Odvolaná vláda nemá kompetenciu Ukrajine darovať stíhačky. Pomôcť môže zmena ústavy

Darovanie stíhačiek MiG-29 na účely obrany pred ruskou agresiou však nestojí na Hegerovom rozhodnutí. „Povedal som mu, že budeme o tom rokovať na domácej pôde a verejnosť bude informovaná o výsledku týchto rokovaní,“ skonštatoval pred mesiacom Heger.

VIDEO: Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a Eduard Heger

Prúdové stíhacie lietadlá MiG-29 boli vyvinuté v 70. rokoch 20. storočia v Sovietskom zväze, no dočasne poverená vláda nemá kompetencie o darovaní rozhodnúť. Ústavný právnik Vincent Bujňák upozornil, že Slovensko je v situácii, keď momentálne nemá kto rozhodnúť o darovaní štátneho majetku. Stroje sú tak uzemnené na vojenskom letisku v Sliači, ruskí mechanici vyhostení a Slovensko už viac využitie pre stíhačky, okrem leteckých dní, nemá. Stíhačky podľa informácií z vojenského letiska od decembra vo vzduchu neboli a aj dovtedy ich používali v rámci výcvikových letov.

Čítajte viac Ústavný právnik Bujňák: Darovanie stíhačiek nemôže odobriť ani parlament

Vyriešením otázky darovania chce preto Heger poveriť parlament. Poslanci by mali podľa neho prijať uznesenie, ktorým by legitimizovali vládu, aby mohla rozhodnúť a poslať migy na Ukrajinu. „V rámci koalície sme sa však dohodli, že bude k tomu schválené ešte aj uznesenie v parlamente a na základe toho vláda rozhodne a zašle aj migy na Ukrajinu. Kyjev na ne s veľkým očakávaním čaká, pretože vedia, že to bude zachraňovať tisícky životov,“ podotkol pre denník Pravda Heger. Európska únia by Slovensku za ich darovanie Ukrajine uhradila sumu vo výške viac ako 150 miliónov eur prostredníctvom európskeho mierového nástroja.

Čítajte viac Sovietske migy na Slovensku dolietali. Absolvujú posledný let

„Zbavíme sa teda nepotrebnej techniky, ktorá by inak stála v skladoch a museli by sme za skladovanie aj platiť. Takýmto spôsobom výrazne pomôže Ukrajine a ešte za to dostaneme aj peniaze,“ spresnil Heger.

Parlament: Zmena Ústavy SR

Líder hnutia Sme rodina Boris Kollár priznal, že Ukrajina sa neubráni len humanitárnou pomocou, ktorú jej Slovensko pošle. K výhradne humanitárnej pomoci sa dlhodobo prikláňa strana Smer. Poverený minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) dodal, že o stíhačkách pre Ukrajinu sa musí rozhodnúť na najbližšej schôdzi parlamentu. Hnutie by podľa neho darovanie podporilo.

Poslanec Richard Sulík (SaS) označil migy za „hromadu šrotu“. „Keď máme možnosť urobiť s nimi nejaký dobrý skutok, tak to spravme, a ak ešte prídu peniaze, tak o to lepšie,“ skonštatoval. Získané peniaze podľa neho pôjdu tam, kde ich bude treba.

Proti presunu stíhačiek je však strana Hlas. Podľa Denisy Sakovej by vláda v demisii nemala mať takéto právomoci a nemala by ani rozhodovať o presune stíhačiek na Ukrajinu.

Najsilnejšia opozičná strana Smer za takéto uznesenie v parlamente hlasovať nebude. Predseda Smeru Robert Fico súhlasí s Bujňákom v tom, že na Slovensku nie je žiadny štátny orgán, ktorý by podľa Ústavy SR mal právo prijať rozhodnutie o vyslaní stíhačiek. Zdôraznil, že on odmieta akékoľvek posielanie zbraní na Ukrajinu. Slovensko pritom patrí medzi najväčších darcov pomoci Ukrajine. Doteraz poskytlo materiálnu pomoc za 9,3 milióna eur a vojenskú pomoc za 168 miliónov eur.

Čítajte viac Migy za 300 miliónov môžu na Ukrajine aj skanibalizovať. Niektoré ešte v decembri lietali

„My dnes nemáme žiadnu inštitúciu, ktorá môže legitímne rozhodnúť, že posiela zbrane na Ukrajinu, musí dôjsť k zmene ústavy. Ak na to majú hlasy, nech to urobia, Smer však za takú zmenu ústavy hlasovať nebude,“ spresnil. Fico zdôrazňuje, že poskytovanie zbraní na Ukrajinu ťahá Slovensko do vojenského konfliktu. „Vecne nesúhlasíme s dodávkami zbraní na Ukrajinu, pretože to nič nerieši. Bude iba viac a viac mŕtvych, na konci dňa si aj tak budú musieť strany aj tak sadnúť a nejako sa dohodnúť,“ podotkol Fico.

Stotožňuje sa najmä s názormi protizápadných veľmocí. „Ak dáte dohromady USA a západnú Európu, počtom obyvateľov, to je smeť. Ak dáte dokopy Indiu, Čínu, Brazíliu, Latinskú Ameriku, tie krajiny predstavujú miliardy obyvateľov a majú úplne iný názor na vojnu, ako má Západ a USA,“ vyhlásil Fico.

Vláda: Nemá kompetencie

Podobný scenár s darovaním vojenskej techniky sa odohral aj vlani. Vtedy vláda s plným rozsahom právomocí tajne darovala Ukrajine systém protivzdušnej obrany S-300 zo sovietskej éry. Odvolaný minister obrany Naď mohol až do odovzdania o týchto plánoch klamať. Za utajovanie sa následne ospravedlnil a Slovensko po odovzdaní S-300 dostalo od spojencov – Holandsko, USA, Nemecko – raketové systémy Patriot, niektoré z nich však budú pre rotáciu stiahnuté.

Čítajte viac Za rovnaké peniaze menej muziky. Česi získajú stíhačky výhodnejšie ako Slováci

Vláde však bola v decembri 2022 vyslovená nedôvera a následne bola odvolaná a poverená vykonávaním jej pôsobnosti v obmedzenom rozsahu. Ústavný právnik Bujňák upozornil, že odvolaná vláda nemôže podľa novely Ústavy SR z roku 2011 rozhodovať o zásadných otázkach v oblasti vnútornej a zahraničnej politiky. „Situáciu je možné vyriešiť buď vymenovaním vlády, lebo už od prvého dňa by mala plný rozsah právomocí, alebo zmenou ústavy. Pripomínam, že parlament bude o niekoľko dní rokovať v druhom čítaní o dvoch návrhoch na zmenu Ústavy SR,“ ozrejmil pre denník Pravda Bujňák.

Spomenul, že existuje viacero argumentov, prečo je poskytnutie stíhačiek napadnutému susedovi zásadnou otázkou. „Vychádza sa napríklad z rozhodnutia Ústavného súdu z roku 2015, ktorý povedal, že nominácia kandidátov na sudcov do medzinárodných súdnych orgánov je zásadnou otázkou zahraničnej politiky. Minimálne rovnaký stupeň závažnosti má poskytnutie stíhačiek napadnutému susedovi,“ spresnil.

Prezidentka: Neskrývajte sa mi za sukňu

Líder hnutia OĽaNO Igor Matovič prišiel s návrhom, aby o tom rozhodla prezidentka Zuzana Čaputová, a aby sa to udialo zmenou ústavy, ktorá by jej na to dala právomoc. Prezidentka Čaputová vyhlásila, že je za poskytnutie stíhačiek MiG-29 Ukrajine. Zdôraznila však, že vzhľadom na dočasne poverenú vládu je potrebné nájsť ústavne súladnú cestu. Považuje za logické, že vláde dodá legitimitu na dané rozhodnutie Národná rada.

Politikom odkázala, aby sa neskrývali za ženskú sukňu. „Ak parlament v decembri odobral legitimitu vláde, a teda obmedzil jej právomoci, tak z logiky veci aj našej ústavy vyplýva, že by to mal byť práve parlament, kto by tú legitimitu vláde mal dodať v tom konkrétnom rozhodnutí alebo celkovo vo všetkých závažných otázkach zahraničnej politiky,“ uviedla Čaputová. Zdôraznila, že vojenskú pomoc Ukrajine podporuje a dodala, že „Ukrajina sa bráni, neútočí, a svet jej pomáha s obranou hodnôt, ktoré sú dôležité aj pre Slovensko“.

Hlava štátu podľa ústavného právnika Bujňáka ani nemá právomoc vysloviť súhlas s rozhodnutím vlády vo veci zásadnej otázky zahraničnej politiky. Vláde to podľa neho nemôže odobriť ani parlament. Odvolával sa pritom na novely Ústavy SR z roku 2011. „V právnom štáte je ústavou viazaný aj parlament, a jeho uznesenie nemôže ísť nad rámec ústavy. Odporovalo by to princípu legality. Ak parlament nájde 90 hlasov a Ústavu SR zmení ústavným zákonom, potom by rozhodnutie vlády bolo možné,“ zdôraznil. Spomenul však aj ďalšie riešenie tejto situácie – predseda Súdnej rady profesor Ján Mazák hovoril o tom, že vláda by podala návrh na Ústavný súd. „Návrhom by žiadala, aby Ústavný súd pozastavil účinnosť zmeny Ústavy SR z roku 2011, teda aby pozastavil obmedzenie jej právomocí. O tomto návrhu má Ústavný súd rozhodnúť bez zbytočného odkladu. Až po kladnom rozhodnutí Ústavného súdu by bolo možné vykonať rozhodnutie vlády,“ ozrejmil Bujňák.