Tí by sa mali sústreďovať v nemocniciach, ktoré ministerstvu dokážu, že u nich sú zákroky bezpečné. Pre pacientov v odľahlejších regiónoch to bude znamenať nutnosť cestovať do vzdialenejších nemocníc a vzhľadom na zlý stav slovenských ciest narastá obava, či pacient do danej nemocnice stihne vôbec prísť.
VIDEO: Bude alebo nebude nemocnica Rázsochy?
Rezort pred Veľkou nocou síce predstavil predbežné rozdelenie medicínskych programov, no tabuľka je neprehľadná a samotné nemocnice hovoria, že rozdelenie nie je konečné. Prvé zmeny v nastavení nemocničnej siete majú nastať v júni.
Štát vlani nechcel predstaviť novú nemocničnú sieť pre komunálne voľby. Ministerstvo sa obávalo, že by téma mohla byť zneužitá na politickú kampaň. V septembri však Slovensko čakajú predčasné voľby, ktoré môžu akékoľvek snahy rezortu zmiesť zo stola.
VIDEO: Heger školí novinára, ktorý mu dal otázku , či sa stihnú Rázsochy: To nie sú moje názory, takto sa štát neriadi.
Plán je zatiaľ taký, že k pacientovi majú byť bližšie tie oddelenia, kde potrebuje ležať dlhšie alebo ktoré potrebuje na dennej báze.
Čítajte viac Krajina starne a vymiera. Slovensko čelí veľkému problému, reformu nemocníc potrebujeme
„Či sú to stacionáre, či ambulancie. No tie oddelenia, ktoré potrebuje človek raz za život, budú o niečo ďalej a práve tam budú tí najlepší odborníci a to najlepšie vybavenie,“ ozrejmila poslankyňa Jana Bittó Cigániková (Saska) v relácii Pozrime sa na to na ta3.
Pacienta by tak nemala trápiť akútna situácia a úraz alebo infarkt by mali vedieť vyriešiť v každej nemocnici. „Nemocnice, ak chcú prevádzkovať jednotlivé oddelenia, musia mať dostatočnú úroveň personálu, aby ich vedeli vyriešiť, ak dôjde k problémom,“ dodala Bittó Cigániková.
Nemocnica Snina však štátu odkazuje, že absolútne nesúhlasí s rozhodnutím zrušiť pôrodnícky a s tým úzko spätý neonatologický program a dodáva, že personál má.
„Pôrodnica je v nemocnici od jej vzniku pred 60 rokmi, oddelenie je plne zabezpečené po stránke personálnej, odbornej aj materiálno-technickej, a okrem rodičiek z nášho regiónu ho vyhľadávajú aj rodičky z iných regiónov vďaka kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti,“ zdôraznil konateľ nemocnice a primár chirurgicko-traumatologického oddelenia Andrej Kulan.
Dodal, že región okresu Snina je špecifický svojimi geografickými danosťami a dlhými dojazdovými časmi. „Opakovane sme upozorňovali rezort na riziká, ktoré ich rozhodnutie prinesie nielen pre rodičky. Treba si uvedomiť, že tu ide priamo o ohrozenie zdravia alebo života rodičiek a novorodencov,“ podotkol.
Čítajte viac Sústo pre populistov
Oddelení ubudne, sanitky zatiaľ nepribudnú
- Jozef Bôžik, primátor mesta Partizánske a podpredseda ZMOS v relácii Pozrime sa na to televízie TA3 zdôraznil, že znižovaním počtu všeobecných nemocníc sa zhorší dostupnosť a v niektorých okresoch bude pacient do nemocnice cestovať aj hodinu.
- Na Slovensku v záchrannej službe podľa tabuliek chýba 40 percent záchranárov. Na Slovensku funguje 320 posádok sanitiek. „Tie sú dostupné pre pacientov 24 hodín denne. Ich prevádzka je možná len za cenu toho, že personál robí enormné množstvo nadčasov,“ spresnil prezident Asociácie záchrannej zdravotnej služby Matej Polák. Debata o tom, že stačí nakúpiť nové autá, je podľa neho bezpredmetná. „Nebude v nich mať kto slúžiť,“ dodal.
- Polák priznal, že podľa neho sú na Slovensku také nemocnice, v ktorých by sám skončiť nechcel. „V kvalite jednotlivých oddelení vidíme veľké rozdiely,“ povedal. Dodal, že ani podľa neho nie je účelné, aby každá nemocnica robila všetko. Ozrejmil, že optimalizácia siete nebude mať na pacienta v akútnom stave žiaden dosah. „Pacient s infarktom či cievno-mozgovou príhodou si ani dnes nevyberal nemocnicu, kam pôjde, a rozhodne do nej nešiel po vlastnej osi,“ skonštatoval Polák.
- Reforma siete podľa neho zvýši nároky na záchrannú službu. „Pacienta bude musieť viezť do vzdialenejšej nemocnice, a tým pádom bude chýbať na tom mieste, kde by mala byť,“ ozrejmil. Pripomenul, že v pláne obnovy sa počítalo aj s reformou siete záchrannej zdravotnej služby. „Žiaľ, zatiaľ nevieme ani to, ako definitívne bude sieť vyzerať,“ uzavrel Polák.
Nádej zomiera posledná
OSN prezentujú ako hlavný pilier reformy nemocníc na Slovensku. Rezort sa vzhľadom na stav zdravotníctva logicky snaží o jeho systémovú zmenu. Inak do budúcna nemá ako priniesť vyššiu kvalitu zdravotnej starostlivosti a jej dostupnosť pre pacientov. Až reálna prax však ukáže, či kategorizácia prinesie splnenie očakávaného cieľa.
Proces kategorizácie a schvaľovania doplnkových programov je podľa Zuzany Marcinekovej, projektovej manažérky Liptovskej nemocnice s poliklinikou, stále nedokonalý a dúfajú, že rezort zdravotníctva bude na pripomienky reagovať.
„Naša nemocnica žiadala o 28 programov, z ktorých jej bolo schválených 18,“ ozrejmila. Nemocnice nateraz s istotou nedokážu povedať, akú zdravotnú starostlivosť budú od nového roka poskytovať. „Pevne veríme, že do konca roka sa ešte podarí zmeniť rozdelenie programov a niektoré budú presunuté z nepovinných do doplnkových a budú nám schválené,“ zdôraznila. Nemocnica má po novom patriť do prvej kategórie.
Čítajte viac UNB nie je v prvej lige nemocníc. Niektoré pôrodnice sa zrušia a zavedú sa aj maximálne „čakačky“ na operácie VIDEO: Nemocnica Brezno
Medicínskych programov je zhruba 400 a budú sa vyhodnocovať raz ročne. Tento rok nastavuje sieť ministerstvo zdravotníctva. Je však ťažké predpokladať, ako bude vyzerať od nového roka. Slovensko čakajú predčasné voľby a nová vláda môže celý proces zastaviť.
Samotné nastavovanie optimálnej siete nemocníc bude podľa prezidentky Asociácie na ochranu práv pacientov Márie Lévyovej trvať aj desať rokov. Zdôraznila však, že o ďalšom nastavovaní siete by nemali rozhodovať politici, ale odborníci. Celá sieť bude podľa nej v rukách novej vlády.
Pacientov však upokojuje, že by ich nemala trápiť otázka, do ktorej nemocnice ich v prípade úrazu zoberú. „Rýchla zdravotná pomoc sa rozhodne podľa typu diagnózy, a tak bude vedieť, kam má odviezť pacienta. Predtým s ním blúdili,“ zdôraznila Lévyová.
„Ak to bude vyššie pracovisko a bude tam potrebná kardioverzia (liečba abnormálne zrýchlenej činnosti srdca, pozn. red.), alebo pacient po cievnej mozgovej príhode bude prevezený na akútny zákrok, príbuzní budú vedieť, kam ho vezú,“ dodala.
Spomína na prípady, keď nemocnice nemali pre pacientov kapacity a nevedeli medzi sebou komunikovať, aby si navzájom v prípade potreby pomohli. „No tieto zmeny musia na seba nadväzovať. Ak nebudú záchranári posilnení, dojazdnosť nebude reálna,“ zdôraznila. Pri optimalizácii však chýba jasnejšia „cesta pacienta“. Dnes je podľa Lévyovej prax taká, že pacienti blúdia od dverí k dverám, prekladajú či prevážajú ich vo vážnom stave z oddelenia na oddelenie, z nemocnice do nemocnice.
„Boli časy, keď pacient presne vedel, ku ktorému lekárovi, do ktorej nemocnice v rámci spádovej oblasti má ísť a aj sa tam dostal,“ spomína Lévyová.
„Dnes dostanete výmenný lístok a hľadajte si lekára alebo nemocnicu, kde vás skôr vyšetria, zoperujú. Mnohých pacientov odmietnu, pretože lekári už neprijímajú nových pacientov. Mnohé nemocnice sú personálne poddimenzované a kapacitne preťažené, môžu tak rovnako odmietnuť plánovanú starostlivosť. V tom lepšom prípade dostanú pacienti aspoň termín, aj keď neraz o pol roka či rok, niektorí aj neskôr. Musia tak žiť v neistote a bolestiach,“ opisuje súčasnú situáciu.
Upozornila, že ak vyššie kategorizovaná nemocnica zvládne zákrok, pacient v nej následne nezostáva. „Pacient by mal ísť na doliečenie bližšie k svojmu bydlisku. Zaznamenali sme problémy, že po zvládnutí akútnej fázy nebola dostupná rehabilitácia, doliečenie či geriatrické oddelenie. V dlhodobej starostlivosti zlyhávame. Státisíce eur dáme na záchranu životov a cesta pacienta je zahataná a príbuzní sú bezmocní,“ dodala.
O to, aby po optimalizácii bola v regióne dostupná zdravotná starostlivosť, sa má podľa Lévyovej postarať ambulantná sieť. „Pokiaľ má lekár v regióne vybudované rodinné zázemie, mali by mu umožniť za výhodných podmienok prejsť z nemocnice do ambulancie. Ak by to nebolo diskriminačné, mnohí by v tých regiónoch zostali,“ dodala.
Čítajte viac Z mapy zmizne päť pôrodníc. Ako sa zmení cesta matiek do nemocnice v jednotlivých regiónoch?
Medicína má byť o bezpečí pacienta
Riaditeľ Hornooravskej nemocnice s poliklinikou v Trstenej Marian Tholt chcel ešte vlani pred ministerstvom postaviť stanový tábor. Dnes odkazuje, že s nastavením siete sa vie zmieriť. „Sme všeobecná nemocnica, tak sa držme toho, čo vieme, a robme to dobre. Čo sme chceli, to nám splnili, a je jasné, že pri nemocniciach, čo si nasekali 25 programov, je ťažko splniteľné, aby im všetko odklepli,“ ozrejmil Tholt.
Pripomína, že vzhľadom na spád regiónu má druhá kategória nemocnice opodstatnenie. „Koncovú nemocnicu máme v Martine. Síce je to od nás 80 kilometrov, ale spolupracujeme s nimi a vieme zabezpečiť operáciu alebo prevoz pacienta,“ dodal.
Zdôraznil, že Univerzitná nemocnica Martin je určená na to, aby sa v tých najkomplikovanejších prípadoch postarala o pacientov, ktorí to potrebujú. Priblížil, že im žiadny program nezamietli. „Ideme na to reálne. Nebudem žiadať o niečo, na čo nemám ľudí alebo techniku, a nebudem sa ja do takých vecí púšťať. O tom je tá medicína – robiť to, čo vieme robiť dobre,“ zdôraznil.
„Ale sú tu žlčníky, slepé črevá, pruhy, zlomeniny, ktoré vieme riešiť u nás. Kam tí ľudia pôjdu, keď to nebude u nás?“ pýta sa. Pripomenul, že čakacie doby na nadštandardné operácie sú už dnes neskutočne dlhé. „Ak koncové nemocnice zahltíme bežnými operáciami, tak sa pacient už nedostane nikam,“ uzavrel. Marcela Dekrétová, riaditeľka nemocnice vo Veľkom Krtíši, odkázala, že nebudú žiadať o prehodnotenie medicínskych programov, pretože sú so zaradením spokojní.
„Naša nemocnica bola zaradená do I. úrovne čo, samozrejme, akceptujeme, pretože nemáme ďalšie základné oddelenia ako sú neurológia či pôrodnica,“ ozrejmila.
Spresnila, že z 12 žiadaných programov štát nateraz odobril desať. „V našom zdravotníckom zariadení nepríde nikto o prácu, ani lekár, ani sestra, takže budeme ďalej pracovať tak, ako doteraz so všetkými výkonmi,“ podotkla.