Platy duchovných tento rok opäť porastú. Štát im zadotuje aj energie a charitu

Najväčšia rímskokatolícka cirkev si z tohto koláča ukrojí dokopy až 39,3 milióna eur. A to v čase, keď jej podpora v spoločnosti klesá. Ako je to možné? Ministerstvo kultúry, ktoré má vyplácanie dotácií pod palcom, sa pri navýšení príspevku pre cirkvi odvoláva na zákon.

Cirkevný analytik Jaroslav Šebek však poukazuje aj na dodnes silný vplyv katolíckej cirkvi vo verejnom priestore, ktorý postupne naráža na silnejúcu sekulárnu vlnu. Trend tak naznačuje, že na chode cirkví by sa postupne mali viac než len štát podieľať samotní veriaci.

„Každoročne príspevok valorizuje podľa inflácie a podľa miery valorizácie platov zamestnancov pracujúcich vo verejnom záujme. Celé zvýšenie príspevku od roku 2019 je rozdelené medzi cirkvi pomerne podľa počtu ich veriacich,“ spresnil hovorca rezortu kultúry Ladislav Bariak.

Poslanec Miroslav Žiak (SaS) poukazuje na zvláštnu nerovnicu, keďže doteraz rímskokatolíkom ubudlo zo 62 percenta veriacich v roku 2011 na 55,7 percenta populácie v roku 2021. Zároveň spochybňuje načasovanie a naznačuje volebnú korupciu. Mimoparlamentné konzervatívne KDH ale oponuje, že otváranie témy financovania cirkví je zbytočné a účelové.

Faktom ale ostáva, že cirkvi si každoročne delia desiatky miliónov eur, tento rok takmer 58 miliónov. Peniaze majú využívať hlavne na rôzne prevádzkové náklady. „Podľa údajov od cirkví bolo 97 percent príspevku použitých na platy a odvody, pričom priemerný mesačný plat duchovného z prostriedkov štátneho rozpočtu v minulom roku bol okolo 756 eur," uviedol hovorca rezortu kultúry.

Podľa zákona je príspevok štátu určený aj na podporu financovania cirkevnej činnosti, na bohoslužobné aktivity, výchovné, kultúrne a charitatívne aktivity, náklady na energie, aj činnosti v postavení zamestnávateľa, či stravu duchovných. „Cirkev si pritom sama určí, na čo z toho príspevok použije. Štát už teda neurčuje ani výšku platov duchovných, ale cirkvi sú povinné predkladať ministerstvu správy o hospodárení s príspevkom štátu,“ dodal Bariak.

Čítajte viac Rovnako ako za kávu zaplatia veriaci aj v niektorých kostoloch. Drobné loviť nemusia

57,5 milióna eur

Na Slovensku je celkovo registrovaných 18 cirkví. Denník Pravda oslovil dve najväčšie z nich s otázkou, na čo použijú viac peňazí od štátu. „Viac ako 95 percent z týchto zdrojov je použitých na mzdové náklady a to prevažne duchovných, ale tiež laických zamestnancov biskupstiev. V roku 2023 bude medziročné navýšenie príspevku štátu použité na dorovnanie miezd, keďže medziročný nárast minimálnej mzdy predstavoval 8,36 percenta,“ uviedol Radovan Pavlík z tlačovej kancelárie Konferencie biskupov Slovenska (KBS).

Z príspevku štátu sú podľa Pavlíka financované iba mzdy kňazov, zamestnancov biskupstiev a čiastočne ich prevádzka. Ostatné subjekty cirkvi sú financované prevažne z milodarov veriacich. „Tieto príspevky sú evidované v rámci účtovníctva jednotlivých cirkevných subjektov, ktoré majú právnu subjektivitu a samostatné účtovníctvo, preto neevidujeme celkový objem finančných prostriedkov z darov veriacich. V rámci celého Slovenska však ide o niekoľko miliónov eur, ktoré zabezpečujú prevádzku a opravy všetkých chrámov, farských budov, rôzne pastoračné a charitatívne aktivity,“ dodal Pavlík.

Čítajte viac Predseda KBS cestuje do Bruselu. Rokovať bude aj o situácii v cirkvi na Slovensku

Evanjelická cirkev dostala za rok 2022 od štátu príspevok 5,26 milióna eur, tento rok sa má suma navýšiť o 274-tisíc eur. Generálna dozorkyňa evanjelickej cirkvi Renáta Vinczeová potvrdila, že približne 90 percent z týchto financií pôjde na osobné náklady duchovných – mzdy, odvody a ostatné osobné náklady. Peniaze poputujú aj na stravné, ktoré podľa jej slov v minulom roku značne vzrástlo. „Ostávajúca časť príspevku je využívaná na zabezpečenie prevádzky ústredia cirkvi, organizáciu a podporu misijných a vzdelávacích podujatí,“ ozrejmila.

„Posledné dva roky bolo navýšenie príspevku štátu iba na úrovni niekoľko desiatok tisíc, čo nestačilo vykryť navýšené náklady v súvislosti s rastom minimálnej mzdy. Aby cirkev vedela duchovným uhradiť zo štátneho príspevku aspoň minimálnu mzdu, musela na niektoré ostatné náklady (aj príspevok na stravné) hľadať iné zdroje, najmä siahať do finančných rezerv, ktoré boli pôvodne určené na iné účely. Zvýšenie štátneho príspevku v tomto roku by nám tieto náklady malo pokryť, vrátane všetkých vedľajších osobných nákladov pre duchovných. Ale hovoriť o nejakom výraznom navýšení platov duchovných určite nemôžeme,“ priblížila Vinczeová.

Všetky cirkevné zbory evanjelickej cirkvi si podľa generálnej dozorkyne z milodarov a príspevkov financujú prevádzku svojich zborov. „Všetky náklady na prevádzku kostolov, farských budov, ale tiež aj na podporu podujatí, ktoré organizujú. Sú to samostatné právne subjekty, ktoré vedú aj účtovníctvo. Dodala, že na ústredí neevidujú detailné informácie o hospodárení jednotlivých zborov.

Čítajte viac Kňaz Moravčík: Nerozumné vyjadrenia kňazov spôsobujú pocit hanby

Zvláštna nerovnica

Expert SaS pre osobné slobody Miroslav Žiak upozorňuje na výrazný nárast finančných prostriedkov cirkvi zo strany štátu vždy v časoch pred konaním volieb. Pýta sa, či v tomto smere nejde o volebnú korupciu. Podľa Žiaka je veľmi zvláštne, že príspevok štátu pre rok 2023 výrazne vzrástol, hoci počet veriacich pri sčítaní obyvateľstva klesol.

„Zaujímavý je tiež významný nárast štátneho príspevku vždy krátko pred parlamentnými voľbami. Napríklad v roku 2016 dotácia medziročne narástla o viac než milión eur. V roku 2019 tiež krátko pred voľbami bývalá vláda schválila na želanie biskupov súčasný absurdný zákon, ktorý cirkvám garantuje neustále automatické zvyšovanie príspevku bez ohľadu na počet veriacich. A teraz za rok 2023 cirkvám zvýšili príspevok dokonca až o takmer päť miliónov. Napriek tomu, že podľa výsledkov sčítania obyvateľstva prišli o státisíce veriacich,“ tvrdí Žiak.

Poslanec SaS má pripravený návrh zákona, ktorý by mal zmeniť súčasné nastavenie financovania cirkví zo strany štátu. Plánuje ho prediskutovať s odborníkmi, poslancami ako aj s verejnosťou. Nerobí si ilúzie o tom, že pri súčasnom zložení parlamentu návrh zákona prejde.

Po septembrových voľbách však podľa jeho slov existuje veľká šanca, že táto téma bude mať šancu v parlamente prejsť. „Počet veriacich rapídne klesá a finančné príspevky rapídne rastú, je to zvláštna nerovnica,“ dodal Žiak.

Snaha zaujať

Mimoparlamentné KDH vníma otváranie témy financovania cirkví za zbytočné a účelové. Podľa strany ide iba o snahu SaS zaujať a zviditeľniť sa. Člen predsedníctva KDH a expert pre vzťahy štátu a cirkví Marek Šmid tvrdí, že táto téma je pred voľbami pravidelne využívaná. Aj v tomto prípade podľa neho zo strany SaS o snahu zaujať a zviditeľniť sa.

„Na konci roka 2019 bol demokraticky a bez rozporov prijatý zákon o finančnej podpore cirkví a náboženských spoločností, ktorý je konsenzom expertnej skupiny zástupcov štátu i cirkví a potvrdený ústavnou väčšinou. Zákon v aktualizovanej podobe odráža spoločenskú vôľu v parlamentnej demokracii, čo považuje KDH v aktuálnej situácii za najvhodnejšie riešenie. Navyše argument vzťahu k počtu veriacich a výške dotácii upravuje práve spomínaný zákon. KDH vždy prejavovalo záujem o diskusiu v tejto otázke s registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami (CaNS). Ak by sa teda malo niečo meniť, tak jedine na základe dohody s CaNS,“ uviedol Šmid.

Hnutie OĽaNO hovorí o diletantstve zo strany poslanca Žiaka. Pri financovaní cirkví podsúva ľuďom podľa „obyčajných“ výmysly a konšpirácie. „Štát prispieva riadne registrovaným cirkvám len na mzdy duchovných, pričom príspevok v súčasnosti v priemere na jedného duchovného nevykrýva ani minimálne mzdové nároky vyplývajúce zo zákonníka práce. Celkovo na mzdy duchovných štát prispieva približne len jednu tisícinu z rozpočtu verejnej správy,“ uviedol v stanovisku strany hovorca OĽaNO Matúš Bystriansky.

Sekulárna vlna

Cirkevný analytik Jaroslav Šebek nárast štátnych dotácií odvôvodňuje početnosťou veriacich, ako aj vplyvom najmä katolíckej cirkvi vo verejnom priestore. „To všetko sa nepochybne prenáša do stavu, keď sa zo štátneho rozpočtu vynakladajú stále nemalé prostriedky na činnosť cirkví, ktoré majú aj úlohu kompenzovať obmedzenie cirkevného života v časoch komunistického režimu," uviedol Šebek.

Podľa anylitika sa však ani Slovensku nevýhýba silná sekulárna vlna, ktorá sa odráža najmä do života mladistvých a strednej generácie. Jej dôsledkom je potom podľa Šebeka pokles počtu aktívnych veriacich a ich účasť na náboženskom živote. „To samozrejme vedie aj k tomu, že sú finančné kompenzácie pre cirkev od štátu vnímané kritickejšie," myslí si.

Vzhľadom k sekulárnemu trendu by podľa Šebeka bolo na mieste uvažovať o tom, aby sa v budúcnosti na chode cirkví viac podieľali samotní veriaci. Ako možnosti uvádza pravidelné príspevky veriacich do kostolných zbierok na platy duchovných, príspevky na opravu sakrálnych priestorov, či väčším prísunom milodarov, ktoré by mohli byť odpisované z daní. Analytik však nepredpokladá, že sa v blízkom čase bude viesť diskusia o tom, aby sa na Slovensku platila cirkevná daň podobná tej v Nemecku.

Šebek tvrdí, že za poklesom veriacich sa v posledných rokoch mohli podpísať aj výroky niektorých cirkvevných hodnostárov. Ako príklad uvádza vyjadrenia trnavského arcibiskupa Jána Oroscha voči prezidetnke Zuzane Čaputovej v čase prezidentkých volieb, rovnako tak aj hodnotenie udalostí po streľbe pred kaviarňou Tepláreň v Bratislave, ktoré boli podľa Šebeka vnímané časťou slovenskej verejnosti ako kontroverzné.

Čítajte viac Oroschove slová vyháňajú ľudí z cirkvi. Otvorili sa aj otázky jej odluky od štátu

Odluka cirkvi od štátu

O odluke cirkvi od štátu sa hovorí čoraz častejšie a súvisí s poklesom veriacich. Tému v poslednom období najviac komunikovala strana SaS. Tá hovorí o potrebe úpravy Vatikánskych zmlúv, ktoré schválila ešte vláda Mikuláša Dzurindu v roku 2000. Podľa strany sú tieto zmluvy nevýhodné.

SaS preto vlani spustila sériu konferencií, ktoré sa týkajú finančnej odluky cirkví od štátu, ako aj úpravy Vatikánskych zmlúv. Podľa liberálov sa touto témou treba intenzívne zaoberať, pretože sa netýka len samotných veriacich, ale celej spoločnosti.

Miroslav Žiak uviedol, že ide o kontroverzné témy, ktoré majú tendenciu rozdeľovať spoločnosť. „Je potrebné o úprave Vatikánskych zmlúv diskutovať s ľuďmi z rôzneho spektra a nájsť konsenzus, pretože 22 rokov je veľmi dlhá doba,“ uviedol.

SaS zároveň upozornila na to, že Vatikánske zmluvy popierajú Slovensko ako sekulárny štát, keďže je v Ústave zakotvené ako zvrchovaný štát, ktorý sa neviaže na žiadne náboženstvo. „Problém vidím aj v tom, že stavajú náboženské práva nad základné ľudské práva, ako aj nad ľudskú dôstojnosť či česť. Toto nemá v dnešnej modernej spoločnosti priestor. Komu majú zmluvy v dnešnej dobe slúžiť? Cirkvi alebo spoločnosti? Tu je totiž zjavná kolízia. Zmluvy sú navyše ťažko vypovedateľné a je namieste zamyslieť sa nad tým, či ich v 21. storočí vôbec potrebujeme,“ dodal Žiak.

Čítajte viac Spiatočníctvo cirkvi nepomôže. Jedine dôsledná odluka od štátu