Trestný právnik Burda k vražde Tupého: Aj premlčanie má svoje dôvody, nejde o akt svojvôle

Posun v prípade vraždy Daniela Tupého nastal po dlhých 17 rokoch. Polícii sa podarilo zadržať možného páchateľa, no nechýbalo veľa a skutok mohol zostať nepotrestaný. Dôvod? Premlčanie.

30.03.2023 06:00
Daniel Tupý Foto: ,
Spomienková akcia na pamiatku Daniela Tupého v Prešove z novembra 2005
debata (18)

Podľa trestného právnika a dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduarda Burdu tento inštitút nevznikol ako akt svojvôle a jeho existencia je odôvodnená.

Obvinenému z vraždy Daniela Tupého dnes hrozí 10 až 15 rokov za mrežami. Pri zločinoch s hornou sadzbou najmenej desať rokov je premlčacia doba 20 rokov. Ako vnímate skutočnosť, že trestné právo dáva páchateľom takýchto skutkov po istom čase možnosť beztrestnosti?

Premlčanie je klasický právny inštitút, ktorý nevznikol ako akt svojvôle, jeho existencia má svoje dôvody. Rovnako tak premlčanie trestného stíhania, ktorého podstata spočíva v tom, že po uplynutí určitého času od spáchania trestného činu nie je možné začať trestné stíhanie a vyvodiť voči páchateľovi trestnú zodpovednosť.

Samozrejme, tento inštitút nie je známy len u nás, ale vo všetkých demokratických krajinách, dokonca aj vo väčšine totalitných režimov. Dĺžky premlčacej doby aj katalóg trestných činov, ktoré sa nepremlčujú vôbec, sa však líšia.

Ako to funguje na Slovensku?

Na Slovensku v prípade trestných činov úkladnej vraždy a vraždy, ak sú splnené podmienky pre vyvodenie trestnej zodpovednosti podľa prísnejších skutkových podstát trestného činu, teda v prípade, že sa vyskytla tzv. obzvlášť priťažujúca okolnosť (napr. trestný čin bol spáchaný z pomsty, v úmysle získať majetkový prospech alebo jeho obeťou bolo dieťa či tehotná žena a pod.), je možné uložiť trest odňatia slobody na doživotie. V takom prípade je premlčacia doba tridsať rokov.

Dvadsať rokov je premlčacia doba iba v prípade vraždy a úkladnej vraždy, ktorá nebola spáchaná s obzvlášť priťažujúcou okolnosťou. Také premlčacie doby boli aj v starom Trestnom zákone, ktorý bol účinný do konca roku 2005 a podľa ktorého sa posudzuje aj vražda Daniela Tupého.

Video
Vražda Daniela Tupého: Vyjadrenie prokurátorky a obhajcu

Prečo má Trestný zákon určené premlčacie doby na spáchané skutky? Za akým účelom tento inštitút vznikol?

Význam premlčania trestného stíhania možno vidieť predovšetkým v dvoch rovinách. V prvom rade, trestné právo síce plní aj represívnu funkciu, teda je odplatou za trestný čin, ale to nie je jeho jediná funkcia.

Nemenej dôležitá je aj tá preventívna, ktorej podstatnou zložkou je aj prevýchova páchateľa. Po určitom čase, ak páchateľ trestného činu žije riadny život, trest by už na neho nepôsobil preventívne, a preto nemá zmysel ho trestať. Samozrejme, čím je trestný čin závažnejší, tým je aj dĺžka premlčacej doby dlhšia, čo je dôležité práve pri vraždách, pretože pri nich ide o nenapraviteľný následok, a tým je aj opodstatnenejšie, že v takých prípadoch prevažuje represívna funkcia.

Druhý dôležitý dôvod pri premlčaní trestného stíhania je ten, že čím dlhší čas od skutku uplynie, tým ťažšie je ho spravidla možné dokázať. Svedkovia zabúdajú, prípadne zomierajú, ďalšie dôkazy môžu byť tiež omnoho ťažšie vykonateľné. Preto s plynutím času sa často rozplýva aj šanca riadne a spravodlivo trestný čin objasniť.

Nebolo by vhodné inštitút premlčania vo výnimočných prípadoch, ako je napr. obzvlášť závažný zločin vraždy, „obísť“ a mať možnosť aplikovať istú formu výnimky, ktorá by bola legislatívne ošetrená?

Musím tiež pripomenúť, že existujú aj dôvody, keď sa určitá doba do premlčacej doby nezapočítava, a tá sa teda o túto dobu predlžuje (napr. doba, po ktorú nebolo možné páchateľa postaviť pred súd pre zákonnú prekážku), a tiež dôvody, pre ktoré sa premlčacia doba prerušuje, teda začína plynúť úplne od začiatku.

To aj v prípade, ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe úmyselný trestný čin. Darmo teda uplynie devätnásť rokov od vraždy, ak potom páchateľ spácha napríklad trestný čin výtržníctva. Od toho momentu mu začína plynúť premlčacia doba dvadsať, prípadne tridsať rokov k starej vražde nanovo. V takom prípade sa totiž páchateľ nenapravil, a preto trest aj po dlhšej dobe bude pôsobiť preventívne.

S týmito dovysvetleniami podstaty inštitútu premlčania v kontexte toho, že v praxi sa nevyskytuje veľa vrážd, ktorých vyriešeniu by bránilo len premlčanie, si myslím, že si prax nevyžaduje rozširovanie výnimky z inštitútu premlčania.

Na druhej strane plne rešpektujem argument, že ak niekto vzal inému úmyselne život, sám by mal byť do konca svojho života postihnuteľný a spravodlivosti by nemalo brániť ani premlčanie. A tiež je pravda, že ak by posun v prípade vraždy Daniela Tupého, kde podľa aktuálnej právnej kvalifikácie je premlčacia doba naozaj dvadsať rokov, prišiel až o dva a pol roka, zrazu by sa problém premlčania vrážd stal závažným praktickým problémom. Preto v prípade rekodifikácie, teda prijatia nového trestného zákona, za súčasného prenastavenia mnohých iných trestnoprávnych inštitútov, som aj za zavedenie nepremlčateľnosti vraždy.

V súčasnosti však na Slovensku existuje skupina trestných činov, ktoré sú nepremlčateľné a sú to trestné činy proti mieru, proti ľudskosti, trestné činy terorizmu a trestné činy vojnové. Napríklad genocída. V zásade teda ide o trestné činy, ktoré zásadným spôsobom vplývajú na život, zdravie, prípadne slobodu väčšieho počtu ľudí, a buď majú súvislosť s brutálnym zneužívaním štátnej moci, zneužívaním vojny na páchanie zločinov, alebo s terorizmom.

V niektorých štátoch sa obnovuje vyšetrovanie prípadov trestných činov aj po 30 či 50 rokoch od spáchania skutku. Nemalo by sa Slovensko v tomto smere inšpirovať a inštitút premlčania upraviť či úplne zrušiť?

Aj v týchto prípadoch ide zväčša o najzávažnejšie trestné činy, takže keby sme aj katalóg nepremlčateľných trestných činov rozšírili, som naozaj za to, aby to boli iba vraždy, prípadne mimoriadne závažné úmyselné trestné činy, pri ktorých je následkom spôsobenie smrti z nedbanlivosti (napr. obchodovanie s ľuďmi), ďalej by som už z vyššie uvedených dôvodov nepremlčateľnosť trestných činov nerozširoval.

Ako sú na tom v tomto smere susedné štáty či štáty v rámci Európskej únie?

V Českej republike sa vraždy so závažnejšími, obzvlášť priťažujúcimi okolnosťami premlčiavajú po tridsiatich rokoch, teda ako na Slovensku, bez týchto okolností po pätnástich rokoch, čo je ešte menej ako u nás. V Poľsku sa vraždy premlčiavajú po tridsiatich rokoch. V Maďarsku sa vraždy s obzvlášť priťažujúcimi okolnosťami nepremlčiavajú, ostatné sa premlčiavajú po pätnástich rokoch. V Rakúsku je trestný čin vraždy nepremlčateľný. V Nemecku je závažnosť vrážd odstupňovaná, sú aj nepremlčateľné vraždy, aj také, ktorých premlčacia doba je tridsať rokov, aj také, ktorých premlčacia doba je dvadsať rokov, a v jednom prípade je to dokonca iba desať rokov.

Vidíme, že prístupy k tejto problematike sú rôzne. Každopádne aj v prípade stanovenia nepremlčateľnosti vrážd na Slovensku musíme mať na pamäti, že s odstupom času sa trestné činy spravidla vyšetrujú a dokazujú ťažšie.

adam puškár, daniel tupý Čítajte viac Obvinený z vraždy Daniela Tupého ide do väzby. Prokuratúra sa spolieha na vzorky DNA a výpoveď o noži

Dočasne poverený minister spravodlivosti Viliam Karas nedávno odmietol tvrdenia, že sa chystanou novelou Trestného zákona majú znižovať dolné sadzby pri niektorých ekonomických trestných činoch. Podľa neho sa len inak kategorizujú. Jediné, čo sa podľa neho upravuje pri ekonomických hospodárskych trestných činoch, je horná sadzba na pätnásť rokov. Ako to vnímate vy?

S týmto vyjadrením pána ministra možno súhlasiť. Pomerne komplexná novela Trestného zákona totiž majetkové a hospodárske trestné činy z hľadiska trestných sadzieb systematizuje a do určitej miery zjednocuje, pričom v niektorých prípadoch trestné sadzby zvyšuje, v iných znižuje. V niektorých prípadoch sa to týka len hornej hranice trestnej sadzby, v iných len dolnej hranice trestnej sadzby a v ďalších oboch hraníc. Tiež sa v niektorých prípadoch dopĺňajú obzvlášť priťažujúce okolnosti, ktoré zvyšujú trestnosť a skutky podraďujú pod prísnejšie skutkové podstaty trestných činov.

Takže napriek pôvodnému entuziazmu mnohých trestnoprávnych odborníkov z mnohých profesií, že konečne po rokoch príde k zreálneniu, a teda zníženiu prehnaných trestných sadzieb za majetkové a hospodárske trestné činy (ale tento problém sa netýka len majetkových a hospodárskych trestných činov), prišlo vytriezvenie v podobe novely Trestného zákona, ktorá rozhodne nemôže byť chápaná ako taká, ktorá plošne znižuje trestné sadzby.

Ako ju teda možno hodnotiť?

Oproti niektorým súčasným excesom Trestného zákona typu hornej hranice trestnej sadzby dvadsať rokov za trestný čin legalizácie výnosov z trestnej činnosti nás trochu približuje k „západným“ právnym štátom, keď stropuje hornú hranicu najprísnejších skutkových podstát majetkových a hospodárskych trestných činov na pätnástich rokoch, Nemecko alebo Česká republika ich má však zväčša stropované na desiatich rokoch. Ale čo čakáme, keď do pôvodne výsostne odborného procesu zasiahli politické limity a najmä dôvod, ktorý je síce pre dnešnú dobu príznačný, ale v právnom štáte vzbudzuje obavy.

Čo máte na mysli?

Vyjadril to riaditeľ NAKA, pán Daňko (viacerí z odborného kolégia pre novelizáciu Trestného zákona sme sa proti tomu ohradili), keď povedal, že vysoké trestné sadzby za majetkové a hospodárske trestné činy potrebujeme preto, aby sme vyrábali kajúcnikov, teda aby sme obvinených pod hrozbou vysokých trestov donútili hovoriť. Myslím, že sa tým netají ani na verejnosti.

Účel trestu je spravodlivo potrestať páchateľa, prevychovať ho a napraviť následky trestného činu. Nie ho vydierať, aby kadečo porozprával, pretože to ho potom môže ľahko viesť aj k vymýšľaniu. Takže aj keď samotný inštitút spolupracujúceho obvineného je prípustný a často želateľný, aj keď vždy len spolu s ďalšími relevantnými dôkazmi (čo sa u nás často porušuje), nie je prípustné umelé nadsadzovanie trestných sadzieb, aby sa tým kompenzovalo to, že niektoré zložky nevedia inak poriadne vyšetrovať.

Minister Karas sa pred časom vyjadril, že nezaregistroval kritiku k návrhu novely zákona za znižovanie sadzieb za ekonomickú trestnú činnosť. Uviedol, že to nekritizujú sudcovia, advokáti, ani politické strany. Ani vy nemáte k tomu návrhu žiadne výhrady?

Najvyšší súd SR, Generálna prokuratúra SR, Slovenská advokátska komora a osemdesiat percent akademickej obce v odbore sa jednoznačne vyjadrili, že dlhodobo máme príliš vysoké trestné sadzby, čo nezodpovedá štandardom „západných“ demokracii, a preto ich okrem najzávažnejších trestných činov treba podstatne znížiť.

Že od prijatia Trestného zákona v roku 2005 sa do roku 2012 počet osôb vo výkone trestu odňatia slobody zvýšil o 50 percent a odvtedy sa drží približne na tej istej úrovni, napriek dlhodobému poklesu kriminality, čo, samozrejme, daňových poplatníkov stojí nemalé finančné prostriedky.

Že by sme mali modernizovať trestnú politiku a viac uplatňovať princípy tzv. restoratívnej justície, teda najmä alternatívne tresty k trestu odňatia slobody, najmä trest domáceho väzenia, trest povinnej práce a peňažný trest, ktoré sa dajú veľmi dobre využiť tak, aby pôsobili na páchateľa dostatočne represívne aj preventívne, teda prevýchovne, pričom by sa páchateľ naďalej mohol starať o rodinu, zarábať a platiť dane, nebyť na krku daňových poplatníkov vo väzení, nahrádzať škodu poškodeným a ešte by aj za svoj čin trpel tým, že musí sedieť doma (čo po pandémii vieme, že nie je také ľahké), alebo robiť verejnoprospešné práce alebo zaplatiť fakt vysoký peňažný trest.

Žiaľ, po viacerých zásahoch – predpokladám, že – niektorých politikov a, myslím si, že aj špeciálnych zložiek polície a prokuratúry, k výraznejšiemu zníženiu trestných sadzieb neprišlo. Ale nastalo aspoň určité ich zreálnenie pri niektorých trestných činoch. Čo sa však musí novele pána ministra Karasa v tom najlepšom zmysle nechať, je, že zásadným spôsobom skvalitňuje podmienky pre ukladanie a výkon práve alternatívnych trestov k trestu odňatia slobody, čo je zároveň sprevádzané aj posilňovaním mediačnej a probačnej služby, teda posilňovaním ľudí, ktorí pracujú s páchateľmi a snažia sa ich prevychovať.

Nie je väzenie tým najefektívnejším nástrojom prevýchovy u trestaných?

Ak si myslíme, že človeka reálne prevychováme odňatím slobody, v drvivej väčšine prípadov sa mýlime. Mnoho väzňov sa, naopak, vo väzení od „spolusediacich“ priučí rôznym novým spôsobom páchania trestnej činnosti. Restoratívna justícia, ktorú do popredia kladie táto novela a v praxi sa snaží zásadne posilniť pán minister Karas, má totiž šancu z dlhodobého hľadiska znížiť kriminalitu a skutočne napraviť škody po mnohých trestných činoch. A preto je dôležité, aby bola prijatá. Aj keď je to len začiatok cesty k modernému európskemu trestnému právu.

V poslednom čase sa často objavujú prípady sexuálneho obťažovania či násilia, kde sa obete rozhodli po rokoch prelomiť mlčanie a opísať, čo sa im stalo. Sú podľa vás sadzby za tieto trestné činy vhodne nastavené?

Rozlišujme trestné činy znásilnenia a sexuálneho násilia, ktoré patria medzi tie najzávažnejšie trestné činy, a pojem sexuálne obťažovanie, ktoré sa podľa jeho konkrétnych prejavov a intenzity môže chápať ako niektorý z menej závažných trestných činov. V inej podobe môže ísť o protiprávny čin, no nie trestnoprávnej povahy, inokedy len o amorálny, no nie protiprávny čin, a niekedy o nedorozumenie – táto téma by si vyžadovala detailnejší rozbor.

Pokiaľ ide o trestné činy znásilnenia a sexuálneho násilia, najnižšia trestná sadzba za ne je päť až desať rokov odňatia slobody a, pochopiteľne, ide o zločin. Najvyššia trestná sadzba v najprísnejších skutkových podstatách je dvadsať až dvadsaťpäť rokov. Tieto trestné sadzby by som však neznižoval, podobne ako ani trestné sadzby za iné násilné trestné činy.

Násilné sexuálne trestné činy patria medzi najbrutálnejšie trestné činy a je potrebné ich veľmi prísne postihovať. Pokiaľ sa však majú odhaliť po istom čase, nehovoriac o tom, že by to malo byť po rokoch, veľmi často je problém s ich dokazovaním, pretože väčšinou je to tvrdenie proti tvrdeniu a vo svete sú, samozrejme, zdokumentované aj prípady, keď si to údajná obeť evidentne vymyslela.

Žiaľ, sú aj mnohé reálne prípady, kde po dlhšom čase dôkazy chýbajú, čo však neznamená, že by to obeť mala vzdať. Ale pre úspešné objasnenie takých prípadov je spravidla potrebné podrobné vyšetrovanie s množstvom aj iných, nepriamych dôkazov a úspešnému dokazovaniu takého trestného činu zväčša pomôže, ak jeden páchateľ, čo aj v priebehu pár rokov atakoval viaceré obete, ktorých výpovede spolu s ďalšími dôkazmi pôsobia navzájom podporne.

To bolo aj pri mediálne asi najznámejšom prípade filmového producenta Harveyho Weinsteina. Vo všeobecnosti však platí, ak sa niekto stane obeťou násilných sexuálnych trestných činov, mal by to čo najskôr ohlásiť, nemal by zahládzať stopy na vlastnom tele, a tým zásadne zvýši šancu na objasnenie trestného činu a odsúdenie páchateľa.

Obete násilných trestných činov by sa nemali nechať odradiť pocitom hanby či sebaobviňovania zo vzniknutej situácie, ktoré v stresových momentoch pri čine aj po ňom často prichádzajú. Prevažná väčšina našej spoločnosti je v týchto veciach už chápavá, taktiež 99 percent príslušníkov Policajného zboru je vysoko profesionálnych a dobre pripravených na riešenie takých situácii. Navyše máme osobitnú právnu úpravu a reálne programy na ochranu a aj následnú pomoc pre obete takých trestných činov.

© Autorské práva vyhradené

18 debata chyba
Viac na túto tému: #premlčanie #Daniel Tupý #Eduard Burda