V plnení plánu obnovy patrí Slovensko medzi najlepšie krajiny v EÚ, pochválil sa na sociálnej sieti Úrad vlády. Dôvodom je, že sa nám vlani podarilo získať dve platby z európskeho stimulačného balíka v celkovej výške takmer 1,3 miliardy eur. Dokopy sme dostali už takmer dve miliardy.
VIDEO: Šéfka plánu obnovy: Najdôležitejšia bola reforma vysokých škôlPodobným výsledkom sa zatiaľ môže pochváliť iba zopár štátov. Vyše polovica krajín únie zatiaľ z plánu obnovy nedostala ani euro, medzi ne patrí napríklad Belgicko, Estónsko či Nemecko, ale aj susedné Poľsko, Maďarsko a Rakúsko.
"Prvá žiadosť bola vyplatená trinástim z 27 štátov, druhá žiadosť bola vyplatená šiestim štátom vrátane Slovenska,” informoval ďalej Úrad vlády s tým, že podľa tohto ukazovateľa plnenie slovenského plánu obnovy patrí k najlepším v Európe.
Neplnenie záväzkov
Ak by sme však zohľadnili aj iné kritérium, podľa ktorého sa dá posúdiť realizácia plánu obnovy, výsledok až taký ružový nie je. Slovensko totiž splnilo len 15 percent záväzkov – teda iba 30 zo 196 tzv. míľnikov, ku ktorým sa štát zaviazal.
VIDEO: Heger: Nie je pravda, že rozvraciame a bohapusto zadlžujeme.
To je spomedzi šiestich krajín, ktorým EÚ už prefinancovala druhú žiadosť o platbu, druhý najhorší výsledok. Menší podiel splnených míľnikov má už iba Grécko, ktorého výsledok je zatiaľ na úrovni 13 percent.
Lídrami v presadzovaní reforiem sú Francúzsko a Španielsko. Madrid dosiahol už tretinu zo svojich vyše 400 cieľov a z plánu obnovy dostal už tretiu dávku financií. Francúzi zatiaľ požiadali len o jednu výplatu z európskeho nastroja obnovy, no splnili až 22 percent záväzkov.
Ambiciózne v tomto smere je aj Taliansko. V rámci plánu obnovy sa zaviazalo dosiahnuť vyše 500 cieľov a teraz je v tom istom štádiu ako Slovensko – po vyplatení dvoch žiadosti sa chystá na tretiu. Rozdiel je v tom, že talianskym úradom sa v rovnakom čase podarilo spustiť už takmer sto reforiem a investičných projektov, čo je v porovnaní so Slovenskom trojnásobne viac.
Na rodinné domy aj na nemocnice
Doterajšie peniaze prišli na účet štátnej kasy za splnenie „míľnikov“, ktoré sme si nastavili v pláne obnovy. Systém funguje tak, že žiadajúca krajina najskôr potrebuje prijať včas všetky reformy, ku ktorým sa zaviazala, a následne dostane finančnú injekciu z Bruselu.
Peniaze by žiadateľovi mali pomôcť dotiahnuť reformy do úspešnej praxe. Takto napríklad spustil envirorezort Jána Budaja (Demokrati) výzvu na obnovu budov za trištvrte miliardy eur, v ktorej domácnosti môžu získať do 20-tisíc eur na zateplenie či rekonštrukciu rodinného domu a mestá dotáciu na zefektívnenie verejných budov.
Ministerstvo informatizácie Veroniky Remišovej (Za ľudí) zas vymyslelo projekt na školenie digitálnych zručností, v rámci ktorého chce za 70 miliónov poskytnúť tablety 173-tisíc dôchodcom.
Väčšie sumy v stovkách miliónov majú ísť na výstavbu nových nemocníc. Z plánu obnovy sa zamýšľalo napríklad postavenie bratislavskej univerzitnej nemocnice na Rázsochách za 281 miliónov alebo martinskej univerzitnej nemocnice za 330 miliónov eur.
Peniaze z tretej platby vo výške 815 miliónov, ktorú aktuálne Slovensko očakáva, by mali smerovať napríklad na ďalšie dotácie pre zelenú obnovu budov, dokončenie školskej infraštruktúry a digitálne vybavenie škôl.
Časť prostriedkov je určená na investície v oblasti zdravotníctva. Z nich by sa mali zaplatiť aj prvé projekty rekonštrukcie nemocníc či zaobstaranie zdravotníckeho prístrojového vybavenia, ale aj podpora nákupu elektromobilov.
Pokuty za zlyhanie reformy sa spätne neudeľujú. Keby sa teda plány, na ktoré sme peniaze už dostali, nepretavili do praxe, financie v štátnej pokladnici zostanú. Európska komisia však zdôrazňuje, že v budúcich žiadostiach o platbu bude posudzovať aj fakt, či sa už splnené opatrenia nezvrátili.
Problémová budúcnosť
Tento rok má Slovensko požiadať Európsku komisiu o tretiu a štvrtú dávku financií zo stimulačného balíka. Ide o platby v hodnote 815 a 924 miliónov eur. Pre plán obnovy pritom platí, že pred podaním každej žiadosti treba splniť všetky míľniky príslušnej etapy.
„Slovensko si v rámci kalendárneho roka môže podať maximálne dve žiadosti o platby. Preto v súčasnosti platí, že všetko, čo tretia a štvrtá žiadosť obsahujú, sa musí splniť tak, aby sme ich mohli podať do konca roka,“ informovala Národná implementačná a koordinačná autorita (NIKA), ktorá na Úrade vlády zodpovedá za realizáciu plánu obnovy. V ktorom mesiaci by sa mali žiadosti predložiť európskym orgánom, úrad nepriblížil.
Čítajte viac Peniaze na ambulanciu presvedčili lekára, aby sa vrátil do kritického regiónu
Pre schválenie novej platby treba však najprv splniť ďalších 29 míľnikov v rámci tretej žiadosti a ešte 16 pre štvrtú. Podľa harmonogramu mali byť pritom všetky potrebné reformy schválené koncom decembra 2022, najneskôr koncom marca tohto roka. Dodnes sa však vláde podarilo odobriť iba polovicu z nich.
Pri piatich reformách, ktoré sú nevyhnutné pre podanie tretej žiadosti o peniaze, teraz hrozí, že sa míľnik vôbec nesplní. To znamená, že bude ohrozená celá platba vo výške 815 miliónov eur, ako aj všetky ďalšie platby z plánu obnovy.
Chýba záujem
S plnením plánu obnovy je na tom najhoršie ministerstvo školstva. Zodpovedá za tri z piatich nesplnených míľnikov.
Ešte vlani malo pripraviť legislatívu pre zvýšenie dostupnosti a kvality inkluzívneho vzdelávania a uzavrieť aspoň dve výzvy na podporu strategického rozvoja vysokých škôl. Rezort sa obhajuje tým, že dve zo spomínaných reforiem už predložil do Národnej rady a čakajú na prerokovanie.
Čítajte viac Školský zákon má šancu prejsť, Horecký a Heger sa dohodli so stranou SaS
"Čo sa týka výziev na podporu strategického rozvoja vysokých škôl, prvé dve boli neúspešné,” uviedlo pre Pravdu ministerstvo. Vysoké školy totiž neprejavili záujem o investície, ktorých zámerom bolo spájanie univerzít do väčších celkov pre ich rozvoj a zvýšenie konkurencieschopnosti. Za tri mesiace sa do výziev neprihlásil žiaden uchádzač.
„Po diskusiách s NIKA ministerstvo pokračuje realizovaním ďalších dvoch upravených výziev. Prvá bola vyhlásená v marci 2023,“ doplnil rezort školstva.
Naťahovanie v parlamente
Ďalšiu meškajúcu reformu má na svedomí ministerstvo životného prostredia. Je zodpovedné za prípravu a schválenie reformy krajinného plánovania, ktorá má pomôcť s prípravou Slovenska na negatívne dosahy klimatickej zmeny.
Rezort síce pripravil príslušný zákon, no pri hlasovaní v parlamente neprešiel. Reformu nepodporila opozícia a takmer všetci poslanci hnutia Sme rodina.
Národná rada neschválila ani reformu z dielne ministerstva spravodlivosti. Pre splnenie míľnika z plánu obnovy mal rezort pripraviť zákon na boj proti konkurznej mafii. Zmena legislatívy mala prispieť k tomu, aby majetky nekončili v schránkových firmách.
Ani tento kľúčový návrh však poslanci neposunuli do druhého čítania. Ministerstvo spravodlivosti pre Pravdu zdôraznilo, že sa o schválenie reformy usiluje a plánuje ju presadiť počas nasledujúcej schôdze parlamentu. Poslanci by o nej mali hlasovať ako o pozmeňujúcom návrhu.
Čítajte viac Spustili novú výzvu na dotácie obnovy rodinných domov. Štát hlási obrovský záujem, telefóny vraj horia
V Národnej rade neuspel ani míľnik týkajúci sa zákona o železniciach, ktorý mal riešiť križovanie železničnej trate s pozemnými komunikáciami. Ministerstvo dopravy nachystalo legislatívne zmeny ešte v roku 2021.
„Komplexnú novelu však parlament pred mesiacom neschválil,“ informoval rezort pod dočasným vedením Andreja Doležala (nom. Sme rodina).
Ďalšiu reformu z dielne ministerstva majú prerokovať na júnovej schôdzi Národnej rady. „Čo sa týka oneskorenia, je to mimoriadne komplikovaný a komplexný zákon a chceli sme ho spraviť najlepšie, ako sa dalo,“ zdôvodnil rezort.
Sekcia plánu obnovy na otázky o nesplnených úlohách uviedla, že situáciu má pod kontrolou a vykonáva zvýšený dohľad na ministerstvách, ktoré majú s plnením reforiem najväčšie problémy.
Časová tieseň
Generálna riaditeľka sekcie plánu obnovy Lívia Vašáková poslancov už koncom marca varovala, že čas na schválenie konkrétnych zákonov, na ktoré sú naviazané žiadosti o peniaze, sa kráti.
„V záujme prijatých záväzkov SR, ale najmä v záujme zlepšovania fungovania našej krajiny verím, že poslanci NR SR podporia plnenie potrebných míľnikov a cieľov plánu obnovy,“ apelovala v liste šéfka NIKA. Jej výzva sa však minula účinkom a parlament mnohé návrhy pomenované v liste presunul na ďalšiu schôdzu.
Čítajte viac Poslanci potápajú plán obnovy. Najväčšia modernizácia v dejinách Slovenska je ohrozená
Analytik Národnej banky Slovenska (NBS) Marián Labaj pripomenul, že do konca roka musíme z eurofondov vyčerpať vyše piatich miliárd eur z predošlého obdobia. Plnenie projektov je pritom u nás pomalé a príčinou je nízka efektívnosť ich manažovania.
„Neschopnosť v tomto smere sa v konečnom dôsledku premieta v nerovnomernom čerpaní eurofondov a napokon aj v slabom tempe dobiehania rozvinutejšej časti Európy,“ skonštatovali v NBS.
Plán obnovy prináša vláde nové príležitosti a tie sprevádza určitá miera optimizmu. „Na naplnenie očakávaní však bude potrebný zásadný posun v schopnosti včas a efektívne realizovať investície,“ upozornil Labaj.