Vtedy totiž anjel dodával odvahu ženám, ktoré na úsvite pribehli k hrobu a boli vydesené a znepokojené, keď ho našli prázdny. „Neľakajte sa,“ povedal im. „Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Ale choďte a povedzte to učeníkom,“ dodal.
VIDEO: Prešovom prešiel Ježiš, v meste bola krížová cesta naživo.
Posledný deň veľkonočných sviatkov je na Slovensku i v okolitých krajinách známy šibačkou, oblievaním dievčat a žien vodou, rozdávaním maľovaných či čokoládových vajíčok alebo zajačikov. Sú to však ľudové zvyky, nie cirkevné. Ale je tu symbolika – Veľká noc spojená s obmývaním vodou – sviatok krstu.
V gréckokatolíckej cirkvi je Svetlý pondelok prikázaným sviatkom. Konajú sa sväté liturgie, myrovanie či sprievod okolo chrámu.
Po Veľkej noci nasleduje v katolíckej cirkvi osemdňová oktáva Kristovho zmŕtvychvstania, ktorá sa končí Nedeľou Božieho milosrdenstva. Je to prvá nedeľa po Veľkej noci.
Veľkonočné obdobie – obdobie veľkonočnej slávnosti – trvá 50 dní. Začína sa na Svätú (Bielu) sobotu večer a končí sa na sviatok Zoslania Ducha Svätého (Turíce).
Aj v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania je 2. slávnosť veľkonočná (Veľkonočný pondelok) dňom radosti z Pánovho vzkriesenia. Po Veľkej noci je ešte päť nedieľ, ktoré patria do veľkonočného obdobia cirkevného roka.
Pravoslávni majú Veľký týždeň
Pravoslávni veriaci v pondelok vstúpili do Veľkého alebo Strastného týždňa. V chrámoch sa konajú bohoslužby, ktoré približujú veriacim hlavne význam ukrižovania a smrti Isusa Christa pre spásu človeka. Tento týždeň v liturgickej tradícii pravoslávnej cirkvi predchádza najväčšiemu kresťanskému sviatku – Christovmu zmŕtvychvstaniu, ktorý pravoslávni kresťania v tomto roku oslávia v nedeľu 16. apríla.
Obrady Veľkého štvrtka, najmä umývanie nôh a liturgia, majú kresťanom pripomenúť tajomnú večeru a ustanovenie Eucharistie.
Bohoslužby Veľkého piatka sa začínajú čítaním Dvanástich strastných evanjelií. Tieto biblické úryvky veriacim v chronologickom poradí približujú udalosti pred ukrižovaním Christa, jeho nočnú modlitbu v Getsemanskej záhrade, zradu, zajatie, výsluch u veľkňaza Kaifáša, Pilátov súd, cestu na Golgotu, ale aj samotné utrpenie a smrť na kríži. Smútočný charakter bohoslužieb Veľkého piatka umocňuje i vynesenie doprostred chrámu takzvanej plaščenice – plátna s vyobrazením sňatia Christa z kríža a jeho uloženia do hrobu.
Pochovanie Christa a jeho zostúpenie do pekla je obsahom bohoslužieb Veľkej soboty. Od Veľkého piatka až do nedele Vzkriesenia sa na znak úcty voči utrpeniu a smrti Isusa Christa v pravoslávnych chrámoch nezvoní na zvonoch.
V pravoslávnom svete je sviatok Christovho Zmŕtvychvstania nazývaný aj Pascha najdôležitejším sviatkom cirkevného roka. Cirkev si v ňom modlitebne pripomína a sprítomňuje významnú biblickú udalosť – Isus Christos, ktorý svojou smrťou vykúpil hriechy ľudstva, vstal z mŕtvych. Podľa Svätého Písma bol ukrižovaný a zomrel na kríži na Golgote. Následne bol najbližšími učeníkmi a nasledovníkmi pochovaný do hrobu a na tretí deň vstal z mŕtvych. Táto biblická udalosť znamená pre kresťanov víťazstvo Bohočloveka Isusa Christa nad hriechom i smrťou a počiatok nového života. Samotné slovo Pascha znamená prechod. Pre kresťanov má osobitný význam – znamená prechod od smrti k večnému životu s Christom.
Slávnostná bohoslužba Paschy, nazývaná Utreňa zmŕtvychvstania, sa začína spravidla v noci alebo v skorých ranných hodinách a má radostný charakter. Počas bohoslužby mnohokrát zaznieva paschálny pozdrav Christos voskrese – Christos vstal z mŕtvych, na ktorý veriaci odpovedajú slovami Voistinu voskrese – Skutočne vstal z mŕtvych. Týmito slovami sa pozdravujú počas nasledujúcich 40 dní veľkonočného obdobia, čím potvrdzujú vieru pravoslávnej cirkvi vo vzkrieseného Christa ako jednu z hlavných doktrín kresťanstva. Po svätej liturgii kňazi zvyčajne požehnávajú pokrmy – syr, maslo, vajcia a mäso, ako aj sladký koláč, príznačne nazývaný pascha.