Väčšina členov výboru pre obranu a bezpečnosť mu podľa jeho slov dala za pravdu, že sa s tajnými dokumentmi NATO mohol oboznamovať. Mikulec argumenoval tým, že ako minister vnútra, podobne ako ďalší ministri či hlava štátu, spadá pod paragraf 34 zákona 215 z roku 2004, čiže patrí medzi osoby s osobitným postavením, pre ktoré nie je potrebné vykonávať previerku. Opozícia chce napriek tomu zvolávať mimoriadnu schôdzu.
Neštandardný postup NBÚ?
„S utajovanými skutočnosťami som sa oboznamoval legitímne,“ uviedol Mikulec. Konečný podľa Mikulca nevedel odpovedať na viaceré otázky a viacero vecí nevedel vysvetliť. „Záver je ten, že som presvedčený, že sa nám podarilo výbor presvedčiť, že nedošlo k porušeniu zákona,“ uviedol šéf rezortu vnútra.
Podľa šéfa rezortu vnútra sa zhodli na tom, že právna úprava v danej oblasti nie je úplne dokonalá a v mnohých prípadoch sa robia zbytočné nadstavby, ktoré nie sú vyžadované ani NATO, ani Európskou úniou (EÚ). Je toho názoru, že v budúcnosti by mali byť uskutočnené úpravy v legislatíve, aby neboli spochybňované procesy a nebola potrebná takáto diskusia či obvinenia o porušení zákona.
„Tá právna úprava nie je absolútne dokonalá,“ povedal minister vnútra. „Pýtal som sa ho (riaditeľa NBÚ, pozn. red.), koľkí ministri vnútra mali certifikát. Dostal som odpoveď, že žiadny,“ povedal. Previerku napríklad nemala ani predchádzajúca ministerka vnútra Denisa Saková z Hlasu. Aj ona aj líder mimoparlamentnej strany Hlas Peter Pellegrini zhodne tvrdia, že aj preto sa neoboznamovala s utajovanými skutočnosťami. Overiť sa to už nedá, pretože takéto materiály sa po dvoch rokoch automaticky skartujú.
Foto: SITA, Diana Černáková
Krúpa sa nevie zbaviť podozrenia, že ide o niečo „vyfabrikované“. „Že to celé je len hra, ktorá má za cieľ niečo iné, ako diskreditovanie ministra vnútra,“ uviedol v úvode. Zámerom má byť podľa neho prekryť určité aktivity. Celá kauza vznikla podľa neho pre problematický právny výklad zákona o ochrane utajovaných skutočností, ktorý je podľa neho deravý. Nechá na uvážení prezidentky Čaputovej, či bude vidieť dôvod na odobratie poverenia Mikulcovi viesť rezort vnútra. „Mikulcovi chýba poučenie. On síce tvrdí, že poučenie má, ale nie je o tom písomný záznam,“ poukázal Krúpa.
Čítajte viac Mikulec má problém. Čaputová prvýkrát pripustila úradnícku vládu, manipulovanie rieši aj prokuratúra
NBÚ sa podľa neho dostal do situácie, kedy sa snaží ísť nad rámec zákona a potvrdil Mikulcove slová o zbytočnej nadstavbe. „Čo mňa zaráža je, že NBÚ sa zaujímala aj o iné aktivity NAKA alebo Úradu inšpekčnej služby, o veci, ktoré sa týkali veľmi citlivých káuz. Nepríde mi to úplne štandardné,“ povedal Krúpa s tým, že úrad sa v tejto veci „zakrýva“ zákonom.
Krúpa ešte minulý týždeň tvrdil, že certifikát je potrebný a má ho aj on. Jeho názor zmenilo podrobné preštudovanie zákona. Poslanec SaS si nemyslí, že to bude mať vplyv na dočasne poverenú vládu, napriek tomu považuje ministra Mikulca za najslabší článok tejto vlády a považoval by za správne, aby si podal žiadosť o bezpečnostnú previerku.
Pre mňa je to niečo šialené, uviedol Hamran
Mikulec odmieta, že by o ňu nepožiadal preto, lebo sa bál, že by ju nedostal. Zároveň cez víkend vyhlásil, že prezidentku Zuzanu Čaputovú nepožiada o uvoľnenie z pozície dočasne povereného ministra vnútra. NBÚ dal v minulosti previerky bývalej štátnej tajomníčke Monike Jankovskej, odsúdeného bývalého špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi, firme Bonul, ktorá patrí bödörovcom, ale aj právnikovi Adamovi Puškárovi, podozrivému z vraždy Daniela Tupého.
Na výbore sa okrem Mikulca riešilo aj údajné porušovanie zákonov a zákonných postupov na NAKA. Konečný spochybnil prístup NAKA k tajným dokumentom, pokiaľ vyšetruje trestnú činnosť. Za všetkým má byť podľa Mikulca a vedenia polície práve vyšetrovanie NAKA, ktorá vyšetruje šafárenie na Vojenskom spravodajstve z čias Jána Balciara. Aj do tohto sa zapojilo NBÚ, keď tvrdila, že viaceré listiny zadržala NAKA neoprávnene, čo policajný prezident Štefan Hamran odmieta a pýta sa, na základe čoho si NBÚ „dovolilo“ vykladať trestný poriadok.
„Pustili sa do tohto výkladu, čo je pre mňa úplne šialené,“ povedal. „Nechápeme, čo viedlo NBÚ k takémuto konštatovaniu,“ uviedol. Konečné slovo však dá až NBÚ a ak sa s jeho hodnotením nebude zhodovať ministerstvo vnútra, môže podať správnu žalobu na Najvyšší správny súd, ktorý za tým dá definitívnu bodku.
Karas a Holý chybu nevidia
Rezort spravodlivosti pod vedením dočasne povereného ministra Viliama Karasa ešte v pondelok potvrdil Mikulcove slová. Pod stanoviskom bol podpísaný aj Štefan Holý, dočasne poverený podpredseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie. „Je viac ako zrejmé, že vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami nie je podmienený bezpečnostnou previerkou,“ uviedol rezort.
Ministerstvo zároveň zdôraznilo, že aktuálne neeviduje medzinárodnú zmluvu, ktorou je Slovensko viazané a ktorá by vyžadovala vykonanie previerky. „Záverom možno konštatovať, že ustanovenie § 34 zákona o ochrane utajovaných skutočností zakladá oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami pre tam uvedené osoby bez ďalších dodatočných previerok či rozhodnutí NBÚ,“ dodal rezort.
Bodka za pseudokauzou
Ministra však bránili aj ostatní, vrátane strohej reakcie dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera. „Nerozumiem, prečo sa teraz z toho robí taká veda,“ reagoval ešte minulý týždeň premiér. Líder OĽaNO síce uviedol, že ak bude porušený zákon, Mikulec má znášať následky, no dôvod na vymenovanie úradníckej vlády nevidí a prezidentku vzyval, aby si našla „normálny dôvod“ na jej vymenovanie a nenahrávala mafii.
Rovnako uviedol, že už majú len dvoch ministrov – Mikulca a ministerku kultúry Natáliu Milanovú, zvyšných podľa Matoviča „anektoval“ Heger, keď odišiel z OĽaNO. V pondelok na sociálnej sieti hovorilo Matovičovo hnutie o pseudokauze, pričom sa odvolalo na stanovisko rezortu spravodlivosti.
„Ministerstvo spravodlivosti dáva bodku za pseudokauzou, ktorú sa SmeroHlas, fašisti a SaS snaží využiť na vytĺkanie politických bodov,“ uviedlo hnutie OĽaNO. Mikulca bránil aj dočasne poverený minister zahraničných vecí Rastislav Káčer. „Už dávno som nezažil tak nezmyselnú „kauzu“ a tak nekompetentnú debatu kompetentných. My sme naozaj divná krajina. Ešte stále ma to vie prekvapiť,“ napísal.
Nezaradený poslanec Tomáš Valášek, ktorý pôsobí v strane Progresívne Slovensko a v minulosti bol veľvyslancom pri NATO, uviedol, že ak sa už nemá podobný prípad opakovať, je potrebné novelizovať zákon o ochrane utajovaných skutočností. „Je neprijateľné, že text zákona svojou nejednoznačnosťou ohľadne práv osôb s osobitným určením ako ministri či premiér vytvára priestor na tak široký výklad, ako teraz vidíme v podaní NBÚ na jednej strane a ministerstva spravodlivosti na strane druhej,“ povedal.
Bude úradnícka vláda?
Prezidentka Zuzana Čaputová v tejto veci uviedla, že jednou z možností by bolo aj vymenovanie úradníckej vlády, čoho sa ihneď chytili niektoré opozičné strany, najmä strana Hlas. O chýroch, že prezidentka vymenuje úradnícku vládu po Veľkej noci hovoril aj líder KDH Milan Majerský a podľa Denníka N sa takéto hlasy šíria aj v koalícii.
Čítajte viac Sulík o kauze Mikulca: Patrí k najslabším ministrom. Líder KDH očakáva, že Čaputová prevezme kormidlo
Ďalšie kroky prezidentky budú závisieť od výsledných zistení, Čaputová si vypýtala protokol z kontroly NBÚ. V prípade, že sa prezidentka nerozhodne vymenovať úradnícku vládu, mimoparlamentný Hlas sa pokúsi získať podpisy na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu.
Tá by mohla Čaputovú vyzvať, aby zobrala vláde poverenie, uviedol v pondelok predseda strany Pellegrini. Pripomína, že dočasne poverenej vláde nevie aktuálne parlament vysloviť nedôveru. „Tejto vláde by sme mohli vysloviť nedôveru tak, že NR SR vyzve prezidentku, aby odobrala poverenie Eduardovi Hegerovi,“ povedal líder Hlasu. Dodal, že sa o to pokúsia, ak Čaputová nebude aktívna a rozhodne sa Hegera nechať na poste dočasne povereného premiéra.
Foto: SITA, Diana Černáková
Vzápätí však strana Hlas uviedla, že úradnícku vládu nepodporí. „HLAS úradníckej vláde dôveru nevysloví, lebo takáto vláda nemá žiadnu legitimitu z volieb, bude len rešpektovať jej pôsobenie pod kontrolou prezidentky,“ uviedla strana v utorkovom stanovisku. Smer je ochotný podporiť úradnícku vládu len v prípade, že by boli predčasné voľby do 30. júna.
Šéf strany Robert Fico odmieta úvahy, že by mala Hegerov kabinet nahradiť úradnícka vláda s mandátom do 30. septembra. Predseda Smeru opäť hovoril o prezidentke Zuzane Čaputovej ako o „maskotke“ Progresívneho Slovenska.