoktrinovaniu ideológiou ISIS u svojich detí,“ uviedol na súde Urbáni.
Žiaden dôkaz podľa neho nepreukazuje, že by úmyselne poskytla svoje deti, najmä syna k indoktrinácii, pričom „sama uvádza, že s ideológiou Islamského štátu nesúhlasí, ale bola zo strany manžela a pod ťarchou zlej finančnej situácie, ako aj citovej závislosti donútená na územie Islamského štátu odísť“. „Obvinená prežila štyri roky v zajateckom tábore v otrasných a neľudských podmienkach bez riadneho styku so synom a zjavne sa v tom má pokračovať,“ uviedol Urbáni. Pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov v jej neprospech advokát obvinenej poukázal na závery znaleckého posudku, ktorý v mnohých častiach pracuje s pojmom „pravdepodobne“.
Advokát nevidí dôvod ani na kolúznu väzbu. Má za to, že už samotné použitie odposluchov počas repatriačného letu svedčí o jedinom záujme OČTK vytvoriť senzáciu.
Sudca Peter Pulman obhajobu obvinenej prednesenú v rámci jej výsluchu považuje za vyvrátenú obstaranými dôkazmi, ako aj všeobecne známymi skutočnosťami. Na základe vyjadrení strán, ako aj z doteraz obstaraných dôkazov dospel k záveru, že návrh prokurátora na vzatie obvinenej do väzby je v podstatnej časti dôvodný a Renátu poslal v polovici februára do väzby.