Analýza Transparency International Slovensko ukázala, na ktorých okresných súdoch sa rozhoduje kvalitnejšie a efektívnejšie.
Hodnotenie okresných sudcov, ktoré v marci zverejnila mimovládna organizácia Transparency International Slovensko (TIS), nie je podľa ministerstva spravodlivosti korektné. Rezort pod vedením Viliama Karasa skritizoval rebríček sudcov, založený na analýze verejne prístupných dát o práci okresných súdov. Pri jeho zostavovaní sa totiž údajne použili nesprávne kritériá.
VIDEO: Karas reaguje na kritiku Via Iurus"Považujeme za nevyhnutné byť pri hodnotení sudcov viac zdržanliví tak, aby nebola ešte viac prehĺbená nedôvera voči súdnej moci. Zverejnené hodnotenie vykazuje viaceré metodické pochybenia,” uviedol Karas v stanovisku na sociálnej sieti.
Ako zdôvodnil, pri nastavení kritérií je nevyhnutné vychádzať nielen z medzinárodných štandardov, ale aj z "reálnych špecifík našej krajiny, kde mnohé veci a nastavenia procesov zďaleka nereflektujú zahraničné štandardy.” O ktoré špecifiká ide, však nevysvetlil. Ministerstvo spravodlivosti v reakcii na žiadosť Pravdy o vysvetlenie upresnilo, že považuje za chybné zastavovanie rebríčkov len na základne mechanického preklápania údajov bez ich hlbšieho vyhodnotenia.
„Napríklad bez toho, aby sa zohľadňovala náročnosť agendy, reálne okolnosti daného oddelenia, prípadne koľko z nevybavených vecí má sudca len preto, že ich zdedil v dôsledku zmeny v rozvrhu práce,“ uviedlo tlačové oddelenie rezortu. Závery TIS sú podľa ministerstva v mnohých prípadoch „zjavne nekorektné a znevažujúce prácu niektorých sudcov“. Preto nemožno hodnotenie legitimizovať tým, že ide o údaje rezortu justície, uzavreli.

Odpor Súdnej rady
Ministerstvo sa tak pripojilo ku kritike rebríčka, ktorá zaznela začiatkom apríla od vedenia Súdnej rady. Jej predseda Ján Mazák adresoval organizácii list, v ktorom odporučil stiahnuť hodnotenie sudcov alebo ho publikovať až po preverení námietok sudcov.
"Porovnali sme uvádzané údaje a z toho nám vychádza, že, objektívne vzaté, došlo k viacerým zjednodušeniam, ktorých výsledkami sú chybné hodnotenia niektorých sudkýň a sudcov,” uviedol v liste Mazák.
Najostrejšie na výsledky štúdie zareagovali sudcovia Okresného súdu v Čadci. Vydali spoločné stanovisko, v ktorom analytikov z TIS označili za novinárov a uviedli, že "takýto postup je prekročením právomoci novinárov, je nezákonný, znižuje autoritu sudcov a rešpektovanie zákona a zasahuje do ich osobnostných práv.”
TIS za metodikou stoji
TIS rebríček, ako aj metodiku analýzy dát, obhajuje. "Z doteraz doručených pripomienok a tiež absolvovaných stretnutí so zástupcami sudcovského stavu máme za to, že niektorí sudcovia nesúhlasia s niektorými našimi závermi, avšak neidentifikovali sme žiadne „metodické pochybenie“, čo sú dve zásadne odlišné veci,” uviedla pre Pravdu mimovládna organizácia. Analýza podľa TIS nespochybňuje dôveryhodnosť sudcov, ale, naopak, prináša im cennú spätnú väzbu.
So stanoviskom mimovládky sa stotožnil aj politológ Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity v Bratislave, podľa ktorého reakcia zo strany sudcov a úradníkov nie je v poriadku.
"Všetci predsa vieme, že úroveň spravodlivosti na Slovensku je v katastrofálnom stave a nastaviť kritické zrkadlo sudcom je prvým krokom, ako ten stav zlepšiť. Ďalší krok však musia urobiť oni. Tváriť sa, že je všetko v poriadku, je strkaním hlavy do piesku,” zhodnotil.
Na stranu TIS sa postavila aj bývala ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS). Pripomenula, že dnes sú viacerí sudcovia stíhaní i odsúdení za korupciu a preto je potrebná otvorená verejná diskusia o stave justície. „Ministerstvo spravodlivosti začalo so zverejňovaním údajov o práci sudcov a súdov práve preto, aby sa o tom diskutovalo verejne. Bez prispenia mimovládnych organizácií, ľudí zvonku justície, je takáto diskusia ako sprcha bez vody,“ uviedla exministerka pre Pravdu.
Problémová sudkyňa
Odborníci TIS priznali, že reakcie sudcovského stavu ich mierne prekvapili, keďže mimovládka vydala už tretie podobné hodnotenie. Tentoraz okrem toho vyšli z ústrety sudcom a metodiku analýzy dát vylepšili pridaním novej dimenzie produktivity, ktorá berie do úvahy aj náročnosť jednotlivých agend.
"Je pravda, že takáto analýza má aj svoje limity. Zároveň však umožňuje odhaľovanie systémových nedostatkov na jednotlivých súdoch, ako aj výrazné odchýlky sudcov v kvalite a rýchlosti rozhodovania od priemeru,” reagovali na kritiku predstavitelia TIS.

Ako tiež upozornili, výsledky minulého hodnotenia sudcov z roku 2018 poukazujú na to, že analýza umožňuje odhaliť určité problémy.
"Keď sme naposledy vydali rebríček hodnotenia okresných sudcov, na jeho chvoste sa ocitla aj kontroverzná sudkyňa Okresného súdu Bratislava I Miriam Repáková. Transparency obratom poslala list, v ktorom vyjadrila pobúrenie nad naším hodnotením a vyhrážala sa žalobou,” informovala TIS s tým, že do nového rebríčka sa už sudkyňa nedostala.
Repákovú totiž v marci 2020 zadržali v rámci policajnej akcie Búrka a koncom februára uzavrela dohodu o vine a treste. Priznala, že na súde pomáhala ľudom okolo Mariana Kočnera pri snahe o ovládnutie Technopolu. S prokurátorom sa dohodla na dvojročnom treste so skúšobnou dobou na tri roky a zákazom výkonu činnosti sudcu na štyri roky.
Kritizovaný rebríček
TIS zverejnila hodnotenie okresných sudcov 9. marca. Je založené na analýze ročných štatistických výkazov sudcov. Jeho výsledky hodnotia ich prácu podľa troch indikátorov – kvality, efektivity a produktivity.
Body v rebríčku sa prirátavali napríklad za vysoký podiel potvrdených rozhodnutí v prípade odvolaní či nízky počet nevybavených vecí na konci roka, ako aj za náročnosť rozhodnutých prípadov. Prvé z kritérií zohľadňuje podiel potvrdených vecí vyšším súdom, keď sa jedna zo strán odvolá. TIS efektivitu hodnotila podľa vybavenosti sudcu a predpokladanej odhadovanej dĺžky konania.
Štúdia rozdelila okresných sudcov do piatich kategórií. S výbornými výsledkami skončilo 109 sudcov, čo predstavuje približne 15 percent zo 713 hodnotených sudcov. V najhoršej kategórii „slabých výsledkov“ sa ich ocitlo 62.
V celkovom priemernom skóre sudcov dominuje. Okresný súd v Rimavskej Sobote spoločne s Bánovcami nad Bebravou. Na opačnom konci sa umiestnili sudcovia z okresných súdov v Čadci a Poprade.