VIDEO: Prilepený ku stoličke, pomätenec. Gyimesi s Naďom sa nemajú radi. Po odchode z OĽaNO však Gyimesi zakladať ďalšiu stranu neplánuje, rokuje s Alianciou.
S prekročením päťpercentnej hranice budú mať totiž nepochybne problém aj niektoré strany, ktoré v politike pôsobia dlhé roky. Zatiaľ najväčším skokanom spomedzi nových subjektov je Eduard Heger a jeho Demokrati, ktorí mali v prieskume okolo štyroch percent.
Dzurinda ešte v zoskupení s Kollárom v Modrej koalícii oslovil len necelé dve percentá. Novovznikajúce projekty majú odvážne plány. Okrem Jablka a Dzurindových Modrých vzniká ešte 14 strán. Predseda jednej z nich sa radšej rozhodol pridať k už existujúcej strane. Aké strany sa chcú zapojiť do politického boja a na čo si trúfajú?
Z vlastnej strany k Pirátom
Prosperita a rozvoj – občanov, tak znel netradičný názov strany Juraja Čarného, 36-ročného bezpečnostného analytika z obce Zálužice pri Zemplínskej šírave. K založeniu strany mu síce chýbalo zhruba 3 000 podpisov a našiel aj 29 potenciálnych členov, niektoré prekážky však zdolať nedokázal. „Na Slovensku je veľmi nedemokratický systém pre zapojenie sa do politického života,“ myslí si Čarný.
Foto: Facebook/Prosperita a rozvoj - občanov
Problémom preňho bola i kaucia vo výške 17-tisíc eur, ktorú musia strany zaplatiť, no aj potrebných 10-tisíc podpisov či predloženie občianskeho preukazu. Aj preto sa nakoniec rozhodol, že svoju stranu nezaloží, ale pridá sa k už existujúcej Pirátskej strane Slovenska.
Tá sa na sociálnych sieťach prezentuje heslom „Naloď sa“. „Sú tam rovnako zmýšľajúci ľudia ako ja. Budeme sa biť za Slovensko,“ dodal Čarný s tým, že neplánujú byť len do počtu. Líderkou strany je Zuzana Šubová.
Podľa politológa z Prešovskej univerzity Michala Cirnera je však dôvod na kauciu opodstatnený. „Je to spôsob, ako odradiť rôznych podivínov, humoristov a podobne,“ zhodnotil pre Pravdu. Podľa politológa z Ekonomickej univerzity v Bratislave je kaucia jedným zo znakov kartelizácie straníckeho systému. „Ale obávam sa, že ak by nebola, bolo by strán toľko ako slovenských rapových skupín. V každom petržalskom paneláku aspoň jedna,“ povedal. K Čarného cieľom patrilo zníženie daní občanov v regiónoch, ktoré nemajú diaľnice a chýba im infraštruktúra, či vyrovnanie regionálnych rozdielov.
Chystal sa bojovať s hoaxami a zriadiť úrad na boj proti dezinformáciám. K ďalším cieľom patrila rodová rovnosť na pracovisku, zjednodušenie prístupu k eurofondom, podpora inovácií a výskumu, modernizácia energetického trhu a očistenie krajiny od korupcie. Zároveň chcel, aby sa do demokratických procesov mohli viac zapájať aj obyčajní ľudia.
Baránek ponúka svoj Zdravý rozum
Svoju stranu sa rozhodol založiť aj politický analytik a šéf agentúry Polis Ján Baránek. Aj jeho plány sú smelé. „Cieľom strany je získať politickú moc na presadzovanie programu strany,“ povedal pre Pravdu. Ako doplnil, ide o kresťanský a konzervatívny politický subjekt s hodnotami „sociálnej náuky cirkvi a konzervatívnymi zásadami“ s dôrazom na národné a štátne záujmy SR.
Foto: zdravyrozum.info
„Sme presvedčení, že prvoradou úlohou je rešpektovať a chrániť prirodzené práva každej ľudskej bytosti,“ vysvetľuje Baránek. O kresťanského a konzervatívneho voliča dnes bojuje viacero strán, medzi nimi je SNS, OĽaNO, Sme rodina, KDH, ale aj Republika či ĽS NS.
Konkurencia je preto veľká. Ciele, ktorými sa Zdravý rozum plánuje prezentovať, sú pomerne široké. V pláne majú meniť volebný systém, prijať by chceli aj novú ústavu s „poistkami“, zrušiť kvórum pre referendum, pričom účasť by mala byť povinná, a to aj čo sa týka parlamentných volieb.
Čítajte viac Smer valcuje Hlas. Kým Pellegrini zmätkuje, Fico zaútočil a berie mu voličov
Zabezpečiť chce potravinovú sebestačnosť, energetickú a tzv. kultúrnu bezpečnosť, ktorá by mala filtrovať škodlivé informácie, pretože „pohlavia sú iba dve“. „Rešpektujeme sexuálnu orientáciu jednotlivca, zároveň však tvrdíme, že pre človeka je prirodzená heterosexualita,“ komentuje Baránek. Okrem toho chce zabezpečiť dostupnosť liekov či oslobodiť školy od „neomarxistických, progresivistických ideologických bludov“. Čo sa týka zahraničnej politiky, spolupracovať chcú s krajinami V 4 a s bývalými východoeurópskymi krajinami a Rakúskom.
Plánujú tiež prijať zásadu, že v štáte musí byť istá percentuálna časť peňazí fyzicky v obehu. „Šanca existuje vždy. Výsledok nevieme odhadnúť,“ uviedol Baránek s tým, že strana má aktuálne zhruba 300 sympatizantov, ktorí prejavili záujem o členstvo v hnutí. Doteraz sa im podarilo vyzbierať okolo 6 000 podpisov a spájať sa nechcú s nikým, len ak to bude situácia vyžadovať.
Baránek sa roky venoval výskumu verejnej mienky. Od roku 2021 vedie občianske združenie Nádej a Sloboda so sloganom „Slovensko na prvom mieste“. K jeho občianskemu združeniu sa hlási mnoho priaznivcov dezinformačnej scény, medzi nimi je Štefan Harabin, Anna Belousovová či šéf konšpiračného magazínu, ktorého odsúdili za antisemitizmus, Tibor Eliot Rostas.
Baránek sa k tejto scéne začal prikláňať s nástupom covidu. Spochybňoval právoplatnosť protipandemických opatrení a odmietal napríklad aj nosenie rúšok. Známe sa stalo jeho video, kde sa preto pochytil s ochrankou v obchodnom dome v Bratislave.
Kráľ Zemplína si trúfa na väčšinu, ale vie bojovať aj z opozície
Stranu s názvom Hnutie – stabilita sa rozhodol založiť aj zemplínsky podnikateľ Mikuláš Vareha, ktorého prezývajú kráľ Zemplína. Ako vyplýva z názvu strany, jeho strana chce ľuďom ponúknuť stabilitu.
Foto: hnutie-stabilita.com
„V prvom rade ponúkame dôstojný život, taký, ako je inde vo vyspelých krajinách,“ uviedli v odpovediach pre Pravdu Vareha a podpredseda strany Dominik Mihálik. „Všetky kroky politického hnutia budú smerovať k cieľu naplnenia peňaženky peniazmi občanom Slovenskej republiky,“ povedali.
Sľubujú sebestačnú krajinu, vytvorenie štátnych podnikov na východe a juhu Slovenska, privatizáciu štátnych podnikov, dvojročné daňové prázdniny pre začínajúcich podnikateľov, nájomné bývanie za prijateľné ceny, zvýšenie dôchodkov na minimálnu úroveň EÚ a zvýšenie minimálnej mzdy. Chcú tiež znížiť DPH či spotrebnú daň na potraviny.
Foto: TASR, Dušan Hein
Vareha verí, že strana má šancu uspieť v parlamentných voľbách. „Na to, aby sme mohli presadiť všetko, čo máme v programe, musíme mať väčšinu, no určite vieme bojovať aj z opozície, a preto sa budeme usilovať o každého občana Slovenska,“ dodal s tým, že veria vo „vysoké percento“. „Aj politika musí mať politický dôchodok, do ktorého určite mnohí z nich patria,“ uviedli na adresu súčasných politikov.
Strana má okolo 70 potenciálnych členov. Jej vedenie aktuálne rokuje s významnými ľuďmi, ktorých podľa Varehu a Mihálika verejnosť pozná. Pri zbieraní podpisov sa blížia k hranici 10-tisíc a čoskoro plánujú podať návrh na zápis.
O spájaní nehovoria, do parlamentu chcú vstúpiť s čistým štítom. Vareha o založení strany uvažoval ešte v čase, keď bol vo výkone trestu. Zadržali ho v roku 2011 a o tri roky neskôr ho odsúdili na 11 rokov za trestný čin skrátenia a neodvedenia dane a poistného.
Dobrý deň Slovensko
Na scéne sa objavila aj strana Dobrý deň Slovensko, ktorej lídrom je Ján Šubák. „Do predvolebného boja vstupujeme s presvedčením, že Slovensko nevyhnutne potrebuje zmenu. Zároveň veríme, že náš program, zameraný na inovatívne riešenia, dokáže voličov osloviť a presvedčiť, aby nás svojimi hlasmi podporili,“ reagoval pre Pravdu Šubák.
Foto: dobrydenslovensko.sk
So zberom podpisov končia a ich odovzdanie očakávajú v najbližších dňoch. Formálne ešte členov nemajú, aktivity strany zastrešujú členovia prípravného výboru. „A desiatky sympatizantov, ktorý projekt podporujú a majú záujem stať sa členmi strany,“ uviedol Šubák. Cieľom strany je vybudovať zo Slovenska zdravú, slobodnú, bezpečnú, modernú a prosperujúcu krajinu, ktorá bude fungovať na demokratických princípoch.
„Krajinu, ktorá bude dôležitým členom Európskej únie a NATO, ktorá bude chrániť práva a slobody všetkých ľudí bez rozdielu a diskriminácie, pri rešpektovaní kultúrnych, spoločenských a náboženských tradícií. Krajinu, v ktorej bude mať každý rovnaké príležitosti a možnosti,“ opísal Šubák.
Foto: dobrydenslovensko.sk
Aktuálne sa sústredia na propagáciu strany. Aj keď ešte nemajú vyzbierané podpisy, po Slovensku už vidieť ich bilbordy. Na sociálnej sieti majú aj krátky šot so sloganom „Zase tu môže byť dobre“. Otázkou spájania sa nezaoberajú, no spoluprácu nevylučujú, keďže nechcú štiepiť voličské hlasy.
Zakladateľom a predsedom strany je Šubák. Pre väčšinu ide zrejme o neznáme meno, no raz sa už pokúšal dostať do parlamentu. Pred siedmimi rokmi kandidoval za stranu Slovenská občianska koalícia, známu pod skratkou Skok! Juraja Miškova, ktorá však so ziskom necelého percenta hlasov pohorela na celej čiare.
Karma Janíčka z kauzy Fatima
Podpisy sa podarilo vyzbierať aj strane Karma, ktorú založil Ondrej Janíček. Hlavným motívom jej vzniku je vraj viera, že spravodlivosť zvíťazí. Janíček je známy z kauzy Fatima. Pre rozhodnutie bývalej štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej, ktorá takisto čelí obvineniam vo viacerých kauzách, skončil na niekoľko mesiacov vo vyšetrovacej väzbe.
Foto: TASR, Radovan Stoklasa
Dnes proti Jankovskej vypovedá a hovorí o jej kontaktoch s čongrádyovcami. Od občanov sa mu podarilo získať vyše 13-tisíc podpisov. „Chceli by sme, aby sa zabránilo politikárčeniu, ale hlavne, aby politika mala zmysel, aby každý politik zodpovedal za seba a niesol zodpovednosť voči voličom,“ povedal Janíček. Zdôraznil, že spravodlivosť musí fungovať pre všetkých rovnako. Myslí si, že vládu mafie vystriedala vláda chaosu, ktorá práve dosluhuje.
Zabezpečiť by chcel aj súdy, ktoré by spravodlivo rozhodovali do jedného roka. Trvá tiež na tom, aby sa štát staral o ľudí, nie o oligarchov a mafiánov. Priaznivci jeho projektu odmietajú aj financovanie politických strán oligarchami. Zrušiť chcú tiež sporný paragraf 363 Trestného poriadku.
Do hry vstupujú aj ďalšie strany
Okrem týchto strán sa do politického boja zapojila aj europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová so svojím Jablkom a Modrí Mikuláša Dzurindu, o ktorých však od oznámenia strany nebolo počuť. Obe strany už potrebné podpisy vyzbierali.
Foto: piratskastrana.sk
Medzi novovznikajúcimi subjektmi je aj Maďarská regionálna strana, Sociálni Demokrati Rozvoja Spoločenstva a FRONT občianska strana práce. Tieto tri strany majú oficiálne webové stránky s kontaktmi. Na otázky redakcie do uzávierky nereagovali. O vznik sa však pokúša i ďalších šesť strán, o ktorých je ťažké zistiť bližšie informácie.
Foto: FB/ApS, sdrs.sk, mrp-mrs.sk, frontosp.sk, nevakcinovani.sk, libertas.sk
Ide napríklad o stranu Dôchodcovia, Učitelia napred, Alternatíva pre Slovensko, Libertas či stranu Spájame Občanov Slovenska – SOSK. Niektoré z nich majú síce účty na sociálnej sieti, no buď nemajú uvedený kontakt, alebo neboli dlhší čas aktívni. Medzi nimi je aj strana Nevakcinovaní – Sapere aude, ktorej lídrom je zrejme Karol Suchan.
Čítajte viac Potrebuje Slovensko Korčoka? Stať sa lídrom, lebo ste obľúbený, je pasca. Politológ: Spadli do nej Radičová aj Hlina
„Drahí, neočkovaní priatelia,“ začal v úvode videa Suchan. „Nebudem teraz rozoberať negatívne dopady očkovania, moje slová patria tým, ktoré tie dopady dobre poznajú a ktorí možno intuitívne tušili, že s celoplošným očkovaním nie je všetko poriadku,“ pokračoval.
Suchanovi nestačia „mainstreamové informácie, a tak si hľadá svoje vlastné“. Očkovanie proti covidu čelilo obrovskej dezinformačnej kampani zo strany politikov a počas pandémie rozdelilo spoločnosť. Suchan zdieľa statusy Republiky, ako aj konšpirácie a narážky na migrantov.
Majú šancu na úspech?
Väčšina strán jasne neodpovedala, koho zo spolupráce vylúči. Vareha vylúčil len ĽS NS Mariana Kotlebu, ktorá sa zrejme do parlamentu nedostane. „Určite do spolupráce nevstúpime s Kotlebom, ale o tom je skoro hovoriť,“ povedal. Jasne sa vyjadril Šubák z projektu Dobrý deň Slovensko. „Už dnes vieme povedať, že vylučujeme spoluprácu so stranami Smer, Hlas, s kotlebovcami a fašistami,“ uviedol. Ako sme spomínali, problém dostať sa do parlamentu budú mať aj niektoré zo súčasných strán. Akú šancu majú nové projekty?
Každý, kto splní zákonné podmienky a kandiduje, má šancu, pretože v konečnom dôsledku rozhodujú voliči. „Z môjho pohľadu však najlepšie preferencie predpokladám pri strane Mikuláša Dzurindu, to však neznamená, že to budú preferencie nad päť percent, čo by jej v prípade obdobného výsledku vo voľbách prinieslo kreslá v parlamente. Môže však mať zaujímavý potenciál (2–3 percentá), ktorý by bol lákavý pre iné politické strany, aby neprepadli hlasy podobne uvažujúcich voličov v stredopravom politickom priestore,“ zhodnotil politológ Cirner.
„Skôr nie ako áno,“ povedal na margo potenciálneho úspechu malých strán Štefančík. „Je síce pravda, že na Slovensku vždy vznikne v medzivolebnom období minimálne jedna strana, ktorá sa následne dostane do parlamentu, ale myslím si, že tentokrát pôjde o stranu Hlas. Tie ostatné sú skôr kuriozitami slovenského straníckeho systému,“ skonštatoval.
Čítajte viac Premiérske ambície? Heger môže pohorieť ako Kiska, PS/SPOLU či #Sieť. Mal by sa sústrediť na to, aby sa dostal do NR SR
Dôležitá bude aj kampaň, a to najmä na sociálnych sieťach, ale aj ostatné druhy modernej kampane. „Nikdy sa nedá celkom predpokladať, čo na voliča najviac zaberie, určite sa však musí dostať k ,posolstvám’ kandidujúcich subjektov,“ myslí si.
Novovznikajúce strany prakticky predstavujú dva tábory – jeden prezentuje moderné, prosperujúce Slovensko, ktoré sa hlási k EÚ a NATO a západným hodnotám, a na druhej strane sú to strany, ktoré tiahnu ku konšpiráciám či odklonu od mainstreamu, niektoré sa pri tom opierajú o konzervatívne a kresťanské hodnoty. Budú sa tieto voľby niesť v podobnom duchu? „V politike sú vždy nejaké deliace línie. Keďže spoločnosť je traumatizovaná vojnou na Ukrajine, tieto línie sa viac dostávajú do popredia a akcentujú ich aj kandidujúce politické subjekty,“ dodal Cirner.
Podľa Štefančíka strany len kopírujú polarizovanú spoločnosť. „Konfliktná línia deliaca spoločnosť na prívržencov moderného, reformného, či prístupu, ktorý vyznáva princípy liberálnej demokracie na jednej strane a tradičného, konzervatívneho, prístupu s dešpektom k liberálnej demokracii na strane druhej tu existuje od transformácie režimu,“ uviedol.
Témy v politickom diskurze sú podľa neho len obsahovým vyjadrením „konfliktnej línie“. „Slovensko leží nielen na pomedzí západného a východného, ale rovnako na hranici medzi moderným a tradičným, resp. demokratickým a autoritárskym svetom,“ dodal.