Vlády SR a ČR sa tiež zhodli na potrebe pokračovania humanitárnej, ekonomickej, politickej a v neposlednom rade vojenskej pomoci Ukrajine. Dôležitým faktorom je podľa nich aj pokračovanie v cielenom tlaku na Ruskú federáciu v podobe dôkladného dodržiavania sankcií zo strany EÚ a jej partnerov, bránenia ich obchádzania a vytvárania mechanizmov na vyvodzovanie zodpovednosti za zločiny spojené s touto agresiou.
V spoločnom vyhlásení na záver dnešného spoločného zasadnutia sa zhodli aj na tom, že znižovanie závislosti od ruských energetických dodávok a s tým súvisiace posilňovanie energetickej bezpečnosti je zásadnou otázkou pre Slovenskú republiku a Českú republiku.
Predstavitelia kabinetov sa venovali i téme dezinformácií, zároveň diskutovali o ekonomických témach, konkurencieschopnosti a automobilovom priemysle a v tejto súvislosti emisnej norme 7, jadrovej energetike, téme vzdelávania a spravodlivosti či regionálnej spolupráci.
Heger pred rokovaním pripomenul, že obe krajiny si pripomínajú 30. výročie svojho vzniku. „Myslím si, že je unikátne a celý svet sa pozerá, až by som povedal nerozumie, ako je možné, že dve krajiny, ktoré sa rozdelili, sa v takej vrúcnosti a priateľstve stretávajú a spolupracujú,“ podotkol Heger. Toto je podľa neho príklad, ktorý obe krajiny nastavili celému svetu.
Podľa českého premiéra Petra Fialu tradícia spoločných zasadnutí českých a slovenských vlád je jedným z dôkazov výnimočných vzťahov oboch republík. „Aj vďaka tomu môžeme v Európe a v Severoatlantickej aliancii postupovať spoločne, môžeme presadzovať naše priority. Pevná spolupráca Česka a Slovenska nemá význam iba pre obe krajiny, ale ukotvuje a drží strednú Európu pohromade,“ zdôraznil Fiala.

Prvé spoločné zasadnutie slovenskej a českej vlády sa uskutočnilo v roku 2012 v Uherskom Hradišti a Trenčíne. Doteraz sa uskutočnilo sedem spoločných rokovaní, predstavitelia slovenskej a českej vlády sa naposledy stretli v roku 2019 vo Valticiach. Tradíciu vzájomných konzultácií prerušila pandémia nového koronavírusu.