Podanie obžaloby na Špecializovaný trestný súd potvrdil denníku špeciálny prokurátor Daniel Lipšic.
Čítajte viac Brhel s Kaliňákom si chcú pomôcť paragrafom 363. Ich žiadosť má už Žilinka na stoleCelý prípad bol pridelený sudcovi Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici. „Trestná vec bola pridelená zákonnému sudcovi v Banskej Bystrici, ktorý po jej preštudovaní rozhodne o ďalšom postupe," priblížila v stredu hovorkyňa súdu Katarína Kudjáková.
NAKA dvojicu obvinila z podplácania, ktoré údajne organizoval práve bývalý minister vnútra za Smer, ešte začiatkom februára. Obaja vtedy obvinenie označili za politicky motivované. Imrecze mal vypovedať o tom, ako ho Kaliňák v roku 2012 poslal za Brhelom, aby si u neho vypýtal „doplatok“ k štátnemu platu.
Imreczemu mal doplácať peniaze k platu práve Brhel. „Dohodni si kompenzáciu mzdy na úrovni 200-tisíc eur ročne, aby si bol v pohode,“ mal mu povedať Kaliňák. Ten mal byť v tomto prípade podľa uznesenia o vznesení obvinenia organizátorom. Vtedajší minister vnútra za Smer všetky podozrenia odmieta.
Imrecze údajne v súkromnom sektore zarábal viac než v štátnej správe a sumou 200-tisíc eur ročne si ho mal Brhel nakloniť. Finančná správa potom prihrávala veľké IT zákazky firme Allexis Michala Suchobu, do ktorej vstúpil práve Brhel.
Imrecze mal tak za roky 2013 až 2018 dostať popri plate ešte 1,1 milióna eur navyše. Za rok 2018 vraj inkasoval „iba“ 100-tisíc, nie 200-tisíc eur.
VIDEO: Kaliňák: Z polície nám chodia obálky s USB kľúčmi a fotografiami.
Bolo to dávno
„Na dnes sme mali stanovený úkon, kde sa mali predkladať návrhy na dokazovanie konania a návrhy na moje vypočutie, pretože som v tejto veci ešte nebol vypočutý,“ ozrejmil pre denník Pravda Kaliňák. Dodal, že je to stará vec.
„Už je to 11 rokov či koľko. Teda podľa toho, kedy sa to malo stať, ako oni hovoria, a po druhé, je to nezmysel,“ zdôraznil.
Robert Kaliňák bol trojnásobným ministrom vnútra a aj keď z aktívnej politiky odišiel, dnes zvažuje návrat aj kvôli tomu, že ho podľa jeho slov súčasná vláda "zatiahla do politického boja".
Uznesenie o obvinení Kaliňáka a Brhela sa však neopiera len o Imreczeho slová. Postavené je aj na výpovediach ďalších spolupracujúcich obvinených, a to bývalého šéfa daňových kriminalistov Ľudovíta Makóa a tiež bývalého generálneho riaditeľa sekcie daňovej a colnej správy Daniela Čecha.
„Toto je trestný poriadok Burkiny Faso, a to neviem, či neurážam Burkinu Faso. Tento postup nechápem, a preto naň neviem reagovať,“ spresnil Kaliňák. Tvrdí, že celé mu to „príde absurdné a myslí si, že niekoho vystrašil nedeľný prieskum“.
VIDEO: Mučili Imreczeho vo väzbe a má 200-tisíc na zaplatenie trestu?
Odvoláva sa na predvolebný prieskum agentúry Focus. V ňom sa Smer umiestnil na prvej priečke, pričom od druhého Hlasu ho delí pol percentuálneho bodu. Na prvé miesto sa dostal Smer aj v prípade prieskumov niekoľkých ďalších agentúr. Do predčasných volieb ostáva pol roka.
Kaliňák aj Brhel sa snažili vyhnúť súdu tým, že žiadali zrušenie svojho obvinenia pomocou sporného paragrafu 363. Ten sa pokladá za mimoriadny opravný prostriedok.
Podľa paragrafu 363 Trestného poriadku totiž generálny prokurátor môže zrušiť právoplatné rozhodnutia prokurátora alebo policajta, ak sa takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, porušil zákon. Po podaní obžaloby však už zákon Generálnej prokuratúre neumožňuje tento paragraf použiť.
„Jednoznačne to tým chceli vylúčiť,“ komentoval Kaliňák. Je presvedčený, že ide o vymyslenú vec, v ktorej sa dva roky nekonalo. „Pokyn znel jasne: Robiť Fica, Kaliňáka, Pellegriniho a zničiť ich,“ zopakoval záznam nahrávky, s ktorými na tlačových konferenciách operuje Smer.
Pripomína, že k obvineniu sa má vyjadriť aj obvinený. „Vyšetrovateľka porušila všetky princípy, ktoré sú garantované Ústavou SR,“ uzavrel Kaliňák.
Nedostatočné dôkazy
Brhelov obhajca Michal Mandzák pred časom pre Pravdu vysvetlil, prečo žiadali o paragraf 363. „Toto trestné stíhanie vnímame ako ďalší politický proces vedený voči môjmu klientovi. Podanie na Generálnu prokuratúru sme odôvodnili zaujatosťou vyšetrovateľky v súvislosti s dôvodným podozrením o manipulácii vyšetrovania,“ reagoval advokát.
„Ďalej sme namietali zjavnú účelovosť trestného stíhania. Tá jasne vyplýva z toho, že vyšetrovateľka vzniesla obvinenia až po roku a pol po tom, čo k skutku vypovedal František Imrecze, ktorý sa podľa vlastných slov sám priznáva k závažnej trestnej činnosti,“ doplnil Mandzák.
Podľa dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduarda Burdu je v zásade možné podať obžalobu, a teda posunúť trestnú vec do konania pred súdom aj pred rozhodnutím generálneho prokurátora podľa paragrafu 363.
„Treba však zdôrazniť, že takto by sa malo postupovať iba vtedy, ak z nejakého dôvodu hrozí vo veci omeškanie, najmä vo väzobných prípadoch. Ak tak prokurátor urobí svojvoľne, napríklad preto, aby vyblokoval rozhodovanie generálneho prokurátora o zákonnosti postupu a rozhodnutí, považujem to za obmedzovanie práva na obhajobu a práva, aby bolo trestné konanie vedené iba zákonným spôsobom,“ ozrejmil dekan.
Zdôraznil však, že ak sa v rámci postupu podľa paragrafu 363 zistí nezákonnosť, Generálna prokuratúra to oznámi súdu, ktorý má právo vec vrátiť do prípravného konania na došetrenie.
„Pokiaľ ide o kauzu známu ako Mýtnik, kde sú už obžalovaní Robert Kaliňák a Jozef Brhel, ani sa nečudujem, že sa Úrad špeciálnej prokuratúry poponáhľal a snažil sa vyhnúť rozhodnutiu podľa paragrafu 363 Trestného poriadku, pretože zo samotného odôvodnenia uznesenia o vznesení obžaloby je jasné, že toto obvinenie bolo postavené na nedostatočných dôkazoch, na podmieňujúcich sa výpovediach kajúcnikov,“ spresnil Burda.
Dodal, že aj podľa Európskeho súdu pre ľudské práva je neprípustné, aby to boli jediné relevantné dôkazy.
„A, naopak, zisťovanie a vykonanie ďalších potrebných dôkazov, kde sú vlastne údajné úplatky pre kajúcnikov, je zázračne opomenuté a odbité jednou vetou. Preto podľa môjho najhlbšieho presvedčenia toto uznesenie o vznesení obvinenia malo byť zrušené pre nezákonnosť,“ zdôraznil Burda. Tento postup Úradu špeciálnej prokuratúry považuje „za ďalšiu ranu princípom právneho štátu na Slovensku“.
„Úrad špeciálnej prokuratúry by sa mal viac sústrediť na to, ako svoju prácu robiť poriadne a najmä zákonne, a nie na to, ako obísť Generálnu prokuratúru,“ uzavrel.