Vyžiadali si preto čas do štvrtka. Ak by sa s rezortom nedohodli, môžu pri niektorých častiach reformy nastať ešte zmeny. Prvé zmeny by mali ľudia pocítiť na budúci rok. Niektorým nemocniciam pritom hrozí rušenie jednotlivých oddelení, samosprávy varujú pred ohrozením zdravotnej starostlivosti.
„Máme hotovú verziu, ktorú sme odprezentovali. Na základe dohody sa stretneme ešte raz vo štvrtok s tým, že zo strany samospráv bude prebiehať intenzívna komunikácia smerom na ústavnú zdravotnú starostlivosť, teda na poskytovateľov. V prípade, že budú pripomienky, budeme ďalej rokovať," uviedol Palkovič.
Trnavský župan Jozef Viskupič povedal, že samosprávy stále suplujú plnenie povinností za zdravotné poisťovne, ktoré im vyplývajú priamo zo zákona. „Chceme, aby zdravotné poisťovne zabezpečovali dostupnosť zdravotnej starostlivosti a nepretržitú dostupnosť všeobecnej ambulantnej starostlivosti a nenechávali to len na kraje,“ ozrejmil.
„Snažíme sa vyrokovať čo najlepší výsledok pre obyvateľstvo celého Slovenska, pre obyvateľov jednotlivých regiónov, aby nebola obmedzená dostupnosť zdravotnej starostlivosti,“ povedal predseda banskobystrickej župy Ondrej Lunter.
Nemocnice požiadali celkovo o 1 075 doplnkových medicínskych programov, z čoho rezort doteraz schválil 77 percent.
Čítajte viac Od nového roka by mali skončiť pôrodnice, kde sa ročne narodí menej ako 400 detí
Čas navyše napriek meškaniu
Lunter zároveň priblížil, že ešte s predchádzajúcim ministrom zdravotníctva Vladimírom Lengvarským sa zástupcovia samospráv dohodli, že pred tým, ako zverejnia celkový zoznam doplnkových medicínskych programov, rezort si so zástupcami samospráv prejde pripomienky a bude o nich rokovať.
„Tak, aby sme mohli ľudí buď upokojiť, že zdravotná starostlivosť bude poskytovaná v takom rozsahu, ako bola doteraz, alebo aby sme mali priestor upozorniť na to, že existujú riziká pre jej dostupnosť,“ priblížil Lunter.
Ocenil, že Palkovič vytvoril čas na to, aby samosprávy mohli s nemocnicami diskutovať o jednotlivých doplnkových programoch, aby bolo zrejmé, či sú alebo nie sú dobre nastavené. Ministerstvo ich pritom malo predstaviť do konca minulého mesiaca.
Lunter tvrdí, že sa na problematiku zdravotnej starostlivosti v regiónoch treba pozerať komplexne, teda z pohľadu nemocníc aj ambulancií.
Čítajte viac Systém je deravý. Zo zdravotníctva odtekajú milióny eur
Reforma nemocničnej siete
- Ministerstvo zdravotníctva v decembri minulého roku zverejnilo prvú, čiastkovú fázu reformy nemocničnej siete.
- V prvej fáze rezort rozdelil nemocnice do piatich úrovní.
- Zároveň určil základné povinné medicínske programy, ktoré musia na danej úrovni spĺňať.
- Na Slovensku bude jedna nemocnica piatej, tri nemocnice štvrtej, deväť nemocníc tretej úrovne, 33 nemocníc druhej úrovne, 42 nemocníc prvej úrovne a špecializovaných nemocníc.
- Reforma má definovať nárok pacienta, zabezpečiť vyššiu a dostupnú kvalitnú zdravotnú starostlivosť, stanoviť jasné čakacie lehoty a stabilizáciu siete nemocníc.
V zajatí centrálneho plánovania
Martin Vlachynský z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) upozorňuje pri reforme na fakt, že slovenské zdravotníctvo je v zajatí centrálneho plánovania. Na úrovni ministerstva sa podľa jeho slov „kreslia“ nielen nemocnice, ale aj rozsah starostlivosti v týchto nemocniciach. „Nakoniec totiž každý technokratický plán skĺzne do politiky, keď regióny začnú lobovať za zmenu pôvodného konceptu,“ uviedol Vlachynský.
Na problém štátneho centralizmu upozorňuje aj riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušan Zachar.
„Základná myšlienka optimalizácie siete nemocníc je dobrá. Problémom je však realizácia tejto myšlienky prostredníctvom prílišnej štátnej centralizácie rozhodnutí, rozhodnutí od úradníckeho stola, ktoré sa flexibilne prispôsobujú tým, ktorí majú práve za sebou najhlasnejších kritikov a politický vplyv," poznamenal Zachar.
Ak sa nevytvárajú rozhodnutia na základe vopred stanovených kritérií a dát, ktoré boli predmetom odbornej diskusie založenej na dôkazoch, podľa odborníka budú aj efekty optimalizácie siete nemocníc menej účinné. „Neprinesú zefektívnenie a zlepšenie zdravotnej starostlivosti pre pacienta v takej miere, ako mohli," skonštatoval šéf INEKO.
„Najhoršie je, keď sa lekári a ďalší odborníci zhodnú na základe vedeckých poznatkov, že bezpečnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť možno pacientom garantovať, povedzme, pri minimálne 100 realizovaných výkonoch na nejakom orgáne tela na pracovisku ročne, tak sa potom stanoví od úradníckeho stola limit minimálne 80 výkonov," vyratúva Zachar.
Následne sa podľa neho začnú ozývať lobisti, že to obmedzí zdravotnú starostlivosť a požadujú znížiť hranicu na 60 výkonov a nakoniec sa do toho zaangažujú národní a regionálni či lokálni politici, ktorí preferujú len svoje rodné mestá bez ohľadu na dáta.
„Ak sa má rozhodnutie prijať náhodou pred voľbami, tak sa s veľkou pravdepodobnosťou nakoniec definitívne schváli hranica 40 požadovaných výkonov ročne a tým sa vlastne skoro nič nezmení," dodal analytik.
Podľa Vlachynského by lepším riešením bol postupný presun kompetencií v zdravotníctve do regiónov vrátane nemocničnej starostlivosti. Ako príklad uvádza Českú republiku a mesto Brno. Magistrát tam plánuje vybudovať väčšiu nemocnicu, akou je novootvorená nemocnica Bory v Bratislave.
Čítajte viac Penta otvorila najväčšiu nemocnicu: Haščák sa vítal s kamarátmi, Heger odcestoval do Košíc