Veľký exodus poslancov. Tretina z nich nemá klub: Najlepšie obišiel Sulík, v NR SR sú štyri nové strany

Dva kluby sa rozpadli úplne a najviac poslancov stratilo práve OĽaNO. Aj preto majú v parlamente zastúpenie až štyri strany, ktoré ľudia nezvolili. Od Smeru a Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽS NS) sa odštiepilo niekoľko nespokojných poslancov. Smer tak získal svoju dvojičku – mimoparlamentnú stranu Hlas na čele s Petrom Pellegrinim a lídrovi ĽS NS Marianovi Kotlebovi vzalo preferencie nové hnutie Republika, ktorého sa ujal europoslanec Milan Uhrík.

Treťou stranou sú Demokrati, bývalá strana Spolu, ktorí nielenže vzali Matovičovi poslancov a aj preferencie, ale rovno aj štyroch ministrov a ako bonus aj premiéra, aj keď v súčasnosti už len dočasne povereného. Svojho zástupcu v parlamente po rošádach získalo aj Progresívne Slovensko a po novom aj strana SNS, do ktorej vstúpili poslanci okolo Tomáša Tarabu. Aktuálne je v parlamente až 50 nezaradených poslancov. Ktoré strany nezabránili rozpadu a prišli o najviac poslancov a kto je na tom naopak najlepšie?

OĽaNO (ODP a Demokrati)

Najsilnejším hnutím sa po voľbách v februári 2020 stalo OĽaNO pod vedením Igora Matoviča. Koncom roka 2019 podľa prieskumov oslovil len niečo vyše päť percent voličov, no o niekoľko mesiacov sa Matovičovi podarilo tento trend zvrátiť. Po dvoch volebných obdobiach v opozícii sa Matovič chopil šance a z hlasného šéfa opozičného hnutia sa cez noc stal víťaz volieb so ziskom 25 percent, čo mu v parlamente zaistilo 53 mandátov.

Po náročných rokovaniach zostavil vládu zo štyroch strán a hnutí. Tvrdohlavosť a konfliktnú povahu však nezaprel a stálo ho to nielen miesto premiéra, ale aj postupný odchod poslancov. Ako prvý opustil klub Martin Čepček, ktorý pôsobí doteraz ako nezaradený poslanec. OĽaNO ho koncom júla 2021 vylúčilo kvôli nerešpektovaniu koaličnej zmluvy a hlasovaniu za opozičné návrhy. O necelé tri mesiace odišiel Ján Krošlák, ktorý nesúhlasil so štýlom politiky Igora Matoviča.

Foto: TASR, Michal Svítok

parlamentné voľby, 2020, Igor Matovič, víťaz, OĽaNO Líder hnutia Igor Matovič sa stal víťazom parlamentných volieb vo februári 2020 a so ziskom vyše 25 percent porazil Smer.

V januári 2022 po desiatich rokoch z klubu z podobných dôvodov odišiel aj Ján Mičovský. Exministrovi pôdohospodárstva prekážala zmena protikorupčnej rétoriky. OĽaNO neskôr z klubu vylúčilo ďalšie dve poslankyne – Romanu Tabák a Katarínu Hatrákovú, ktorých hlasy zabezpečili Robertovi Ficovi imunitu a parlament ho nevydal na väzobné stíhanie. V auguste hnutie opustil aj Juraj Krúpa. Hnutie už podľa neho nebolo tým hnutím, ako v roku 2020. OĽaNO sa triaslo v základoch.

Čítajte viac Boj o voliča je v plnom prúde: Smer a Hlas súperia o seniorov, v hre je zmena 363 aj zákaz predaja alkoholu či kofeínu

V decembri minulého roka opustila po páde vlády OĽaNO Občiansko-demokratická platforma (ODP) na čele s Kristiánom Čekovským. V hnutí sa snažili byť opozíciou voči Matovičovi. S Čekovským odišlo ďalších deväť poslancov. Čoskoro sa začalo hovoriť aj o rozkole medzi Matovičom a Eduardom Hegerom, ktorý ho vystriedal na poste premiéra. Po dlhých týždňoch váhania oznámil Heger odchod OĽaNO a dohodol sa Miroslav Kollárom zo strany Spolu, ktorú premenovali na Demokratov. Do strany vstúpili štyria ministri OĽaNO a aj Čekovský, pozvánku dostali aj ostatní členovia ODP platformy. Matovič tak prišiel celkovo o 16 poslancov.

Sme rodina

Hnutie Sme rodina získalo po voľbách 17 mandátov. Aj pre lídra hnutia Borisa Kollára to bola v koalícii premiéra, no práve Sme rodina bola tŕňom v oku ostatných strán. Najviac sa búrila strana Za ľudí, Matovič ho však bránil už vtedy a nakoniec sa Sme rodina stala druhou najsilnejšou stranou vládneho štvorlístka. Kollár si na rozdiel od Matoviča svoj klub vedel ustrážiť a žiadny väčší odliv poslancov, ako v OĽaNO sa počas troch rokov nekonal. Do klubu časom vstúpili traja poslanci.

Foto: TASR, Martin Baumann

SR NRSR 78. schôdza rokovanie BAX Na snímke zľava poslanec Igor Matovič, predseda parlamentu Boris Kollár, minister práce Milan Krajniak, poslanci Martin Fecko a Michal Šipoš.

V Sme rodina zakotvili dvaja odídenci z OĽaNO – Ján Krošlák a Romana Tabák. Svoje miesto v Kollárovom klube si našiel bývalý poslanec Kotlebovej ĽS NS Jozef Šimko. Všetci sa stali členmi klubu v auguste 2022. Z trojice poslancov ostal hnutiu verný len Šimko. Tesne pred hlasovaním o páde vlády vystúpili z klubu Sme rodina Martin Borguľa, nasledoval ho Krošlák a pridal sa aj Patrick Linhart.

Z 20 poslancov tak malo hnutie znova 17. Koncom marca sa k nezaradeným poslancom opäť pridala aj Tabák. Dôvodom bol názor hnutia k spôsobu darovania migov Ukrajine. Suma sumárum má Kollárovo hnutie od začiatku volebného obdobia len o jedného poslanca menej.

Saska

Zrejme najstabilnejší poslanecký klub majú liberáli. Sasku vo voľbách podporilo niečo vyše šiestich percent voličov a ako tretiu najsilnejšiu stranu Sulíka v parlamente zastupovalo 13 zákonodarcov. Na Sasku mal najväčší vplyv rozkol v strane Za ľudí. K liberálom sa vo finále pridalo celkovo sedem poslancov. V lete 2022 sa k SaS po odchode z OĽaNO pridal aj Juraj Krúpa.

Čítajte viac Sulík mení hru. SaSke zmenil názov aj logo, na pomoc privolal človeka, ktorý pracoval s Babišom

Celkovo tak mali 21 poslancov a stali sa druhým najsilnejším hnutím. Predseda liberálov Richard Sulík vtedy hovoril, že by si mohli nárokov aj na ministerstvo. Rozloženie síl sa však nezmenilo. Koncom októbra sa s liberálmi najmä kvôli rozdielnemu pohľadu na otázku predčasných volieb rozlúčil aj Martin Klus.

Za ľudí

Najmenšia koaličná strana mala najsmutnejší príbeh. Volebný výsledok šokoval stranu a najmä jej lídra, zakladateľa a bývalého prezidenta Andreja Kisku. Prvých rokovaní sa ešte zúčastnil, no po sklamaní z volieb a problémami s hnutím Sme rodina a Kollárom ako členom koalície sa nakoniec s politikou rozlúčil. Predsedníčkou strany sa stala Veronika Remišová a v parlamente mala 12 poslancov.

Čítajte viac Za ľudí už samostatne nemá šancu. Remišová hľadá záchranné lano. Kiskov projekt sprevádzali odchody, rozkoly a boj

Prvými dvoma odídencami boli Miroslav Kollár, ktorý vstúpil do strany Spolu (neskôr Demokrati, pozn. red.) a stal sa jej lídrom, a Tomáš Valášek, ktorý sa dohodol s Progresívnym Slovensko. Remišová si však popularitu v strane neudržala a dostala sa do sporu s Máriou Kolíkovou. Niekoľkotýždňový spor vyvrcholil nepodarenou snahou o korektné predsedníctvo. Odišlo až šesť poslancov.

Keď liberáli vystúpili z koalície, a demisiu podali všetci štyri ministri za stranu, do poslaneckých lavíc sa vrátila aj Mária Kolíková, ktorá nahradila Alexandru Pivkovú. Klub Za ľudí sa v parlamente rozpadol. Po odchode SaS z koalície sa do parlamentu Posledným klincom do rakvy bol odchod Juraja Šeligu a Jany Žitňanskej. Remišovej ostala v parlamente už len len jedna poslankyňa.

Smer (a Hlas)

Smer skončil vo voľbách po dvoch volebných obdobiach na druhom mieste a po ôsmich rokoch sa dostali do opozície. Líder strany Robert Fico mal po svojom boku ďalších 38 poslancov. O pár týždňov sa to však zmenilo. Po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice v roku 2018 došlo k rekonštrukcii vlády a premiérom a neskôr lídrom kandidátky sa stal Peter Pellegrini.

Foto: Pravda, Ivan Majerský

pellegrini fico Peter Pellegrini podáva ruku Robertovi Ficovi (vpravo) potom, ako Fico nebol parlamentom vydaný na väzobné stíhanie.

Trenice medzi Ficom a jeho bývalou dvojkou sa začali v roku 2019 a vyvrcholili odchodom „Pellegriniho jedenástky“ zo strany Smer. Pellegrini si neskôr založil stranu Hlas a svojho bývalého šéfa predbehol aj v prieskumoch. Smer tak v parlamente zastupuje 27 poslancov a poslanci Hlasu pôsobia ako nezaradení poslanci.

Aj keď si Fico a Pellegrini na tlačových besedách nevedia prísť na meno, spolupráca v parlamente im ide od ruky. Aspoň čo sa kľúčových zákonov alebo tém. Napriek tomu, že Pellegrini naznačil, že si dnes už nevie predstaviť sedieť vo vláde s Ficom, pretože je pre neho „politikom minulosti“, realita po voľbách môže byť iná.

ĽS NS (a Republika)

Šiestou stranou, ktorá sa dostala do parlamentu zo štvrtého miesta, je ĽS NS, ktorej šéfoval Marian Kotleba. V parlamente mali pôvodne 17 poslancov. Počty sa začali meniť už necelé tri mesiace po voľbách. Zo klubu ĽS NS odišli traja poslanci – Tomáš Taraba, Štefan Kuffa a jeho syn Filip Kuffa. Tarabovi sa nepáčilo, že „každý jeden kontakt“ s iným poslancom mu bude diktovať Milan Mazurek a nie líder strany Marian Kotleba.

Tarabovci tak zastupovali v parlamente stranu Život, no po novom sú hlasmi lídra SNS Andreja Danka, na ktorého kandidátke sa chcú opäť dostať do parlamentu. Otázna je zatiaľ budúcnosť Štefana Kuffu, ktorý na spoločnej tlačovej konferencii nebol. Začiatkom roka 2021 začali stranu postupne opúšťať ďalší piati poslanci, ktorí neskôr založili hnutie Republika. Zo strany odišli po zmene stanov, ktoré posilnili pozíciu Mariana Kotlebu.

Hnutie dnes v prieskumoch siaha po dvojcifernom výsledku, zatiaľ čo ĽS NS má okolo dvoch percent. Klub sa rozpadol po tom, čo v apríli 2022 zanikol Kotlebovi mandát poslanca. Dôvodom bolo, že ho súd uznal vinným v kauze rozdávania šekov. Nahradila ho Slavěna Vorobelová, no členkou klubu sa nestala.

Ľahkou konkurenciou bola aj tretia Ficova vláda

Ôsme volebné obdobie síce má historicky najviac nezaradených poslancov, no v predchádzajúcom období zažili kluby takisto mierne zemetrasenie. Aj keď sa nerozpadol ani jeden klub, v radoch nezaradených poslancov skončilo 36 politikov. Poslanecký klub musí mať minimálne osem poslancov a parlament ho musí schváliť. Najväčšie otrasy zažila strana #Sieť, ktorá sa rozpadla ešte predtým, než stihla poriadne vládnuť.

Foto: Robert Hüttner, Pravda

volby, siet, prochaka, Radoslav Procházka Radoslav Procházka.

Aj keď prieskumy naznačovali, že strana skončí za Smerom na druhom mieste, získala len niečo vyše 5,5 percenta. Bola tak poslednou stranou, ktorá sa dostala do parlamentu. Politológovia vtedy označili za jeden z hlavných dôvodov neúspechu neschopnosť lídra strany Radoslava Procházku jasne vylúčiť povolebnú spoluprácu so Smerom. Procházka nakoniec deň po voľbách rokoval so Smerom a stal sa súčasťou koalície spolu so Smerom, SNS a Mostom-Híd.

So vznikom koalície však nesúhlasil Miroslav Beblavý, Katarína Macháčková ani Simona Petrík, ktorí zo strany odišli. Strane ostali z desiatich len siedmi poslanci a klub sa rozpadol. Procházka už za predsedu nekandidoval a koncom roka 2016 sa vzdal členstva v strane. Exodus v strane zažil v siedmom volebnom období aj líder SaS Richard Sulík.

Kým teraz sú na tom liberáli najlepšie, v minulom období od Sulíka odišlo celkovo 11 poslancov, deväť z nich tvorilo skupinku okolo Ľubomíra Galka. Troch poslancov vylúčil aj líder Sme rodina Boris Kollár, OĽaNO prišlo o sedem členov klubu, kotlebovci o štyroch a po vražde Jána Kuciaka prišiel Most-Híd o troch poslancov a Smer o jedného. Aj v predchádzajúcich vládach boli nezaradení poslanci, no bolo ich len pár.