Povinné miesto v materskej škole vyplýva z novely zákona, ktorú vláda schválila minulý týždeň. Ide však aj o jednu z podmienok, ktorú musíme v rámci plánu obnovy splniť, aby bolo Slovensku v tretej platbe vyplatených 815 miliónov eur. Podľa expertky na školstvo Sone Hanzlovičovej sú chystané zmeny nezvládnuteľné.
V prípade, ak novelu schváli parlament, budú mať rodičia od septembra budúceho roka isté miesto v škôlke pre svoje štvorročné a od septembra 2025 aj pre trojročné deti. Samozrejme, ak o to požiadajú. Od septembra 2021 je už škôlka povinná pre päťročné deti.
Novela hovorí o tom, že zriaďovateľ materskej školy, teda samospráva, by mal po novom zabezpečiť miesto pre každého škôlkara v spádovej škôlke. „Ak z kapacitných dôvodov nebude možné prijať dieťa do tejto materskej školy, môže sa tento právny nárok uplatniť aj v inej materskej škole prednostne zriadenej obcou,“ uvádza sa v predloženom materiáli. Ak ani to nebude možné, musí samospráva zabezpečiť miesto v škôlke v susednej obci.
Bude dostatok miest pre všetkých?
Samosprávy majú teda dva roky na to, aby sa na prípadné zmeny pripravili a vytvorili potrebné kapacity pre všetkých škôlkarov. Tu však nastáva problém. Nedostatok miest v materských školách a vôbec ich počet trápi už dlhodobo viacero miest i obcí. Najhoršia situácia je podľa expertky na školstvo Sone Hanzlovičovej v Bratislave a okolí, obciach Prešovského kraja a v Košickom kraji.
Minister Horecký tvrdí, že podľa analýz rezortu chýbajú miesta v škôlke pre 1 400 štvorročných detí a pre šesťtisíc trojročných. Šéf rezortu školstva je presvedčený, že sú to zvládnuteľné úlohy pre zriaďovateľov. Hanzlovičová si to nemyslí. Nedostatok miest je podľa nej dlhodobý problém, na ktorý upozorňuje už roky. Enormne zlá situácia je podľa nej v Bratislave a jej satelitoch. Predovšetkým sem totiž prichádzajú najmä mladí ľudia za lepšou prácou a následne si zakladajú rodiny.
Pre svoje deti však majú problém nájsť vôbec voľné miesto v škôlke. Často neuspejú ani s desiatkami žiadostí a na miesto pre svoje dieťa musia čakať aj rok. Preto podľa Hanzlovičovej nebude fungovať ani systém, s ktorým ráta novela školského zákona. „Deti nepresuniete do škôlky v susednej obci, pretože tie majú ten istý problém,“ tvrdí. Nerieši ho ani spomenutá novela.
Expertka uvádza, že rapídny problém majú okrem Bratislavy aj okolité obce a mestá ako Bernolákovo, Miloslavov, Alžbetin Dvor, Dunajská Lužná či Stupava. „Máme obce, najmä na východe Slovenska, kde škôlky nie sú také preplnené, no sú aj také, kde to praská vo švíkoch,“ povedala expertka. Ako príklad uvádza rómske osady, kde reálne hrozia aj trojzmenné prevádzky. Už dnes niektoré škôlky fungujú na dve zmeny tak, že časť detí chodí do škôlky dopoludnia a druhá časť popoludní.
Mestá a obce majú dočasne do roku 2025 možnosť vytvoriť triedy materských škôl aj v priestoroch iných budov. Také priestory nemusia spĺňať prísne hygienické podmienky ako bežné škôlky. Horecký uviedol, že obciam na také triedy dá príspevok 10-tisíc eur na dovybavenie nábytkom. „Kde dáte nábytok, keď nemáte reálne ani triedu?“ pýta sa Hanzlovičová, podľa ktorej nejde len o nedostatok tried, ale aj učiteľov.
Peniaze na výstavbu nových škôlok môžu samosprávy od konca augusta minulého roka žiadať aj z plánu obnovy. Vo výzve, ktorá sa má vyhodnotiť na konci júna, je celkovo 70 miliónov eur. Dobudovaných by tak malo byť vyše 12-tisíc miest.
Primátor bratislavskej mestskej časti Ružinov Martin Chren považuje miesto v škôlke pre každé dieťa za najlepšiu sociálnu politiku a koncept podporuje, no jeho zavedenie musí byť aj dôsledne pripravené. Upozorňuje na to, že samosprávy nemajú ako vybudovať škôlky v dostatočnej kapacite. Podľa neho chýbajú nielen vhodné pozemky, kde sa dali takéto zariadenia vybudovať, ale aj učitelia.
Za také krátke obdobie nie je podľa Chrena možné reálne naplniť túto víziu ani z peňazí z plánu obnovy. „Dva roky sú skutočne šibeničný termín, a to stále v tomto prípade hovoríme len o škôlke, kde sa dá umiestniť asi 80 detí,“ poznamenal.
Miesta pre všetky štvorročné deti sa podľa starostu Ružinova dajú zabezpečiť, ale bolo by to na úkor tých mladších. „Miesta pre všetky štvorročné deti sa dajú zabezpečiť, ale bolo by to na úkor tých mladších. Pokiaľ ide o trojročné, vlani nám chýbalo 170 miest, tento rok určite pridáme 80 nových miest, na budúci rok ďalších 100, takže teoreticky by to mohlo stačiť. Nie však v situácii, ak sa o ne budú uchádzať aj rodičia detí, ktoré momentálne navštevujú súkromné škôlky,“ uviedol.
Mesačné náklady na dieťa sa v súkromnej škôlke môžu vyšplhať aj na 600 eur. Umiestnením svojho dieťaťa do štátnej škôlky by rodičia výrazne ušetrili. „Máme veľkú obavu z toho, že ak sa stovky rodičov, ktorí majú dnes deti v súkromných škôlkach, rozhodnú dať ich do našich škôlok, ktoré sú oveľa lacnejšie, tak namiesto desiatok miest, ktoré nám v Ružinove chýbajú dnes, nám môžu chýbať tisíce,“ varuje Chren.
Učitelia chýbajú a žiadostí je veľa
Starosta východoslovenskej obce Nižná Polianka Ján Cundra s myšlienkou novely súhlasí, považuje ju za veľmi potrebný a nevyhnutný krok. Zároveň však upozorňuje na prekážky, ktoré so sebou môže priniesť. „Dobre, postavíme nové školské zariadenia, vytvoríme triedy materských škôl v iných priestoroch, ale myslíme aj na personál, ktorý je potrebný na naplnenie týchto cieľov?“ pýta sa. Podľa slov starostu bude tento cieľ bez tesnej kooperácie štátu a samosprávy dosiahnuteľný len veľmi ťažko.
Riaditeľka materskej školy v Ružomberku Danka Kroliaková problém s kapacitami nevidí. Vníma, že detí je u nich z roka na rok stále menej, momentálne nemá naplnené ani všetky miesta v triedach. Istý problém môže podľa nej nastať u detí mladších než tri roky. Kroliaková z vlastnej skúsenosti hovorí, že matky majú tendenciu dávať deti do škôlok ešte predtým, ako dovŕšia tretí rok života. Extrémny nával detí však ani po prijatí novely neočakáva.
Opačný problém má Eva Karch Hnátayová, riaditeľka materskej školy v Stupave. Upozorňuje na dlhodobý problém mesta s nedostatkom kapacít pre deti v škôlkach. Počet žiadostí podľa nej niekoľkonásobne prevyšujú ich kapacity. Problémom je podľa riaditeľky aj situácia, ktorú spôsobila pandémia koronavírusu. Mnohé päťročné deti, ktoré boli dlhý čas doma, podľa nej budú musieť ešte v škôlkach ostať, pretože nie sú na prechod do základných škôl dostatočné pripravené.
Demografické prognózy však prípadné obavy z nedostatku kapacít pre všetky deti po schválení novely zmierňujú. Podľa štatistík bolo v roku 2020 na Slovensku vyše 177-tisíc troj- až päťročných detí. Ich počet mal kulminovať v roku 2021 na hodnote asi 180-tisíc. Podľa prognóz by sa však do roku 2025 mal ich počet znížiť na približne 170-tisíc.
„Je preto potrebné budovať, resp. rozširovať priestorové možnosti existujúcich zariadení aj s ohľadom na demografický vývoj, aby po období kulminácie počtu detí nezostali vybudované kapacity škôlok nevyužité. Vhodným riešením by bolo stavať ich s perspektívou ich ďalšieho aktívneho využitia na iný sociálny či edukačný účel,“ myslí si podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.
Ideme proti rodičom
Učitelia v materských školách budú podľa novely musieť povinne absolvovať inovačné vzdelávanie v oblasti pedagogiky predprimárneho vzdelávania v rozsahu 50 až 100 hodín, pričom ho učiteľ musí absolvovať do siedmich rokov od začiatku výkonu pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca. „Inovačné vzdelávanie v oblasti pedagogiky predprimárneho vzdelávania učiteľ materskej školy absolvuje každých sedem rokov,“ píše sa v novele školského zákona.
Novela zákona hovorí aj o zmenách vo financovaní materských škôl. Rezort školstva podľa Centra vzdelávacích analýz namiesto modelu financovania prostredníctvom normatívu plánuje vytvárať nátlak na obce, aby škôlkam poskytovali všetky peniaze, ktoré na ne dostali. Mnohé samosprávy však už teraz majú problém s financiami. Dôvodom je energetická kríza či stúpajúce ceny potravín.
Martin Chren tvrdí, že škôlky sú pre obce vyslovene stratová záležitosť, poplatky a príjmy zo štátu ani zďaleka nikde na Slovensku nepokrývajú celé náklady na prevádzku škôlky. V prípade, že tento zákon prejde, bude podľa neho ZMOS žiadať, aby sa škôlky financovali ako základné školy, teda v režime preneseného výkonu štátnej správy a normatívom, na ktorý má štát povinnosť prispievať. „Stále ideme proti rodičom, nepomáhame obciam, točíme sa v začarovanom kruhu. Stále robíme len veci, ktoré sú len na stole, a nie smerom do praxe,“ zhŕňa návrh novely školského zákona Soňa Hanzlovičová.