Politológovia Michal Cirner z Prešovskej univerzity a Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity v Bratislave pre Pravdu zhodnotili udalosti posledného týždňa. Stredopravé spektrum je podľa nich rozsypané a konkurovať Smeru či Hlasu bude ťažké. Najmä keď je aktuálne lídrom pravice Progresívne Slovensko.
Mikuláš Dzurinda tento týždeň oznámil, že nevstúpi do Modrej koalície. Ako dôvod uviedol, že o nich mesiac nebolo počuť a že vedenie Spolu nebolo schopné urobiť snem. Dodal, že Kollár ich vymenil za hegerovcov, Kollár to odmieta. Je Dzurinda pre pravicu a stredopravé spájanie stratou?
Radoslav Štefančík: Prieskumy verejnej mienky dávali Modrej koalícii s Mikulášom Dzurindom približne o percento viac ako strane Spolu bez bývalého premiéra. Strata Mikuláša Dzurindu sa teda dá vyčísliť necelým jedným percentom.
Michal Cirner: Ak sa nedohodnú a nespoja, tak minimálne to bude ďalšia šťuka v demokratickom rybníku, ktorá bude trieštiť i tak zatiaľ nevýraznú podporu pre nejaký typ predvolebnej koalície.
Môže to uškodiť Modrej koalícii, resp. strane Spolu pri prípadných ďalších krokoch?
Radoslav Štefančík: Stratiť jedno percento pri dvojpercentnej strane sa rovná absolútnemu prepadáku. Na druhej strane, Spolu sa pohybovala hlboko pod hranicou zvoliteľnosti a tak vyzeral aj prvý prieskum s Mikulášom Dzurindom. Drámu by som preto z Dzurindovho odchodu nerobil. Otázne teraz bude, či sa strane s Miroslavom Kollárom podarí prilákať pravicových politikov s vyššou mierou poznateľnosti a dôvery. A sem určite patrí aj poverený predseda vlády Eduard Heger. S ním by sa táto strana mohla dostať cez päťpercentnú hranicu.
Michal Cirner: Reputačné straty už nastali, najprv sa mesiac nič nedialo a teraz tu máme mediálne kolečko obviňovania sa a zaoberania sa ich vnútornými spormi. Volič tomu vôbec nerozumie, nechce byť arbitrom a iba ho to ďalej znechucuje.
Čítajte viac Z veľkého spájania veľké fiasko. Narazili na vízie o lídrovi? Dzurinda vycúval a Kollár rokuje s Hegerom
Dzurinda teda už zrejme nebude tým „zjednotiteľom“ pravice, čo je čiastočne pozícia, do ktorej sa štylizoval. Pozornosť sa teraz obracia na Hegera. Z riešenia konfliktu OĽaNO sme sa dostali k tomu, že Heger hľadá, v ktorej „vlajkovej lodi“ by zakotvil napriek tomu, že stále neoznámil či odchádza, či zakladá stranu. Sám povedal, že chce pokračovať ako premiér. Má reálne šancu stať sa lídrom stredopravých strán?
Radoslav Štefančík: Nie, Eduard Heger nie je výraznou osobnosťou. Jeho momentálna popularita sa odvíja od funkcie, ktorú zastáva. Po skončení poverenia viesť vládu spľasne jeho umelo nafúknutá popularita a Heger sa zaradí k tej širokej šedi slovenských pravicových politikov. V každom prípade by sme ale nemali hovoriť o integrácii pravice, pretože pravica nebude integrovaná nikdy. Veď samostatne do volieb ide SaS, OĽaNO, vyzerá to tak, že aj PS, KDH a Maďari. A to je už teda poriadna konkurencia. O integrácii by som teda vôbec nehovoril. Skôr o vytváraní spoločnej kandidátky pre politikov, ktorým hrozí, že ich volič pošle do politického dôchodku. Otázne je, či práve toto voliča presvedčí. Naplnenie osobných kariérnych ambícií jednotlivcov. Obávam sa, že nie.
Michal Cirner: Pozor, i keď vznikne nejaký nový predvolebný zlepenec, to neznamená, že sa stane lídrom stredopravých strán, zatiaľ je lídrom mimoparlamentné Progresívne Slovensko, ktoré sa považuje za liberálne čiže stredové, a lepšie preferencie majú zatiaľ KDH, SaS a dokonca aj OĽaNO. Je potrebné si počkať na spojenie a potom na relevantné prieskumy verejnej mienky. Domnievam sa, že že nepôjde o politický subjekt, ktorý bude mať výrazne nad päť percent, ale o tom rozhodnú nakoniec voliči.
Čítajte viac Miroslav Kollár: Heger a líder? Tak ďaleko nie sme. Dzurindu som nevymenil, vo finále chceme jednu kandidátku
Viete si predstaviť zjednotenie na úrovni ODS, Zmeny zdola Jána Budaja a odídencov z OĽaNO, Hegera, Šance, Za ľudí, prípadne Demokratickej strany či Jablka? Kollár pre Pravdu uviedol, že by to mala byť jedna kandidátka.
Radoslav Štefančík: Všimnime si, že každá táto trpasličia strana je prezentovaná jednou – dvomi výraznými tvárami, to ostatné sú štatisti. Pre pravicových trpaslíkov by bolo najlepšie, keby spoločne zašli na pivo a dohodli poradie kandidátky bez toho, aby sa hovorilo o nejakých stranách, navyše niekedy s bizarnými názvami. Prípadne by si mali uvedomiť, že mali niekoľko rokov na to, aby ukázali, že pravica vie vládnuť. Problém je, že oni nám ukázali opak.
Michal Cirner: Predstaviť si to viem, ale ťažko sa mi komentuje, ako by to prijali voliči. Otázka lídra je veľmi dôležitá a pán Heger má podľa mňa v tomto veľké limity, aby naviazal na nový subjekt mnoho voličov.
So svojím vyjadrením o tom, či odíde, ostane, alebo nakoniec založí svoj subjekt Heger dosť otáľa. Neodradí to potenciálnych voličov? Nemal by sa viac vyhraniť voči Matovičovi a jasne povedať, že odchádzam? Alebo je to dobrá stratégia, najprv rokovať, dohodnúť sa a tak oznámiť výsledok.
Radoslav Štefančík: On už mierne hryzká, ale fakt veľmi mierne. Na poriadnu vzburu to ale nevyzerá. On asi čaká, že to za neho urobí niekto iný. S takýmto lídrom však trpaslíci Snehulienku nezobudia.
Michal Cirner: Ak nový subjekt získa nálepku OĽaNO 2, iste mu to nepomôže. Heger nemôže poprieť čo posledné roky vo vláde robil pri Matovičovi – kryl mu chrbát, väčšinou mlčal a občas bol jeho konaním a výstupmi mierne znepokojený. Nemôže predsa poprieť sám seba, nebude to autentické a uveriteľné. Protivníci si na tom postavia celú kampaň.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Čisto hypoteticky, ak by nejaký takýto projekt vznikol, má šancu konkurovať Petrovi Pellegrinimu alebo Robertovi Ficovi, ak by bol na jeho čele Eduard Heger?
Radoslav Štefančík: Stále hovoríme o strane, ktorá bude rada, ak sa dostane do parlamentu. Ak v nej Heger nebude, v parlamente nebude ani Spolu, Modrá koalícia, či ako sa tento trpaslík bude o niekoľko týždňov volať. Veď už aj to neustále menenie názvu vyznieva mimoriadne neprofesionálne a pre škodoradostných aj smiešne.
Michal Cirner: Osobne sa domnievam, že nie, ale zázraky sa dejú a naozaj o všetkom rozhodujú voliči. Keď získalo OĽaNO 25 percent v parlamentných voľbách 2020, už si dokážem predstaviť čokoľvek.
Odradí voličov to, že zatiaľ počúvame o rokovaniach, ale reálne spájanie („nádej“ pre Slovensko) nevidíme? Aj Modra koalícia sa rozpadla skôr, než sa dohodli a síce hovoria o tom, že dôležitý je program a to, kam chceme Slovensko dostať, ale zatiaľ to stále padá na ješitnosti niektorých lídrov.
Radoslav Štefančík: Nemožno to vylúčiť. Koľkokrát sme si sadli pred televízor, aby sme konečne videli Columbovu ženu, ale keďže stále neprichádzali, niektorí sme ten seriál prestali sledovať. A takto to dopadne aj s týmto subjektom. Ľudí to raz prestane baviť.
Michal Cirner: Stredopravé spektrum je rozsypané a možno niečo z toho uťapkajú, ale voľby s veľkou pravdepodobnosťou nebudú o nich, ale o Hlase, Smere a Progresívnom Slovensku. Ak sa dostanú do parlamentu, budú hrať druhé husle a nebudú na prvom mieste zoznamu koaličných partnerov, oveľa vyššie ak sa do parlamentu dostanú budú Sme rodina alebo dokonca SaS.