Konflikt sa rozhorel a prerástol múry fakulty v momente, keď dekan pripravil profesora Martina Homzu o post šéfa katedry. Rozpútala sa totiž hádka o dôvodoch odvolania, do ktorej boli zatiahnutí nielen ďalší vyučujúci, ale aj študenti.
Niektorí členovia katedry vidia za odvolaním Homzu snahu dekana zlúčiť pracovisko so susednou katedrou všeobecných dejín. Zouhar, časť študentov, aj osoby z komunity historikov to odmietajú a tvrdia, že katedra účelovo zavádza.
Problémom, o ktorom sa na fakulte však hovorí najviac, má byť sexuálne obťažovanie študentiek, sexizmus a šikanovanie študentov. „Najhoršiu skúsenosť má v tomto ohľade s Homzom študentka histórie, ktorú niekoľkokrát obťažoval. V (…) apríli 2022 ju v podniku (…) bozkával na hlavu a povedal jej, že si ju vezme za ženu. V (…) máji 2022 sa toto správanie zopakovalo, a Homza sa tentokrát tej istej študentky nevhodne dotýkal a hladkal ju po vlasoch,“ uvádza sa v podnete, ktorý podpísalo 19 študentov histórie a odovzdalo dekanovi fakulty.
Odvolanie
Dekan Homzu z postu vedúceho katedry odvolal začiatkom marca. Udialo sa to na deň žien, počas ktorého fakulta tematicky usporiadala festival ženských práv. Dekan sa vtedy stretol so všetkými členmi katedry, kde im mal oznámiť, že odvoláva Homzu.
Od tohto času sa spor začal dostávať za múry fakulty. Homzu sa medzi prvými zastal externý doktorand pracoviska Michal Augustovič. Uviedol, že jeho odvolanie nebolo dekanom na spomenutom stretnutí nijako zdôvodnené, „vraj ho zdôvodňovať nemusí". Zároveň však tvrdí, že k jeho odvolaniu viedli štyri anonymy v študentskej ankete, ktoré vraj nikto nepreveril.
„Ten pravý dôvod, respektíve dôvod s veľkým D nebudem špecifikovať, pán profesor ho pozná, rozprával som sa o tom aj s celou katedrou,“ uviedol Zouhar. Tvrdí, že si všetky študentské podnety preskúmal a overoval si ich pravdivosť. Odvolanie Homzu sa podľa jeho slov neudialo len na základe spomenutých anonymov, hoci, ako dodal, aj tie o mnohom vypovedajú.
Na dôvody odvolania sa redakcia opýtala i samotného Homzu. Ten odkázal, že až do vyriešenia celej záležitosti nebude poskytovať žiadne vyhlásenia.
Príbeh sa zamotáva
Čo sa teda píše v spomínanej ankete? Študenti v spoločnom stanovisku pre denník Pravda tvrdia, že výučbu profesora Homzu sprevádzali dlhodobo sexistické a stereotypné poznámky najmä na adresu žien a LGBTI+ komunity.
Neetického a hrubého správania, ktoré malo porušovať etický kódex univerzity sa pritom mal dopúšťať nielen Homza, ale aj viacerí členovia pracoviska. V študentskej ankete sa opakovane spomínajú mená profesora Romana Holeca a docentov Petra Podolana a Martina Vašša. Ide všetko o vedecké kapacity a garantov štúdia.
„Uštipačné narážky schytali aj zdravotne či mentálne znevýhodnení ľudia. Používanie stereotypného a znevažujúceho jazyka na adresu žien spojené s komentovaním ich vzhľadu, či posmešky na adresu transrodových osôb opakovane ústili do toho, že sa časť z nás na hodinách skrátka necítila príjemne,“ tvrdia študenti v stanovisku.
Foto: pravda
„Naozaj nechodím na univerzitu počúvať o 54 pohlaviach, zlatokopkách, transvestitoch, 4-percentnej dúhovej menšine, že ženy sa majú venovať dejinám stolovania, že každé povstanie by dotyčný utopil v krvi a podobné výroky. Ani ako vtip. Možno pred dekádami toto študentstvu vtipné prišlo, ale doba sa zjavne zmenila bez vedomia spomenutých pedagógov a ich fórky sú akurát tak nevhodné a trápne,“ píše ďalší zo študentov v ankete, do ktorej denník Pravda nahliadol.
Iný študent v nej napísal, že niektorí pedagógovia katedry robia týmto správaním hanbu univerzite a spôsobujú traumu svojim študentom.
Nevhodné správanie malo byť riešené viackrát
Treba dodať, že Homzovo správanie voči študentom vedenie fakulty riešilo niekoľkokrát. V lete minulého roka dostal od dekana Zouhara pokarhanie, ktoré vychádzalo zo spomínaného podnetu podpísaného 19 študentmi histórie. Redakcia má k dispozícii mená, nahliadla aj do spomenutého dokumentu. Na základe predchádzajúcich reakcií Homzu na kritiku jeho osoby si študenti želali zostať v anonymite.
Časť z výčitiek, ktoré sa mu vtedy kládli za vinu, podľa dekana priznal aj samotný Homza. Situácia bola vtedy riešená formou písomného napomenutia. Výčitky podľa Zouhara vtedy smerovali na adresu jeho pedagogického výkonu. No nielen to.
V podnete dekanovi študenti napísali, že Homzov prístup k študentom a študentkám je veľmi rodovo-stereotypne podmienený, ktorý mal častokrát prechádzať až do sexuálneho obťažovania študentiek. „Ako ženy sa v jeho prítomnosti necítime bezpečne, pretože k nám pristupuje ako k menejcenným a vníma nás ako sexuálne objekty," napísali v podnete dotknuté študentky dekanovi fakulty.
„Ak na prednáškach vyvolal študentku, aby odpovedala na jeho otázku, nezabudol zdôrazniť, že je žena, a že pre zmenu si vypočujeme aj jej názor,“ píše sa ďalej v podnete.
„Avšak najhoršiu skúsenosť má v tomto ohľade s Homzom študentka (…) histórie, ktorú niekoľkokrát obťažoval. V (…) apríli 2022 ju v podniku (…) bozkával na hlavu a povedal jej, že si ju vezme za ženu. V (…) máji 2022 sa toto správanie zopakovalo, a Homza sa tentokrát tej istej študentky nevhodne dotýkal a hladkal ju po vlasoch,“ uvádza sa v podnete.
Študentské „výlevy“
Ako reagoval na tieto sťažnosti a kritické komentáre v študentskej ankete samotný Homza? Dotknutí študenti tvrdia, že Homza namiesto seriózneho prešetrenia sťažností zvolil cestu ich bagatelizácie a zosmiešňovania.
Potvrdzuje to aj dokument k hodnoteniu výsledkov študentskej ankety, ktorý každoročne vyhodnocujú vedúci jednotlivých pracovísk fakulty. Homza v ňom niektoré názory študentov opisuje ako „výlevy“, ich riešenie považoval podľa vlastných slov za hlboko nezmyselné.
Foto: uniba.sk
O tom, že tento problém bol na fakulte dlhodobý, potvrdzuje aj predseda študentskej časti Akademického senátu FiF UK Damián Samuel Ovečka. „Už zopár semestrov je medzi študentmi všeobecne známe, že na katedre slovenských dejín sa niektorí vyučujúci dopúšťali nevhodných poznámok na adresu študentov. Tieto podnety sa opakovane objavovali nielen v pravidelnej ankete, ale dostávali sa ku nám do študentského senátu od konkrétnych, neanonymných študentov,“ ozrejmil.
„Osobne oceňujem, že situácia vyústila v jeho (Homzovo – pozn. red.) odvolanie, pretože nie je prípustné, aby riadiaci zamestnanec odmietal riešiť problematické dianie na svojom pracovisku. Je len prirodzené, že voči nemu bola vyvodená zodpovednosť a dovolím si tvrdiť, že by bolo prirodzenejšie, keby ju voči sebe vyvodil ešte predtým on sám," uviedol Samuel Ovečka.
Upozorňuje, že žiadny anonymný podnet by nebol sám osebe dôvodom na reálne vyvodenie dôsledkov bez toho, aby sa overila jeho pravdivosť. „Je smutné, že len vďaka potenciálnym politickým známostiam odvolaného vyučujúceho sa spochybňuje zmysluplnosť študentskej ankety, ktorá je hlavným prostriedkom, akým sa študenti majú možnosť vyjadriť,“ dodal.
Ovečka zrejme narážal na podporné komentáre, ktoré sa Homzovi po odvolaní dostali od podpredsedu parlamentu Juraja Blanára (Smer) či bývalého politika za SNS Antona Hrnka.
Niektorí volili radšej odchod
Na hodiny pedagógov z katedry slovenských dejín spomína aj jej bývalý študent Richard Bezúch. Približuje hlavne tie s docentom Petrom Podolanom. Vtipy o transsexuáloch, o ženách, o LGBT+ komunite zaznievali z jeho úst podľa neho pravidelne.
Ďalej mal hovoriť že „mentálne chorí ľudia sú zákerní”, mal sa vyjadrovať o „gender ideológii“ a o feminizme sa mal vyjadrovať posmešným spôsobom. Podolan popiera, že by niečo také povedal.
Po absolvovaní bakalárskeho stupňa sa Bezúch rozhodol pre ukončenie štúdia. Ako uviedol, nevedel si predstaviť, že by mal na katedre stráviť ešte ďalšie dva roky. Momentálne študuje na Historiska institutionen na Univerzite vo švédskej Uppsale. Bezúch je pritom len jeden z mnohých študentov, ktorí sa pre neetické správanie časti učiteľov rozhodli z katedry odísť.
Podpredsedníčka Etickej rady FiF UK Eva Škorvanková sa v spore stavia na stranu dekana Zouhara a sťažujúcich sa študentov. „Oni ani nechápu, čo by mohlo prekážať nám ako Etickej rade, čo by mohlo prekážať nám ako ženám, čo by mohlo prekážať študentom, ktorí sa hlásia k LGBTI+ komunite. Všetko to je pomenované v ankete a smutné je, že mnohí študenti nakoniec zo školy odídu,“ uviedla Škorvanková, ktorá zároveň pôsobí aj ako docentka Katedry všeobecných dejín UK.
Ide o katedru, s ktorou by mala byť eventuálne Katedra slovenských dejín zlúčená. Faktom ostáva, že dve samostatné katedry histórie na Slovensku nemá žiadna iná slovenská univerzita.
„V niektorých prípadoch dokonca cítim trochu aj spoluzodpovednosť, že sme nevyvinuli dostatok úsilia na to, aby u nás títo študenti ostali, že sme im nedokázali vytvoriť bezpečné prostredie,“ uviedla Škorvanková.
Znevažujúce a sexistické komentáre učiteľov považuje pedagigička za veľký problém. Hovorí, že aj niektorí jej kolegovia berú tento druh komunikácie ako formu humoru, že takto fungujú desaťročia. Vždy, keď bola svedkom takéhoto správania, upozorňovala na to svojho nadriadeného. Dekan Zouhar tieto podnety riešil osobnými pohovormi. Škorvanková si myslí, že nadišiel čas tento druh konverzácie z univerzitného prostredia odstrániť.
Veronika Valkovičová zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) tvrdí, že problém sexizmu a neprofesionálneho správania zo strany vysokoškolských pedagógov a pedagogičiek je prítomný na školách po celom svete. „Práve na školách, kde študenti a študentky nie sú vnímaní ako rovní partneri, ktorým škole poskytuje službu (vzdelanie), ale skôr ako nejaké objekty záujmu (aj sexuálneho), ktoré znesú všeličo, tak práve tam dochádza k rôznym prejavom sexuálneho obťažovania i šikany a ponižovania," tvrdí Valkovičová.
Dekan vs katedra
Marián Zouhar sa dekanom Filozofickej fakulty stal v roku 2019. Nahradil Martina Slobodníka, ktorý po troch mesiacoch vo funkcii náhle zomrel.
Zouhar sa hlási k myšlienkam rodovej rovnosti, podporuje aj konanie podobných akcií na pôde univerzity. V marci prebehol v rámci fakulty festival ženských práv, na ktorom sa zúčastnil. „Nerovnakosť práv žien, mužov, ale aj ďalších rodov a pohlaví je veľmi citeľná,“ uviedol okrem iného na stretnutí Zouhar.
Niektorí členovia katedry práve gender ideológiu a snahu fakulty presadzovať rodovú rovnosť dávajú do súvisu s odvolaním Homzu. Doktorand a sekretár katedry Samuel Burda uviedol, že v študentskej ankete mali katedru obviňovať z nacionalizmu, kryptoľudáctva a utláčania žien.
Tieto obvinenia sú navyše podľa Burdu súčasťou snáh o zrušenie pracoviska. „Viacerí ľudia už dlhšie tvrdia, že táto katedra ako taká by nemala existovať, lebo ide o nacionalistický diskurz. Vraj celý ten termín „slovenské dejiny“ je nacionalistický," uviedol Burda v rozhovore pre denník Štandard.
Kritika vyučujúcich voči dekanovi sa ozýva aj z ďalších kancelárií. Naposledy sa pridala profesorka pedagogiky Mária Potočárová. Tá v rozhovore pre denník Postoj uviedla, že sa z Filozofickej fakulty vytráca kritické myslenia a akademické štandardy.
Ideologický boj?
Sekretár katedry Samuel Burda si myslí, že obvinenia v študentskej ankete sú súčasťou snáh o zrušenie katedry slovenských dejín a jej zlúčenie s vedľajšou katedrou všeobecných dejín. Viacerí ľudia podľa Burdových slov už dlhšie tvrdia, že katedra slovenských dejín ako taká by nemala existovať, lebo ide o nacionalistický diskurz.
Dotknutí študenti, osoby z prostredia univerzity, ako aj samotný dekan fakulty to však zásadne odmietajú. Otázka zlučovania podľa dekana navyše nie je uzavretá. „O možnosti zlučovania pracovísk sa pritom hovorí dlhodobo, nejde teda o nič nové ani o agendu, ktorú som si sám vymyslel,“ ozrejmil Zouhar.
Dekan tvrdí, že o téme zlučovania pracovísk hovorí s viacerými katedrami, netýka sa to len pracovísk slovenských a všeobecných dejín. „Obvinenia, že katedru chcem zrušiť, nie sú na mieste. Ak by aj došlo k zlúčeniu, nič sa na ich výskumnom ani vzdelávacom programe nezmení,“ uzavrel Zouhar.
„Mňa ako študenta histórie veľmi mrzí neprofesionalita tých, čo účelovo spájajú naše vyjadrenia v ankete s ideológiou a snahou vymazať “nepohodlné” názory. Jedná sa o nepravdu, priam účelové klamstvo, nakoľko niekoľkoročná kritika časti pedagógov katedry slovenských dejín sa v drvivej väčšine prípadov týkala sexistického a nevhodného správania učiteľov, či problémov týkajúcich sa ich pedagogickej činnosti,“ tvrdí v stanovisku študent.
Zdroj z prostredia komunity historikov, ktorý si želal ostať v anonymite pre Pravdu uviedol, že „ak je niekto ideologický, tak sú to predovšetkým Homza a jeho kruh obdivovateľov a podriadených. Smutné je, že na rozdiel už trebárs aj od Čiech, vyučovanie nevedeckých obsahov nepredstavuje na Slovensku dôvod na odbornú diskvalifikáciu,“ upozornil.
Snahy katedry slovenských dejín posunúť vzniknutú situáciu do roviny ideologického konfliktu odmieta aj Škorvanková. „Naopak, som rada, že dekan sa postavil voči problémom, ktoré sú aj pre univerzitu aktuálne.“ Podľa jej slov si budú aj oni musieť prejsť tým, čím si teraz prechádzajú napríklad české univerzity.
Škorvanková považuje ideologizáciu študentov za hlúposť. „Oni o tom hovoria preto, lebo majú viac odvahy a vedia, že sú fakulty a univerzity, kde sa tieto veci riešia. Naši študenti nežijú v bublinách, zhovárajú sa so svojimi známymi z iných škôl, chodia na štúdium do zahraničia,“ uzavrela Škorvanková.
Katedra otočila
Pred dvoma týždňami katedra zmenila prístup v komunikácii so študentmi a k výsledkom ankiet. V statuse na sociálnej sieti uviedla, že študentskú anketu „považuje za dôležitú platformu a jednotlivým relevantným pripomienkam venuje dostatočnú pozornosť.“
Zároveň dodala, že pre študentky a študentov histórie a slovenských dejín sa „rozhodla vytvoriť osobnejší priestor pre prívetivú, slobodnú a efektívnu komunikáciu problémov či pripomienok k životu na akademickej pôde.“ Z toho dôvodu na katedre zaviedla neformálnu platformu dôverníkov.
Funkciu dôvernej osoby ustanovila v októbri minulého roku aj samotná Univerzita Komenského. Došlo k tomu v rámci prijatia smernice rektora UK o riešení prípadov sexuálneho obťažovania. Dôverná osoba prijíma a eviduje oznámenia týkajúce sa sexuálneho obťažovania, poskytuje návrhy možných spôsobov riešenia tohto problému či sprostredkúva psychologickú a právnu pomoc.
Dôverné osoby prijímajú od študentov a zamestnancov Univerzity oznámenia týkajúce sa sexuálneho obťažovania. UK zároveň v marci spustila kampaň proti sexuálnemu obťažovaniu.
Smernica za jednu z foriem sexuálneho obťažovania považuje aj sexizmus, hanlivé komentáre voči skupine alebo jednotlivcom na základe ich pohlavia, rodu, či sexuálnej orientácie.