Analytik o zmene obsahu: Základ je správny, no sú aj nedostatky. Rozloženie učiva na cykly môže žiakom pomôcť

Aký je prínos reformy a aké sú jej najväčšie nedostatky?

Základné východiská obsahovej reformy sú správne. Treba oceniť, že sa má klásť dôraz na rozvíjanie gramotností namiesto výučby encyklopedických vedomostí, že vidno snahu o lepšie prepojenie obsahu medzi predmetmi a že sa učivo bude definovať v dlhších časových celkoch, teda cykloch. Problém však spočíva v tom, že sa zatiaľ nepodarilo tieto východiská dobre pretaviť do všetkých vzdelávacích oblastí. Vo viacerých predmetoch zostalo množstvo pojmov, ktoré môžu zvádzať k memorovaniu. V niektorých oblastiach neprišlo k redukcii učiva, ale skôr naopak, obsah pribudol. Nie je jasné, či školy dokážu prebrať všetko učivo, a najmä či to zvládnu deti. Vzťahy medzi predmetmi sa zatiaľ príliš neposilnili, výnimkou sú prírodovedné predmety.

Čítajte viac Veľká reforma školstva prišla aj na učiteľov. Od apríla sa začnú učiť, ako učiť

Zrejme najviac rezonuje rozdelenie základných škôl na cykly. Proti cyklom vznikla aj petícia, niektorí učitelia namietajú najmä spojenie 4. a 5. ročníka kvôli odlišnej špecializácii učiteľov. Niektorým to, naopak, neprekáža. Sú cykly dobrým nápadom?

Rozloženie učiva do dlhších cyklov namiesto do ročníkov môže byť dobrá myšlienka. Výrazne to môže pomôcť deťom, ktoré potrebujú viac času, aby sa niečo naučili. Nebude ich totiž obmedzovať jeden rok. Ak sa to podarí správne zaviesť do praxe a žiaci a žiačky dostanú aj potrebnú podporu, môže sa znížiť počet detí, ktoré opakujú ročník. Takéto rozloženie učiva zároveň školám dáva väčšiu voľnosť, aby si určili, kedy budú preberať konkrétnu látku. Školám však treba poskytnúť podporu, aby túto pomerne náročnú zmenu zvládli a dokázali ju pretaviť do každodennej praxe.

Kritike čelí aj samotná zmena obsahu. Dané sú vraj len všeobecné ciele a školy odmietajú, aby obsah výchovy a vzdelávania museli vytvárať učitelia. Kritizujú aj to, že najprv sa novela schváli, potom testuje, a že nevedia, ako majú učiť. Je to oprávnená výčitka?

Návrh nového obsahu vo viacerých vzdelávacích oblastiach definuje aj konkrétne pojmy a fakty. Čiže okrem všeobecných cieľov sa určuje aj konkrétny obsah. V niektorých prípadoch je dokonca tento obsah ešte podrobnejší ako v súčasnosti. To však môže byť problém, keďže namiesto rozvíjania gramotností môže dochádzať k zbytočnému memorovaniu. V súčasnosti školy nemusia tvoriť vlastné učebné osnovy, ak preberú štátom definované štandardy. Po novom budú musieť uvažovať, ako rozdeliť učivo do ročníkov, čiže im môže pribudnúť práca. Tvorba školského kurikula by však mala byť samozrejmou súčasťou práce učiteliek a učiteľov. Treba im však poskytnúť podporu a mentoring, aby túto úlohu zvládli.

Rovnako majú problém aj s tým, že by boli oblasti miesto predmetov. Ako to vnímate?

Podľa nových štandardov budú mať školy na výber, či na druhom stupni základnej školy budú prírodovedné predmety alebo spoločenskovedné predmety vyučovať ako jeden spoločný predmet (napríklad človek a príroda), alebo učivo rozdelia do klasických predmetov (napríklad biológia, fyzika, chémia). Nie je to teda povinnosť, ale možnosť. Školy ju môžu využiť aj podľa toho, či majú učiteľky a učiteľov, ktorí by dokázali vyučovať spoločný predmet.

Je podľa vás ten nový obsah prispôsobený tomu, že prejdeme od memorovania ku kritickému mysleniu? Kde najviac vidno zmeny a kde najmenej?

Hĺbka zmien závisí od jednotlivých vzdelávacích oblastí. Radikálne by sa mal zlepšiť obsah slovenského jazyky a literatúry. V súčasnosti sa deti musia učiť množstvo zbytočnej faktografie. Po novom by sa mali žiaci a žiačky učiť hlavne vzájomne komunikovať, mať dobrý hovorený aj písomný prejav, čítať a počúvať, aby získali informácie alebo mali čitateľský zážitok. Dôraz sa kladie na to, aby si deti osvojili zručnosti, ktoré dokážu využiť.

Čítajte viac Robiť reformy iba diktátom zhora sa nevypláca

Ďalším príkladom mimoriadne pozitívnej zmeny je časť obsahu v oblasti človek a spoločnosť. Učivo bývalého predmetu občianska náuka sa zásadne upravilo a po novom by sa malo sústreďovať na aktívne občianstvo, mediálnu gramotnosť či porozumenie ekonomickým vzťahom.

Naopak, problematický je obsah v treťom cykle vzdelávacej oblasti človek a príroda. Obsahový štandard zahŕňa veľké množstvo pojmov, vzťahov a faktov, ktoré v niektorých prípadoch idú až nad rámec súčasného obsahu. Rozsiahly zoznam faktov má potenciál prebiť všetko dobré a zmysluplné, čo prírodovedné učivo ponúka.

Otázne zmeny sa chystajú aj v dejepisnom obsahu. Nová úprava vyzerá na krok späť. Posilňuje sa učivo o praveku, starovekých civilizáciách a antickom Grécku. Deti by sa mali o týchto témach učiť dokonca už v druhom cykle, teda v 4. a 5. ročníku. Dnes toto učivo preberajú až v 6. ročníku. Okrem toho do obsahového štandardu pribudli viaceré pojmy.