Materiál do Národnej rady predložili poslanci Sme rodina a OĽaNO okolo splnomocnenca vlády pre mládež a šport Karola Kučeru (OĽaNO). Poslanci tému otvorili v parlamente vo štvrtok, v závere tretieho rokovacieho dňa.
Exminister školstva a poslanec SaS Branislav Gröhling namietla, že nie všetky školy majú k dispozícii telocvične, alebo im chýba personál. Obáva sa, že hodina telesnej výchovy navyše by bola na úkor iného predmetu.
Kučera to odmietol. Tvrdí, že 85 percent detí má prístup k telocvični. Poukázal na nedostatok pohybu detí, zhoršujúcu sa motoriku pohybu či výsledky štatistík o cukrovke a obezite.
V diskusii by mali poslanci pokračovať. Ústne sa do nej vo štvrtok podvečer prihlásilo ešte osem poslancov.
Tri povinné hodiny
Telesná výchova by tak po novom mohla byť povinným predmetom na základných školách v rozsahu minimálne troch hodín týždenne a dvoch hodín na stredných školách.
Cieľom návrhu je naplnenie rezolúcie Európskeho parlamentu z roku 2007, ktorá všetky členské krajiny Európskej únie vyzýva, aby zaviedli povinnú telesnú a športovú výchovu na základných a stredných školách v minimálnom rozsahu troch hodín týždenne. Školy môžu toto stanovené minimum prekročiť.
Slovensko je pritom z členských štátov EÚ jedinou krajinou, ktorá rok po tejto výzve pristúpila k zníženiu povinnej časovej dotácie z troch na dve hodiny týždenne. Predkladatelia zákona teraz argumentujú aj tým, že „deti na školách s vyšším počtom hodín telesnej a športovej výchovy dosahovali lepšie výsledky vo vzdelávaní“.
V zdravom tele zdravý duch
Poslanci upozorňujú, že telesná výchova na školách a šport sú jednými z najdôležitejších nástrojov sociálnej integrácie. Dodávajú, že telesná a športová výchova je jediným predmetom, ktorý má priamy vplyv na fyzické aj duševné zdravie detí a mládeže.
„Štatistiky ukazujú, že pre 30 percent detí a mládeže je práve predmet telesná a športová výchova jediným fyzickým pohybom. Ďalších 40 percent detí vykonáva fyzickú aktivitu alebo športuje len príležitostne,“ skonštatovali.
Podľa návrhu by sa výnimka týkala základných škôl, ktoré majú menej ako päť tried, keďže sa predpokladá, že nemajú telocvičňu. „Predmetná právna úprava umožňuje školám vyučovať telesnú a športovú výchovu nad minimálny rozsah napríklad prostredníctvom zvýšenia cez voliteľné (disponibilné) hodiny,“ uviedli poslanci v dôvodovej správe. Navrhovaná legislatíva by v prípade schválenia mohla byť účinná už od 1. septembra.
Horecký chce návrat do minulosti
Dočasne poverený minister školstva Ján Horecký s fixným navýšením počtu hodín nesúhlasí. Je za to, aby sa školáci viac hýbali, no dosiahnuť to chce inými metódami a v ešte väčšej miere, ako to predpokladá novela.
Minister pre Pravdu vysvetlil, že deti chce „rozpohybovať“, ale oveľa efektívnejšie ako len plošným pridaním tretej vyučovacej hodiny telesnej výchovy všetkým školám. Tri hodiny týždenne považuje za trestuhodne málo. Chce, aby deti mali – pokiaľ to umožňujú podmienky – aspoň jednu hodinu pohybu denne.
„To je päť hodín, nie plus jedna hodina," doplnil Horecký s tým, že chce, aby školy využívali aktívne formy prestávok medzi vyučovaním. Ako príklad uviedol návrat k osvedčeným formám, ako sú prírodovedné a vlastivedné vychádzky, rovnako možnosť návštev športových krúžkov cez voliteľné predmety alebo záujmové činnosti.
Slovenská rarita
Na to, aby bola telesná výchova pre deti atraktívnejšia, niekedy netreba ani špičkové vybavenie. Stačí dobrý nápad. V horskej obci Ždiar v okrese Poprad deti napríklad telocvičňu takmer nevyužívajú, ale vôbec im to neprekáža.
Namiesto toho chodia cvičiť na čerstvý vzduch do prírody, kde majú k dispozícii bežecké trate, lyžiarske svahy aj ľadové plochy. Deti sa učia bežkovať, lyžovať či korčuľovať.
Na základnej škole majú lyžovanie dokonca ako voliteľný predmet. Učitelia priznávajú, že pripraviť pre deti hodiny telesnej výchovy nie je v takých podmienkach jednoduché. Napriek tomu si ich pochvaľujú učitelia i žiaci a za klasické hodiny v priestoroch telocvične by ich už nevymenili.
Horecký tvrdí, že na ministerstve majú oveľa účinnejšie cesty, ako rozhýbať deti v oveľa väčšej miere, než im natvrdo prikázať tretiu hodinu telocviku. Tá by im podľa neho ubrala z disponibilných hodín. „Čo je potom veľký problém pre školy, ktoré už všetky disponibilné hodiny rozdelili podľa svojich preferencií,“ doplnil.
Ministerstvo má podľa Horeckého nástroje na to, aby sa deti dostali do kontaktu v rámci bezpečného prostredia škôl s ľuďmi, ktorí žijú telovýchovou. Je presvedčený, že tí by žiakov mohli oveľa lepšie motivovať k pohybovým aktivitám ako niektorí učitelia.
Cieľ – dosiahnuť, aby sa deti v školách viac hýbali – má Horecký s predkladateľmi návrhu novely školského zákona rovnaký, chce to však robiť inak ako len fixným navýšením počtu hodín telocviku.
Čítajte viac Veľká reforma školstva prišla aj na učiteľov. Od apríla sa začnú učiť, ako učiť
Dobrý nápad, ale…
Prezident Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman pri zavádzaní novely školského zákona upozorňuje na absenciu širokej odbornej diskusie.
„Potrebujeme mať konsenzus a robiť zmeny systémovo za účasti odborníkov. Lebo jedna zmena rozhýbe ostatné a iné predmety sa v tomto prípade budú krátiť na úkor druhých,“ uvádza. Podľa neho hrozí, že sa týmto spôsobom môžu vytvoriť iné skupiny, ktoré budú, naopak, pretláčať vyšší počet hodín iných predmetov.
Riaditeľka Základnej školy v Prešove Slávka Dudinská s navýšením počtu hodín telesnej výchovy na školách súhlasí. Ako tvrdí, deti majú v súčasnosti slabo rozvinuté psychomotorické zručnosti, čo je spôsobené dobou a sedavým spôsobom života. Žiaci na prvom stupni majú podľa nej dostatok pohybových aktivít (napríklad školský klub detí), no problém vidí na druhom stupni.
Pri návrhu ministra školstva, aby mali deti minimálne jednu hodinu pohybových aktivít denne, je skeptická. Z teoretického hľadiska je to údajne dobrý nápad, prakticky je to však podľa nej neuskutočniteľné. „Celú tú koncepciu pána ministra si vôbec neviem predstaviť. Nie je to možné, lebo na to nie sú priestory ani personálne kapacity,“ uzavrela.
Navýšenie počtu hodín telocviku vníma pozitívne aj riaditeľka gymnázia v Pezinku Jana Solgová, no má obavy, či sa také zmeny dajú zaviesť do praxe. Každý pohyb vníma ako dôležitý, pretože si tým deti pestujú zdravé návyky. Väčší počet hodín by však podľa nej už mohol spôsobiť komplikácie.
„Problém nie je ten, že by sme nechceli zvyšovať počet hodín, ale otázka je, či na to školy majú kapacitné možnosti a či na to majú vytvorené vhodné podmienky,“ zdôvodňuje Solgová. „Keď už zvyšovať počty hodín, tak by bolo dobré podporiť mimoškolskú športovú činnosť v rámci športových krúžkov, tréningov a podobne,“ dodala.
Katastrofálne štatistiky
Podľa pedagóga, vedca a pohybového terapeuta z Katedry biologických a lekárskych vied Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave Viktora Olivu je pohyb pre deti dôležitý nielen z hľadiska ich fyzického, funkčného či motorického vývoja, ale má veľký vplyv aj na ich mentálny vývoj.
„Pohyb zlepšuje kognitívne schopnosti ako myslenie, pamäť, rečové prejavy. Je preukázané, že deti, ktoré sa viac hýbu, dosahujú aj lepšie študijné výsledky a majú vyššiu mieru socializácie,“ vyratúva Oliva benefity fyzickej aktivity.
Poznamenáva, že u detí, ktoré viac športujú, sa znižuje riziko vzniku rôznych psychických porúch vrátane úzkosti a depresie. Súčasné štatistiky pohybovej aktivity detí, ale aj adolescentov, hodnotí ako katastrofálne. Upozorňuje, že ide o globálny problém. Podľa odborníka bolo už v roku 2016 na svete vyše 41 miliónov detí mladších ako päť rokov, ktoré trpeli nadváhou a obezitou.
Čítajte viac Revolúcia v školských bufetoch. Deti si už vyprážané jedlá ani energetické nápoje nekúpia
Na Slovensku (podľa prieskumu na vzorke 5 350 ľudí) spĺňa dávku odporúčanej pohybovej aktivity – 150–300 minút aeróbnej aktivity za týždeň a aspoň dva tréningy silového charakteru za týždeň – len približne 11 percent populácie.
To ide ruka v ruke s nárastom výskytu nadváhy, obezity a iných metabolických ochorení aj u detí. Oliva sa pritom odvoláva na závery minuloročnej štúdie, kde odporúčania pre dostatočný pohyb detí a adolescentov (60 minút za deň) spĺňala len približne tretina detí (27 až 33 percent).
Ďalšia štúdia z roku 2022 dokonca uvádzala, že odporúčania pre dostatočný pohyb adolescentov vo veku 12 až 17 rokov spĺňalo iba 19,74 percenta adolescentov.
Oliva zároveň pripomína benefity, ktoré má pre deti fyzická aktivita a dobrá životospráva. Okrem zlepšenia motorických a funkčných parametrov a pohybových zručností vplýva aj na celkovú úpravu telesnej kompozície, ako redukciu tukového tkaniva či zvýšenie podielu aktívnej telesnej hmoty, pevnejšie kosti a podobne.
Pravidelný pohyb podľa odborníka pomáha efektívne znižovať riziko vzniku viacerých chronických ochorení, ktoré kraľujú v rebríčku úmrtí (srdcovo-cievne, nádorové, metabolické). „U detí a adolescentov tiež pomáha redukovať výskyt rôznych zranení, znižuje účinne úzkostné i depresívne symptómy,“ dodáva Oliva.
Čítajte viac Slováci tučnejú a aj preto viac zomierajú. Nie je to iba prejedaním, ale aj tým, čo jeme