Môžu sa samosprávy dozvedieť z analýzy, na ktorej sa podieľal Inštitút environmentálnej politiky (EIP) a ktorá mapuje ich rizikovosť z pohľadu sucha, horúčav a povodní, niečo nové? Do akej miery má pre ne význam?
Interpretácia takýchto analýz a ich záverov si vyžaduje odbornú precíznosť a musí brať do úvahy rôzne roviny. Na Slovensku doposiaľ neexistuje oficiálna metodika hodnotenia zraniteľnosti miest a obcí. Momentálne je len v štádiu prípravy. Niektoré mestá, ktoré už majú adaptačný plán, analyzovali zraniteľnosť podľa určitej metodiky. Do toho prichádza analýza IEP, ktorá použila inú metodiku. Môže tu vzniknúť riziko, že niektoré mestá a obce budú viac zmätené, pretože podľa jednej metodiky môžu vyjsť ako veľmi zraniteľné, podľa inej málo zraniteľné a naopak. Vznikne tak efekt falošného pocitu ohrozenia, respektíve bezpečnosti. Je to z dôvodu, zjednodušene povedané, že ak porovnávate všetky mestá a obce vzájomne, tak logicky nemôžete ísť do takého detailu ako pri lokálnych adaptačných plánoch.
Napríklad miera hĺbky zberu a využiteľnosti dát je neporovnateľne väčšia na lokálnej úrovni. Možné využitie prístupu IEP vidíme ako nástroj pre štát, ak hovoríme v mierke územia celého Slovenska. Celkovo však máme názor, že táto analýza prišla trochu predčasne a v takýchto odborne náročných veciach je potrebná väčšia miera koordinácie medzi inštitúciami a organizáciami, ktoré sa touto problematikou zaoberajú. A to je oblasť, kde má Slovensko ešte veľký priestor na zlepšenie.
Čítajte viac Horúčavy, suchá, povodne. Slovensko čaká extrémne počasie
Reagujú samosprávy dostatočne pružne na klimatické hrozby? Koľko ich má vypracovaný strategický dokument, ktorý sa venuje adaptačným opatreniam?
Na úvod je potrebné ozrejmiť dve veci. Adaptačný plán sa nezaoberá iba adaptačnými opatreniami. Jeho významnou súčasťou je podrobné zhodnotenie zraniteľnosti či nastavenie procesov samosprávy. Po druhé, adaptačný plán nemá význam pre každú obec a nemožno do jednej odpovede zahrnúť obec s 25 obyvateľmi a zároveň mesto s 25-tisíc obyvateľmi. Ak by sme hovorili len o mestách, ktorých je na Slovensku 141, tak adaptačný plán má menej ako 10 percent. Existujú však aj dobré príklady, ako sú napríklad Malacky, Košice, Hlohovec, Trnava či Bratislava, ktoré už komplexný adaptačný plán majú. Niektoré mestá ako Martin ho v súčasnosti pripravujú. Na zmenu klímy ale musia reagovať aj samosprávne kraje a v tomto smere môže ísť príkladom Bratislavský samosprávny kraj, ktorý len nedávno predstavil svoj adaptačný plán.
Analýza EIP sa zameriava na tri klimatické hrozby – sucho, extrémne horúčavy a povodne. Je lepšie, aby mali samosprávy komplexnú stratégiu alebo sa majú radšej zamerať na to, čo ich najviac ohrozuje? Napríklad rovinatá Trnava sa vo svojom dokumente zamerala práve na horúčavy.
Komplexný a systematický prístup spočíva práve v tom, že na základe dát sa rozhodne, ktoré dosahy zmeny klímy sú pre dané mesto prioritné a budú predmetom adaptačného plánu. Každému mestu to môže vyjsť trochu inak. K Trnave je dobré povedať, že to bolo jedno z prvých miest na Slovensku, ktoré sa rozhodlo k adaptácii na základe spolupráce s Karpatským rozvojovým inštitútom pristupovať systematicky už v roku 2013 a v tomto úsilí pokračujú dodnes.
VIDEO: Ján Budaj: Klimatický zákon má umožniť podávať občanom žaloby na štát, ak by neplnil klimatické ciele.Podľa analýzy sú z hľadiska horúčav ohrozené okrem hlavného mesta aj okresy Komárno, Nové Zámky a Šaľa, kritický môže byť v budúcnosti tiež Lučenec. Do úvahy sa brala zastavanosť územia, hustota a zloženie obyvateľstva (zraniteľné skupiny), dostupnosť lekárskej pomoci, ale aj prítomnosť marginalizovaných rómskych komunít. Čo by ešte mali samosprávy identifikovať, aby vedeli dobre nastaviť svoju stratégiu?
Je to napríklad lokalizácia a pomer spevnených povrchov a povrchov so vzrastlou zeleňou (stromami), dostupnosť parkov, kde sa môžu ľudia schladiť. Posudzuje sa aj hustota zástavby a s tým súvisiace prevetrávajúce koridory, ktoré významne ochladzujú mesto najmä vo večerných a v nočných hodinách. Pri zraniteľných skupinách sa skúma aj to, v ktorých lokalitách sa koncentrujú, napríklad umiestnenie materských škôl, zdravotníckych zariadení a sociálnych zariadení.
Horúčavy sa najviac dotýkajú zraniteľných skupín, ako sú deti do štyroch rokov či seniori nad 75 rokov (prípadne ľudia s kardiovaskulárnymi ochoreniami). V Trnave identifikovali ako kritické miesta autobusy a zastávky MHD. Aké ďalšie miesta môžu byť pre deti a starých ľudí v horúčavách kritické?
Pre deti sú to najmä nezatienené detské ihriská, kde hrozí nielen úpal, ale aj popáleniny, ak sa rôzne hracie prvky z kovového materiálu dostatočne nahrejú. Pre starších ľudí to môže byť obyčajný chodník, po ktorom musia ísť do obchodu, ak nie je zatienený.
Inú situáciu budú zrejme riešiť v Lučenci, kde žije rómska komunita. Analytici EIP hovoria, že klimatická zmena môže nerovnosti prehĺbiť. Ako tomu zabrániť?
Na to neexistuje jednoduchá odpoveď. Samozrejme, že dosahy zmeny klímy najviac zasiahnu tých najzraniteľnejších ľudí na okraji spoločnosti. Tak ako ich najviac zasiahne každá iná hrozba. Jednoduchá odpoveď by bola, že ich treba z toho okraja dostať preč a zlepšiť ich životné podmienky. To vie ale každý. Ako to naozaj urobiť, je zložitá otázka, ktorou sa v oblasti klímy zaoberá koncept sociálne spravodlivej adaptácie, ktorý je však ešte len na začiatku.
Existuje nejaké nenáročné rýchle opatrenie s vysokým efektom, ako bojovať s horúčavami z pohľadu života v meste?
Sú to už spomínané zatienenia detských ihrísk, dostatočne široká sieť pitných fontán či zatienenie najfrekventovanejších peších koridorov technickými opatreniami (napríklad plachtové systémy). Veľký efekt má aj rekonštrukcia zastávok MHD tak, aby poskytovali aspoň akú-takú ochranu pred horúčavami. Mestám sa odporúča napríklad využitie odrazových materiálov miesto priehľadných skiel, pod ktorými počas horúčav vzniká skleník.
Čím sa dokážeme pri opatreniach inšpirovať zo zahraničia? Ide najmä o urbanistické riešenia?
Inšpirovať sa dá takmer vo všetkom. Slovenským mestám a obciam by najviac pomohlo, ak by sa inšpirovali v tom, že systematický adaptačný proces nie je len o ad hoc realizácii zelených či technických adaptačných opatrení. Jeho súčasťou musí byť komplexný adaptačný plán vrátane hodnotenia zraniteľnosti, ktorý neslúži len ako katalóg opatrení, ale ako reálny manažérsky nástroj. To znamená, že téma adaptácie je premietnutá do organizačnej štruktúry a náplne práce odborných pracovníkov samosprávy. Zároveň je súčasťou všetkých ďalších sektorových plánov. Kľúčové je prepojenie na územný plán. Musí byť zahrnutá do procesov plánovania a rozhodovania. Mesto musí využívať tieto procesné opatrenia, aby vedelo umiestniť správne opatrenie na správne miesto. Ak bude iba prvoplánovo a nesystematicky realizovať populárne opatrenia, výsledkom bude neefektívne minutie verejných zdrojov a podmienky pre život nás všetkých sa vôbec nezlepšia.
Dokážeme vyhodnotiť účinnosť zavedených opatrení? Robia to samosprávy?
Vyhodnotiť účinnosť adaptačných opatrení je zložité na rozdiel od mitigácie (zmiernenie klimatickej zmeny, pozn. red.), kde je možné exaktne spočítať tony ušetrených emisií, a to následne vyjadriť aj finančne. Účinnosť adaptačných opatrení nie je možné vyjadriť v absolútnych hodnotách. Teoretické poznatky sú známe. Napríklad, že každý strom pozitívne vplýva na mikroklímu, ale účinok sa zvyšuje s tým, aký druh stromu vyberieme, či vysadíme skupinu stromov a v akej hustote a na akej veľkej ploche. Je známe, že ak chceme dosiahnuť výrazne ochladzovací účinok, mala by mať plocha rozlohu minimálne 0,5 hektára a koruny stromov by mali pokrývať 50 až 60 percent plochy. Existuje aj preventívny prístup, to znamená pred realizáciou adaptačného opatrenia sa dá namodelovať, aký to bude mať vplyv na zraniteľnosť územia, areálu, budovy a podobne. Takýto prístup k adaptačným opatreniam je zatiaľ v ranom štádiu využitia.