Odborári, ale aj niektorí učitelia hovoria o tom, že reforma je šitá „horúcou ihlou“, že pedagogickí pracovníci nie sú o zmenách dostatočne informovaní a že spôsob prijímania zmeny obsahu nie je správny. Niektorí učitelia majú obavy aj z toho, ako vlastne majú vedieť, ako majú učiť.
Rezort školstva pod vedením dočasne povereného ministra Jána Horeckého argumentuje tým, že na reforme sa podieľali stovky odborníkov a všetky školy, ktoré o to prejavia záujem, budú vopred informované na seminároch. Rovnako pre učiteľov funguje aj podporný systém v regionálnych centrách, ktorý sa bude rozrastať.
Pilotné overovanie už od septembra, rezort vytvára príležitosť
Ministerstvo podľa Horeckého vytvára príležitosť a je dôležité, ako ju uchopia školy a neskôr učitelia. „Zákonom sa myslenie ľudí nedá zmeniť,“ povedal Horecký. Argumenty odborárov spísané v petícii však neberie ako výčitky a nehodnotí ich negatívne. „Vnímam to skôr ako obavu,“ povedal.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Od septembra začne na pilotné overovanie a školy budú zatiaľ len skúšobne učiť podľa nového Štátneho vzdelávacieho programu (ŠVP), k čomu sa Slovensko zaviazalo aj v pláne obnovy. Celkovo sa do dobrovoľného testovania prostredníctvom formulára prihlásilo až 98 škôl, z nich len dve cirkevné.
„Mnohé školy hovoria, že je to otázka prestíže a budovania dobrého mena,“ povedal Horecký. Zo všetkých prihlásených škôl rezort v spolupráci s ďalšími organizáciami do konca marca vyberie tridsať a začne s nimi dialóg o tom, ako bude reforma prebiehať. Finálny zoznam škôl bude zverejnený koncom mája.
Najväčší záujem prejavili školy v Banskobystrickom kraji, najmenší v Trenčianskom. Z nich 85 percent štátnych a niečo vyše 30 percent škôl je neplnoorganizovaných, teda nevyučujú všetkých deväť ročníkov. Pilotné testovanie bude týkať len prvého ročníka. „Keď začnem variť sviečkovú, tak sa nemôžem v jednej tretine rozhodnúť, že idem variť guláš. Keď tie deti v prvom ročníku začali, tak musia dôjsť do konca. Začína prvým cyklom a prvý cyklus začína prvým ročníkom,“ povedal riaditeľ odboru kurikula a inovácií vo vzdelávaní Martin Kríž.
Niektorí učitelia, s ktorými sa denník Pravda rozprával namietajú, že testovacia vzorka je malá, niektorí zas uviedli, že by stačili aj tri školy. Horecký chcel testovať viac škôl, no prvoradá je kvalita, nie kvantita. „Ale neurobíme to len preto, aby sme „hurá systémom“ predvádzali plošný záujem,“ povedal dočasne poverený minister.
Čítajte viac Isté miesto pre dieťa v škôlke? Samosprávy varujú, je to nezvládnuteľné
Pre učiteľov budú v každom okrese k dispozícii od mája do konca júna aj infosemináre a webináre. Rovnako funguje prvých šestnásť regionálnych centier podpory učiteľov (RCPU), v ktorých pôsobia mentori a učia učiteľov ako učiť. Mentori sa prihlásili dobrovoľne a vybrali si oblasti, v ktorých sa vyznajú. Školy, v ktorých pracujú, im umožnili pracovať na pol úväzku, aby sa mohli plne venovať mentorovaniu. S podporou učiteľov pomôže aj Národný inštitút vzdelávania a mládeže.
Ak budú mať školy po seminároch záujem, budú sa môcť na nejaké prvky adaptovať aj mimo reprezentatívnej vzorky. „Neobjavujeme koleso, neprinášame teoretickú zmenu, ale zhromažďujeme to najlepšie, čo v tom školstve máme a čo v ňom funguje,“ dodal Horecký.
Odborári však s formou prijímania reformy nesúhlasia a považujú ju za narýchlo spravenú. Aj preto spísali petíciu. „Odborový zväz školstva podporuje reformné kroky, my vime, že je treba venovať sa deťom a žiakom, ale nie takou chaotickou formou,“ povedal pre denník Pravda predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavel Ondek.
Obsah sa skôr prehĺbi, než zredukuje
Základom zmeny obsahu by mal byť posun ku kritickému mysleniu. Podľa Kríža sa však obsah v prvom ročníku dramaticky nezmení, aj keď sa hovorili o redukcii učiva. Do zmeny obsahu museli zapracovať všetky pripomienky a nájsť kompromis. Príkladom je aj zmena postupu získavania pracovných návykov či postupov.
Príklady zmien v obsahu
- Žiaci sa už nebudú musieť naučiť vymenovať základné funkcie častí bunky alebo porozprávať o ceste od Tatier k Dunaju a jej jednotlivých zastávkach, ale budú porovnávať rastlinnú a živočíšnu bunku a zdôvodňovať odlišnosti ich stavby a funkcie alebo určovať polohu obce, významných povrchových celkov, riek a vodných plôch na mape Slovenska.
Slovenský jazyk
- Odstráni sa podrobná úpravu počtu diktátov, nie je potrebné, aby v každej škole mali žiaci v jednom ročníku rovnaký počet diktátov, aby ich počet pre druhý ročník bol 10 a tretí v poradí má byť zameraný na hlásku ä.
- Tretiaci už nebudú musieť vedieť, čo je to telefónny zoznam v papierovej podobe, ale budú sa sústrediť na nácvik telefonického dialógu.
- Rovnako si nebudú zaťažovať pamäť definíciou ľudovej slovesnosti, vymenúvaním útvarov ľudovej slovesnosti a zapamätaním pranostík, ale o niečo neskôr, vo štvrtom alebo piatom ročníku, budú trénovať vyvodzovaním významu pranostík, prísloví a porekadiel.
- Dnes sa žiaci prvýkrát zoznamujú s tvorením slov až vo štvrtom ročníku, a to nevhodným spôsobom. Z výskumov detskej reči však vieme, že deti spontánne používajú odvodené slová oveľa skôr, pretože je nimi výrazne nasýtená aj slovná zásoba slovenčiny. V novom vzdelávacom štandarde sa nadväzuje na túto prirodzenú skúsenosť dieťaťa a tému tvorenia slov sa zaraďuje už do prvého cyklu (1. – 3. ročník), nie však ako izolované učivo, ale tak, aby deťom pomohla pri porozumení textu a pri tvorení textu. V druhom a v treťom vzdelávacom cykle sa potom učivo zo slovotvorby rozširuje a prehlbuje, ale opäť nie samoúčelne, ale ako opora pre žiaka pri porozumení alebo vyjadrovaní rôznych obsahov a pri učení sa.
- Nastáva výraznejšia redukcia (aj v literatúre), ktorej obsah sa citeľne viac zameriava na rozvoj čitateľskej gramotnosti, schopností so záujmom a tvorivo pracovať s textom.
Občianska náuka
- Po novom nastavená na rozvoj aktívneho občianstva a menej na učenie sa teoretických poznatkov o fungovaní spoločnosti.
Geografia
- Kladie sa dôraz na skúmanie príkladov vzájomného prepojenia súčasného sveta na rôznych úrovniach. Do úzadia idú faktografické poznatky o jednotlivých oblastiach sveta, ktorých učenie tvorilo gro doterajšej školskej geografie.
„Postupne sa budú meniť pracovné návyky, ktoré budeme deťom na prvom stupni v prvom ročníku odovzdávať. To bude tá najdôležitejšia zmena v prvom ročníku,“ skonštatoval. Deti a učitelia by mali konštruktívnejšie pracovať aj s chybou. „Deti by nemali hneď opraviť, ak niečo nie je urobené správne. Ak je to možné, viac času by mali investovať tomu, že dieťa samo spozná, že vec nie je v poriadku,“ argumentuje Horecký.
„Skôr by som hovoril o prehlbovaní vedomostí, než o redukcii učiva. Aby deti nekĺzali po povrchu, ale aby mali možnosť zamýšľať sa nad tým a prakticky aplikovať, čo sa naučili,“ vysvetlil Kiss. V mnohých predmetoch a v mnohých ročníkoch už bola istá forma redukcie učiva spravená v rokoch 2008 a 2015. Redukcia faktických poznatkov bude tentoraz zahrnutá už priamo v ŠVP tam, kde to bude potrebné. Deti sa napríklad nebudú musieť naspamäť učiť pranostiky či telefónne zoznamy.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Niektorí učitelia majú obavu aj z toho, že sa predmety budú musieť spojiť do jednej oblasti ako je napríklad človek a príroda, jazyk a komunikácia či človek a spoločnosť. Predmety sú pritom do oblastí rozdelené už niekoľko rokov.
Čítajte viac Veľká reforma školstva. Nečakáme revolúciu: Klasické hodiny či témy môžu byť minulosťou
„Vo vzdelávacej oblasti človek a príroda majú byť zahrnuté tri predmety. Zvládne to jeden učiteľ? My nemáme absolventov pedagogických fakúlt, ktorí majú trojkombináciu,“ hovorí Ondek. Rezort však uviedol, že už aj v súčasnosti existuje množstvo učiteľov, ktorí nevyučujú len predmety patriace pod ich aprobáciu z rôznych dôvodov. Niektorí majú doštudované ďalšie predmety a majú aj troj- či dokonca štvorkombinácie. „Toto nenastavujeme ako zákon ako pravidlo,“ povedal Horecký.
Školy rovnako nebudú musieť predmety zlučovať do jednej oblasti. Je to na nich, pre aký systém sa rozhodnú, môžu si ponechať predmety alebo môžu mať oblasti. Možná je aj kombinácia najmä pri témach, ktoré majú presah cez viacero predmetov.
Predstavte si fenomén rieka…
Napríklad tému „rieka“, ktorá sa z rôznych uhlov rozoberá v rámci viacerých predmetov ako je geografia, biológia, dejepis či občianska náuka, alebo batéria a vznik elektrolytu – čo sa vyučuje na fyzike aj chémii. Aktuálne sa tieto témy učia jednotlivo v rámci daných predmetov bez priameho súvisu. Zmenou bude, že po novom bude môcť škola na druhom stupni vyňať niektoré z tém a spojiť ich do tematického celku a vyčleniť si na to samostatný tematický blok alebo celý deň, pričom pri ostatných témach si zachová štandardné rozdelenie predmetov.
„Zároveň tým, že sa na jednom časopriestore naplnia učebné obsahy viacerých predmetov, tak sa ušetrí čas na kvalitnejšie spracovanie témy,“ uviedol šéf rezortu. Odborári pri obsahu namietajú aj to, že nebudú poznať výstupy z pilotného overovania a už sa ide schvaľovať zákon, ktorý školám od septembra 2026 plošne nariadi učiť podľa nového ŠVP. „Nevieme, ako to dopadne, a ideme niečo schvaľovať. Preto poukazujeme na to, že to nie je správny postup prijímania reformy,“ uviedol Ondek.
Kríž argumentoval, že ŠVP schválený v roku 2015 bol dodatkami zmenený jedenásťkrát. „Nie je to nič neobvyklé,“ uviedol s tým, že ŠVP sa môže v testovacej fáze prispôsobiť. „Je dôležité, aby to, čo bolo napísané, bolo aj správne prečítané,“ dodal Kríž.
Učiteľov vydesilo rozdelenie na cykly
Zrejme najväčšie obavy vyvolalo rozdelenie základných škôl na tri cykly. „Tu vidíme nepripravenosť, ako sa bude prelínať vzdelávanie v druhom cykle, keď v ňom má byť 4. a 5. ročník. Síce sa povie, že tí, ktorí majú druhý stupeň, môžu učiť vo štvrtom ročníku, ono sa to dá. No nie je to pripravené,“ hovorí Ondek, pričom problémom sú podľa neho aj chýbajúce učebnice či nepripravenosť budúcich učiteľov.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Projektová špecialistka postupného zavádzania nového ŠVP Paula Krivosudská je riaditeľakou základnej školy v Seredi, kde prešli na reformnú cestu už počas pandémie covidu. Rovnako majú zavedené aj cykly, podobne ako v niektorých ďalších školách. „Ostávajú aj ročníky a ostáva aj klasické hodnotenie. Je na škole, ako si rozdelí učivo do ročníkov. Školy sú rôznorodé a aj keď sú vzdialené od seba niekoľko kilometrov, žiakov majú iných,“ uviedla.
Problém môže podľa Ondeka nastať aj vtedy, pokiaľ si škola rozdelí učivo podľa seba. „Pokiaľ sa učivo rozdelí tak, že sa nie v každej škole sa v tom istom roku bude učiť to isté učivo a dôjde k migrácii žiakov, lebo rodičia sa sťahujú, môže nastať problém,“ uviedol.
Čítajte viac Spor o milióny pre školstvo: SaS straší, rezort sa bráni. Horecký však ešte musí vysvetľovať
Krivosudská uviedla, že aj dnes máme jednotný vzdelávací program pre všetky školy. „Keď sa deti sťahujú, učiteľ ako prvé zistí, na akej úrovni dieťa je, pretože aj keď máme jednotné rovnaký obsah a rovnaké knihy, nemáme rovnakých učiteľov, ktorí rovnako vzdelávajú a rozdiely sú aj v súčasnosti. Takže toto nevidím ako problém,“ povedala.
Cykly majú zároveň zjemniť výstupy z jednotlivých okruhov. Dnes máme výstupy v štvrtom a deviatom ročníku. „Cykly toto nastavenie zjemňujú, hovoria o výstupe po treťom, piatom a deviatom ročníku, ale ostáva v kompetenciách školy nastaviť si vzdelávacie obsahy a ŠVP po ročníkoch a predmetoch,“ povedal Horecký.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
V rámci prechodného druhého cyklu je možné podľa personálneho zabezpečenia potrieb školy a v prvom rade žiakov urobiť „mix učiteliek“ alebo zachovať súčasný systém. Cieľom je mať plynulejší prechod. „Aby tam nebol ten ostrý schod, ako to máme dnes že do 4. ročníka majú jednu pani učiteľku a od 5. ročníka už len druhostupňové učiteľky. Systém cyklov umožňuje starý spôsob aj nový, lepší spôsob plynulého prechodu, to je celá pointa cyklov,“ dodal šéf rezortu školstva.
Najväčším benefitom cyklov je podľa Krivosudskej komunikácia medzi učiteľmi a záujem o to, čo sa vyučuje na prvom stupni. „V súčasnosti máme v ŠVP učivo, ktoré sa nám opakovalo, žiaci ho preberali na prvom aj na druhom stupni. Pri takejto vzájomnej komunikácii, kedy si škola sama nastavuje učivo do cyklov, ľudia začínajú na úrovni školy viac spolupracovať.
„Sme v nástupnej stanici veľmi dlhej trate,“ uviedol spoluautor reformy a manažér kurikulárnych zmien Arnold Kiss. Je jasné, že výsledky reformy budeme vidieť až po rokoch. Štáty s najlepšie fungujúcim školstvom ako je napríklad Fínsko, videli veľké výsledky po tridsiatich rokoch. U nás bude pilotné testovanie trvať tri roky a ak sa v roku 2026 spustí plošne, potrvá minimálne ďalšie tri roky, kým uvidíme výsledok aspoň prvého cyklu. Deväť rokov ak počítame celú základnú školu. S blížiacimi sa predčasnými voľbami a ďalšou zemnou ministra školstva však nie je vylúčené, že sa reforma zbrzdí. Koniec koncov, Horecký je už 20. ministrom školstva a Slovensko si zažilo už pár nie veľmi podarených reforiem školstva, ktoré by malo byť pre štát prioritnou oblasťou.