Horúčavy, suchá, povodne. Slovensko čaká extrémne počasie

Vysychajúci Žitný ostrov a studne v obciach, slabá úroda, spaľujúce horúčavy v mestách. Na severe krajiny zase zosuvy pôdy a povodne v dôsledku extrémnych dažďov. Sucho, teplo a dažde sú tri kritické oblasti, v ktorých podľa novej analýzy Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) svietia pre našu krajinu červené kontrolky.

21.04.2023 06:00
Sucho / Nedostatok vody / Foto: ,
Muž si fotí takmer vyschnutú vodnú nádrž Ružín medzi obcami Jaklovce a Margecany (okres Gelnica) 3. augusta 2022
debata (42)

Štúdia potvrdzuje, že dosahy meniacej sa klímy už nie sú len na papieri. Naopak, čoraz výraznejšie ich pociťujú ľudia po celom Slovensku. Očakávané zmeny sa dotknú všetkých regiónov. Viacero obcí sa dokonca ocitlo v najvyššom stupni ohrozenia klimatickými hrozbami.

Jakub Hrbáň z iniciatívy Klíma ťa potrebuje tvrdí, že analýza dáva konečne na papier dáta aj situáciu, ktorú v súvislosti s klimatickou zmenou v posledných rokoch vnímame, no dosiaľ nebola detailne spracovaná. „Predstavuje pomôcku pre jednotlivé samosprávy a regióny, ktoré v nej majú podrobne zmapované, akým rizikám v kontexte zmeny klímy môžu čeliť,“ vysvetľuje odborník na klimatickú zmenu.

Jedným z priamych dosahov na obyvateľstvo budú podľa Hrbáňa oveľa väčšie horúčavy počas leta, hlavne vo väčších mestách na juhu a západe krajiny. „Štyridsaťstupňové teploty počas leta budú absolútne prirodzené. Ohrození následkami zmien klímy môžu byť hlavne starší ľudia, chronicky chorí, ale aj nízkopríjmové skupiny osôb a marginalizované rómske komunity,“ vyratúva.

Video
Bude ešte niekedy Medardova kvapka kvapkať 40 dní, alebo nás čakajú suchá? Budeme ešte na slovenských horách lyžovať na prirodzenom snehu? Podarí sa ľudstvu prežiť klimatické zmeny a akú majú šancu nasledujúce generácie? V relácii Pravda o klíme odpovedá klimatológ zo Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavol Faško (vysielané 9.8.2022).

Ako zistíte, či sa varovné správy dotýkajú práve vášho mesta? A ktoré sídla sú na tom, naopak, najlepšie? Analýza, na ktorej spolupracoval rezortný enviroinštitút s Organizáciou pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), vytvorila na tento účel špeciálnu stupnicu. V nej definuje, do akej miery sú jednotlivé mestá či obce ohrozené. Zameriava sa na tri konkrétne klimatické hrozby – extrémne horúčavy, sucho a extrémne zrážky.

Sídla sú rozdelené do desiatich kategórií podľa stupňov ohrozenia jednotlivými hrozbami – čím vyšší stupeň, tým vyššie sú potenciálne negatívne dosahy zmeny klímy. Väčšina obcí vystavených riziku extrémnych horúčav sa nachádza na juhu Slovenska. Miesta vystavené riziku sucha ležia hlavne na juhozápade krajiny. Extrémne zrážky sú predovšetkým hrozbou pre obce na severe a východe republiky.

Video
Prečo je otepľovanie problém, keď žijeme po 52 dobách ľadových v kratšom medziľadovom období? Ktoré druhy k nám vďaka otepľovaniu prichádzajú a ktoré z nich sú pre naše územie nebezpečné a čím? Na existenčne dôležité otázky hľadá v relácii Pravda o klíme odpovede profesor Karol Mičieta z katedry botaniky Prírodovedeckej fakulty UK. (vysielané 10.5.2022)

Ohrozený juh

Odborníci uvádzajú, že viac ako 16 percent obyvateľov Slovenska žije v oblastiach s najvyšším stupňom ohrozenia extrémnymi horúčavami. V tomto smere je najviac ohrozený juh územia v okolí hlavného mesta, ako aj okresy Nové Zámky, Komárno a Šaľa. Vo vysokom stupni ohrozenia sú i mestá Lučenec či Rimavská Sobota.

Odborníci merajú, ako často tam ľudia zažívajú horúčavy vo dne aj v noci. Do výpočtov potom pridávajú predpoklad budúcich zmien teplôt. Najhorúcejšie z toho vychádzajú okresy Komárno a Nové Zámky. V analýze tiež výrazne vyčnieva Bratislava, ktorá je premiantkou v počtoch tropických nocí (stav, keď v noci neklesne teplota pod 20 °C) za rok.

Ďalším dôležitým faktorom sú aj tropické dni – teda priemerný počet dní medzi rokmi 1991 až 2020, počas ktorých namerali viac ako 30 °C. V Nových Zámkoch ich podľa odborníkov IEP zaznamenali najviac, a to až 34, zatiaľ čo slovenský priemer bol 18 dní.

Čo hovorí analýza o budúcnosti? Očakáva sa prudší rast teplôt aj v okresoch, kde to doteraz nebolo bežné. Jedným z nich je Lučenec, kde dosiaľ síce nezaznamenali zásadne vysoký počet tropických dní a nocí – ako napríklad v Nových Zámkoch či Komárne, no vo výsledku je stupeň ohrozenia Lučenca porovnateľný s najrizikovejšími okresmi.

Žitný ostrov bez kvapky vody?

K okresom s najvyšším stupňom ohrozenia suchom analytici IEP zaradili okresy Bratislava II a V, no aj Senec, k čomu prispievajú doteraz zaznamenané suchá v týchto oblastiach.

Experti upozorňujú, že veľký podiel územia Seneckého okresu sa využíva ako poľnohospodárska pôda, čo riziko sucha ešte zvyšuje. Do skupiny rizikových okresov patria aj tie na juhovýchode Slovenska, hlavne v okolí Trebišova a Košíc. Juh stredného Slovenska (Gemer) ohrozuje nedostatok vodných zdrojov, ktorý zhoršujú geologické faktory brániace zhromažďovaniu vody, približuje správa IEP.

Zmena klímy a jej dôsledky budú mať významný dosah na poľnohospodársku výrobu. Aj preto Žitný ostrov podľa analýzy IEP patrí medzi najviac ohrozené regióny Slovenska. Hrbáň si myslí, že klimatická zmena bude mať dosah aj na zásoby pitnej vody na Žitnom ostrove, ktoré spomína analýza a ktoré sú podľa neho – v kontexte Európskej únie – jedinečné. Zároveň upozorňuje, že dlhodobé suchá a ich negatívny dosah na poľnohospodárstvo sa môžu odraziť i na vyšších cenách potravín.

Okrem poľnohospodárskej pôdy je dôležitým aspektom pri suchu aj prístup obce k verejnému vodovodu. Obce, ktoré k nim majú obmedzený prístup, sú viac ohrozené.

Vplyv predpovedí najdlhších období sucha je významný pre okresy Medzilaborce a Snina. Obec Brezovec v Sninskom okrese má v budúcnosti zaznamenať viac ako 70 po sebe nasledujúcich dní sucha. Najvyššie počty suchých dní za rok sa očakávajú v okresoch Revúca, Poltár a Rimavská Sobota.

Zosuvy pôdy či hrozba povodní

Kým veľkú časť krajiny bude trápiť sucho a teplo, v okresoch Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto a Tvrdošín sa najviac potrápia s extrémnymi zrážkami. Medzi obce najviac ohrozené silnými dažďami patria podľa analýzy Ostrovany, Chminianske Jakubovany či Jarovnice, kde žijú zraniteľné marginalizované rómske komunity.

„Okres Tvrdošín zaznamenal v priemere takmer desať dní so zrážkami najmenej 20,0 mm za rok a je náchylný na zosuvy pôdy. Tie značne postihujú aj okres Dolný Kubín. Kysucké Nové Mesto síce nebolo ovplyvnené extrémnymi zrážkami ako Tvrdošín, no podľa predpovedí im bude táto oblasť v budúcnosti viac vystavená, ako je tomu dnes,“ ozrejmuje analýza.

Sídla s najvyšším stupňom rizika extrémnych zrážok sú podľa expertov aj Čadca, Dolný Kubín, Handlová a Snina. V priemere najviac dní s extrémnymi dažďami – až 9,9 dňa ročne – zaznamenala Banská Bystrica. Podľa IEP postihujú v súčasnosti lejaky najmä sever a východ Slovenska. Zasiahnuté býva okolie Vysokých Tatier či Oravy.

„Vihorlat a Poloniny bývajú ovplyvnené supercelárnymi búrkami, ktoré do oblasti prichádzajú typicky zo severu. Ohrozené oblasti ako Skalica, Myjava, Senica a Veľký Krtíš zažívajú prevažne septembrové zrážky,“ zhodnotili analytici. Podľa predpovedí očakávajú ich ďalší nárast.

K ohrozeniu najviac prispieva náchylnosť na zosuv pôdy, miera nezamestnanosti a podiel stromov v obci. „Aj v obciach, kde zatiaľ nebývali extrémne zrážky časté, sa môže stať, že ich pre zlú pripravenosť a zraniteľnosť postihnú viac ako iné, exponovanejšie obce,“ hodnotia experti.

© Autorské práva vyhradené

42 debata chyba
Viac na túto tému: #klimatická zmena