Dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger počas príhovoru poznamenal, že Sviečková manifestácia bola nielen o slobode vierovyznania, ale aj o slobode ako takej. „Práve Sviečková manifestácia bola jasnou ukážkou toho, ako kresťania slobode rozumejú, ako ju presadzujú, nezabúdajú na zodpovednosť a vedia, že cesta k slobode vedie skrz trpezlivosť a skrz toho, že sa nikdy nevzdajú,“ poznamenal premiér.
Na podujatí sa v hlavnom meste zúčastnil aj predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) či viacerí ministri.
Výročie si počas soboty pripomenuli viacerí politici. Dočasne poverený minister obrany SR Jaroslav Naď poznamenal, že Bratislavský Veľký piatok bol svetlom nádeje blížiaceho sa konca totality. Pred 35 rokmi sa v Bratislave podľa slov Naďa odohrala jedna z najväčších demonštrácií proti totalite, zorganizovali ju ľudia, ktorí mali už dosť útlaku zo strany režimu. „Na pokojné zhromaždenie so sviečkami a modlitbou zareagovali bezpečnostné zložky mimoriadne agresívne. V chladnom počasí veriacich kropili studenou vodou, narážali do nich autami a v okolitých uliciach účastníkov bili. Bez ohľadu na vek a pohlavie,“ uviedol Naď. Ako poznamenal, to bolo totiž to, čo režim najviac rozčuľovalo. „Dokázal ovládnuť takmer všetko, okrem viery a svedomia. Preto boli preň nebezpeční aj ľudia v pokročilom veku či matky s deťmi na Hviezdoslavovom námestí,“ doplnil.
Čítajte viac Čaputová: Sloboda sa stala opäť ohrozenou hodnotou
Poslanec Národnej rady SR a podpredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga tvrdí, že odkaz Sviečkovej manifestácie žije medzi nami. Pripomenul, že v histórii je niekoľko prípadov, keď sa spoločnosť vzoprela voči hrubej nespravodlivosti, ktorá je na nej páchaná. Tak to bolo aj 25. marca 1988, keď sa tisíce ľudí s odvahou a pokojom postavili totalitnému komunistickému štátu. „Toto mohutné vzopretie sa za náboženskú slobodu a za zachovávanie ľudských práv je jednou z udalostí, keď sme ako národ ukázali svoje hodnoty, svojho ducha a svoju občiansku silu. Vďaka tým, ktorí vtedy stáli na Hviezdoslavovom námestí, neskôr padol vtedajší režim a my sme sa mohli začať učiť žiť a spravovať verejné veci v demokratickom štáte,“ uviedol na sociálnej sieti. Táto sila je v spoločnosti podľa jeho slov stále.
„Totalitný režim a perzekúcie počas komunizmu boli namierené hlavne proti katolíckej cirkvi a veriacim. Boli zrušené všetky rehole, zhabané majetky, kňazi, rehoľníci a veriaci ľudia pre náboženské presvedčenie končili vo väzení alebo v uránových baniach,“ povedala Remišová. Veriaci občania mali problémy v zamestnaní, „správna“ ideológia bola kritériom pri prijímaní študentov na vysoké školy, zločinecký režim zničil tisíce osudov ľudí.
„Tichá manifestácia na podporu náboženských slobôd a slobody slova spojila celú občiansku spoločnosť a predurčila smerovanie Slovenska za boj proti utláčaniu a komunistickému režimu,“ povedal predseda mimoparlamentného KDH Milan Majerský. Pripomenul, že KDH je hnutím, ktoré vzišlo z odkazu sviečkovej manifestácie.
Mimoparlamentná Aliancia zdôraznila, že hybnou silou Sviečkovej manifestácie o štyri desaťročia neskôr bola taktiež túžba po slobode. „Ľudí, ktorí v roku 1988 vyšli do bratislavských ulíc so sviečkami v ruke, síce vtedajšia štátna moc rozohnala, ale proces boja za slobodu zastaviť už nedokázali,“ dodal za Alianciu László Sólymos.
Sviečková manifestácia nám aj v dnešnej polarizovanej dobe pripomína význam slušného, nenásilného, no aj nekompromisného trvania na hodnotách demokracie napriek názorovým odlišnostiam, uviedol dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger.
Sviečková manifestácia, známa aj ako „Bratislavský veľký piatok“, bola pokojná manifestácia občanov za náboženské slobody a občianske práva v socialistickom Československu. Odohrala sa pred 35 rokmi na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave.
Proti pokojne manifestujúcim občanom brutálne zasiahli bezpečnostné zložky. „Išlo o jedno z najvýznamnejších vystúpení občanov a veriacich proti komunistickému režimu v bývalom režime,“ dodal Heger.
Sviečková manifestácia
Sviečková manifestácia bola jedným z najvýznamnejších verejných vystúpení proti komunistickej moci na Slovensku. Pokojné zhromaždenie veriacich za občianske a náboženské slobody sa konalo na Veľký piatok 25. marca 1988. Proti jeho účastníkom tvrdo zasiahli bezpečnostné zložky. V sobotu 25. marca uplynie od Sviečkovej manifestácie 35 rokov. Od roku 1993 je tento dátum pamätným dňom Slovenskej republiky – Dňom zápasu za ľudské práva.
Na verejné vystúpenie veriacich proti komunistickej moci sa zmenila už Národná púť, ktorá sa konala 7. júla 1985 na moravskom Velehrade za účasti 150 000 až 200 000 Čechov a Slovákov.
Od novembra 1987 sa začali zbierať podpisy pod petíciu za náboženskú slobodu vo vtedajšej Československej socialistickej republike (ČSSR). Iniciatívu podporil podpredseda Svetového kongresu Slovákov a hokejista Marián Šťastný, najskôr vyzýval na zhromaždenia pred budovami československých veľvyslanectiev v zahraničí, potom sa zrodila myšlienka zorganizovať zhromaždenie na Slovensku.
Čítajte viac Vodnými delami proti sviečkam
Na pravidelnom stretnutí zástupcov tajnej cirkvi 6. marca 1988 v byte kňaza a disidenta Rudolfa Fibyho to navrhol František Mikloško. „Myslím si, že by nebolo správne, keby oni protestovali a my by sme tu boli ticho. Domnievam sa, že by sme mohli urobiť niečo podobné, povedzme na pol hodiny sa zhromaždiť so zapálenými sviečkami a ticho manifestovať,“ povedal Mikloško.
Podujatie podporil svojou autoritou politický väzeň a disident Silvester Krčméry (pre zranenie členka sa na samotnom zhromaždení nezúčastnil), aj biskup Ján Chryzostom Korec.
František Mikloško poslal 10. marca 1988 oznámenie o konaní akcie Obvodnému národnému výboru. Úrady zhromaždenie zakázali. Bezpečnostné orgány sa pripravovali na zásah, v ČSSR bola vyhlásená mimoriadna bezpečnostná situácia.
Veriaci boli vystavení tlaku a zastrašovaniu na pracoviskách, študenti dostali pokyn odcestovať na víkend domov. Takisto duchovní organizovaní v prokomunistickom združení Pacem in terris vyzvali ľudí, aby sa na manifestácii nezúčastnili. Polícia pred akciou odklonila dopravu a blokovala prístup do centra mesta. Boli zadržaní viacerí organizátori vrátane samotného Mikloška či biskupa Korca.
Čítajte viac ÚPN požiadal prokuratúru o spis k zásahu voči účastníkom Sviečkovej manifestácie
Na Hviezdoslavovo námestie pred 18. hodinou dorazili bezpečnostné zložky s autami a dvoma vodnými delami. Politickí funkcionári vrátane ministra kultúry Miroslava Válka sledovali zásah z hotela Carlton.
Zhromaždenie sa začalo o 18. hodine, trvalo polhodinu. Zúčastnilo sa na ňom 8000 až 10.000 ľudí so sviečkami v rukách. Napriek pokojnému priebehu zasiahli príslušníci polície, snažili sa vytlačiť dav z námestia, bili ľudí obuškami, útočili slzotvorným plynom a napokon použili vodné delá. Zadržaných bolo 141 ľudí, podľa oficiálnych údajov 14 ľudí utrpelo zranenia, číslo však mohlo byť väčšie, keďže nie všetci vyhľadali lekárske ošetrenie z obáv o svoju bezpečnosť.
V apríli 1988 sa vo Viedni konala schôdzka Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), na ktorej delegáti ostro odsúdili konanie štátnych síl v ČSSR. Historici sa zhodujú v názore, že Sviečková manifestácia otvorila cestu k Novembru '89 a k Nežnej revolúcii.