Kubiš: Boj proti mafianizácii štátu je dobrý, ale vojna policajtov je hanba

V roku 2019 ste mali ambíciu kandidovať za prezidenta. Zvažujete to aj teraz?

Uvažujem o tom. Nie som však rozhodnutý. Človek musí vidieť, či existuje spoločenská objednávka. V tom zatiaľ nemám jasno. Zvažujem to na popud známych i neznámych. Zastavujú ma ľudia na uliciach v Bratislave, ale aj v iných mestách, a pýtajú sa ma na to isté.

Čo by sa muselo stať, aby ste do toho išli?

Spoločenská objednávka. Nemá význam tlačiť sa niekam, keby som videl, že ľudia tejto krajiny majú záujem o iný profil kandidáta, než mám ja. Nie som čistý list papiera, mám za sebou bohatý a komplexný život s výsledkami a so skúsenosťami v riešení krízových politických záležitostí v celom svete. A aj na základe týchto skúseností mám jasne vyhranené postoje. V slovenskej politike som pôsobil ako minister zahraničných vecí. Z môjho pohľadu by som mohol tejto krajine a občanom prispieť. Nemám však situáciu ešte natoľko prečítanú, neviem, či by bol o mňa reálny záujem.

Išli by ste do súboja so súčasnou prezidentkou Zuzanou Čaputovou, pokiaľ by sa rozhodla, že bude kandidovať?

Je to zatiaľ hypotetická otázka. Domnievam sa, že v tom čase bude dosť kandidátov. Videli sme to aj v predchádzajúcich obdobiach. Niektorí možno mali veľké oči, ale to je tiež život. Súťažil by som v takom poli kandidátov, aké by bolo.

Ako by ste zhodnotili pôsobenie pani prezidentky v úrade? Ako si myslíte, že reprezentovala Slovensko na medzinárodnej scéne a vo vnútri krajiny?

Takéto odpovede si ponechám až na obdobie, ak sa rozhodnem, či do toho pôjdem, alebo nie.

Oslovila vás aj nejaká politická strana?

Nie, žiadnu ponuku som nedostal a ani ju nehľadám. Keby som sa rozhodol, že idem do súťaže o prezidentský úrad, tak len ako občiansky kandidát a chcel by som pozbierať podpisy. Nebránil by som sa, pochopiteľne, keby ma nejaká politická strana podporila, ale nie ako vlastného kandidáta.

Mali by ste preferovanú stranu, o ktorej podporu by ste stáli?

Nechcem hovoriť o nejakých favoritoch. Úrad prezidenta by tu mal byť aj na to, aby spájal a vytváral prostredie, aby politické sily, ktoré medzi sebou bojujú, hľadali spoločné východiská a riešenia. Keby ste sa profilovali k určitému politickému zoskupeniu, sťažili by ste na to vytvorenie podmienok.

Keby ste išli do prezidentského súboja, asi by vám mnohí vyčítali, že ste boli ministrom zahraničných vecí vo vláde Smeru, SNS a HZDS. Uchádzali by ste sa o podporu súčasného Smeru?

Neuchádzal by som sa o podporu žiadnej politickej strany ako jej kandidát. Pochopiteľne, keby mi nejaká strana vyjadrila podporu, tak asi by som ju neodmietal. Dnes je to veľmi hypotetické. Chcel by som fungovať ako občiansky kandidát.

Vznikajú obavy o zahraničnopo­litické smerovanie Slovenska, ak by sa po voľbách dostali k moci niektoré politické sily. Máte ich aj vy?

Pokiaľ ide o zahraničnopo­litické smerovanie republiky, nemyslím si, že by sme sa dočkali nejakých veľkých zvratov. Táto etapa je už dávno za nami. Keď som pôsobil ako minister zahraničných vecí, mali sme veľmi jasnú orientáciu na rozširovanie spolupráce v Európskej únii. Takisto v rámci NATO, kde sme si svoje záväzky plnili, a nepredpokladám, že by to chcelo zmeniť nejaké politické zoskupenie, ktoré príde po budúcich voľbách. Môže mať iné prístupy v niektorých otázkach, aké má súčasná vláda, ale základné zahraničné a bezpečnostné smerovanie by sa podľa môjho názoru nemalo a nemohlo meniť.

Súčasná vláda výrazne podporila Ukrajinu v boji proti ruskej agresii. Časť opozície tvrdí, že by sme tam nemali posielať zbrane a má skôr proruské postoje.

Práve to je jedna z tých oblastí, kde by k zmenám možno došlo. Keď sa pozerám na vyjadrenia jednotlivých politických predstaviteľov súčasnej opozície, vidím rozdiely. Nechcem byť nejakou hlásnou trúbou kohokoľvek, aby som to povedal jasne. Vyhodnocujem to však tak, že je tu všeobecné odmietanie ruskej agresie a porušovania suverenity a nezávislosti Ukrajiny, ktorá má podporu. Rozdielne akcenty vidím v dodávkach zbraní či čo sa týka uplatňovania sankcií. Myslím si, že krajine, ktorá sa bráni, je potrebné pomáhať všestranne vrátane dodávok zbraní do tej doby, kým si to Ukrajina bude priať. Pokiaľ Moskva neukončí agresiu a aj Kyjev nepovie, že je potrebné hľadať politické riešenia. Do volieb je ešte nejaká doba a je veľmi otázne, ako bude vyzerať situácia v čase, keď budú konať, a hlavne po nich. Osobne si myslím, že aj keď budú vtedy ešte vojenské akcie pokračovať, budú už skôr doznievať a viac sa bude hľadať priestor na politické riešenia.

VIDEO: Naď: Slovensko má kapacity vyrábať pre Ukrajinu muníciu

Ako by ste zhodnotili existujúcu vládu? Za čo by ste jej dali plus a kde vnímate najväčšie negatíva?

Mala veľa ambícií, ktoré však nezodpovedali jej schopnosti v mnohých oblastiach manažovať situáciu politicky a odborne. Prichádzala ako vláda nádeje a určitých perspektív. Ambície ako boj proti korupcii a mafianizácii štátu boli dobré a každý človek ich chcel vidieť. To, čo robila dobre, sa týka otázok zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Mala však lepšie zohľadňovať vplyvy týchto postojov na hospodárstvo Slovenska, na sociálnu situáciu občanov, a teda aj na politickú stabilitu v krajine a EÚ. V tomto súčasná vláda neurobila všetko. Konkrétne oblasti nechcem hodnotiť. Ako aj iným vládam, vizitku jej vystavia občania.

Vy si myslíte, že mafianizácia súvisí priamo s politikou?

Samozrejme. Mala veľký vplyv aj na výsledky minulých volieb. A to, ako sa prejavila súčasná vláda, bude mať obrovský dosah na to, ako dopadnú tie budúce. Každý normálny človek neznáša korupciu, podplácanie, nespravodlivosť, najmä doma, pokiaľ ide o jeho postavenie a postavenie jeho krajiny. Neznáša to ani v medzinárodných vzťahoch. Preto to bol veľmi dobrý prísľub, ktorý táto vláda dala, keď nastupovala. Veci sa však mohli diať korektnejšie a s väčším rešpektom pre právny štát. Nie je možné proces hľadania vinných alebo nevinných korektne uskutočňovať v prostredí vojny policajtov. Nie je možné ničiť inštitúcie a podkopávať dôveru v ne a v právny štát. K tomuto do určitej miery dochádzalo. Rád by som videl, aby sa mnohé z káuz dotiahli do konca. Aby aj veľké ryby chytili do sietí. Jednoducho, aby ľudia, ktorí majú niečo na rováši, za to aj zaplatili. Tieto siete sú však veľmi tenko utkané. Domnievam sa, že spoliehať sa na inštitút kajúcnikov, ktorým dávame voľnú ruku, je sporné. Mohol by to byť len jeden z nástrojov a je potrebné, aby sa veci diali v plnom rešpekte k právnemu štátu. A aj kajúcnici by mali čeliť trestu. Dospieť k otvorenej vojne policajtov je hanba. S týmto sa nestotožňujem. Je to nebezpečné, lebo vzhľadom na to, ako fungujeme, stále nie sme nejaký silný etablovaný štát. Mám preto obavy z toho, ako to bude vyzerať v budúcnosti. Tieto veci si treba uvedomovať, keď odštartujete nejaké aktivity. Nestačí si povedať, čo chceme urobiť, ale aj ako to chceme dosiahnuť, aby sme nepoškodili krajinu, občanov a ani inštitúcie. Aby sme nesmerovali k politickému chaosu, ale k väčšej politickej stabilite.

Strana Smer tvrdí, že ide o politickú objednávku súčasnej vlády. Neprináša aj takáto rétorika nepokoj a nestabilitu?

Politické strany sú slobodné v tom, ako si vyhodnocujú situáciu v krajine. Je na nich, ako sa vyjadrujú k týmto, ale aj k iným otázkam, teda nechcem sa k tomu vyjadrovať nejakým spôsobom kriticky. Sme však v období hlbokých kríz. Je tu menej stability v otázkach politického života a všetky takéto vyjadrenia a zlé manažovanie situácie prispievajú k ďalšej destabilizácii. Osobne ma to mrzí. Namiesto toho, aby sme sa usilovali budovať štát v prospech všetkých jeho občanov, neustále sa vybíjame v politických vojnách. Je to súčasť politického života vo svetovom a v regionálnom kontexte, ale vzhľadom na dianie u nás mi to prekáža a znepokojuje ma to.

VIDEO: Sprostredkovateľ mieru na Ukrajine? Chopil by sa Kubiš tejto funkcie?

Keby ste boli teraz prezidentom, nechali by ste vládnuť kabinet povereného premiéra Eduarda Hegera?

Po tom, čo táto vláda stratila dôveru v parlamente, mala byť v prvom rade rýchlo nahradená prostredníctvom volieb. Pokiaľ by to fungovalo normálne, bolo by to už dávno za nami. A keď už sme sa nedostali k okamžitým voľbám, mala nastúpiť úradnícka vláda. Z môjho pohľadu sa toho netreba báť. Máme príklady z Česka, kde práve úradnícka vláda bola dobrým nástrojom na stabilizovanie situácie a urobila toho veľa, hoci mala obmedzený mandát. Nedávno som sa rozprával s pánom Janom Fischerom, ktorý bol na čele takejto vlády. Z rozhovoru som pochopil, že sa dá robiť veľa pre štát a pre občanov, pokiaľ sa úradnícka vláda postaví k veciam čelom. Dokáže prinášať riešenia aj v súčinnosti s politickými silami, ale bez toho, aby sa nimi dala ovplyvniť a bola ich nástrojom. U nás by to bolo možné východisko.

Keby po voľbách vyhral Smer a dal by vám opäť ponuku na ministra zahraničných vecí, prijali by ste ju?

Niežeby som sa vyhýbal odpovedi, ale voľby sú voľby. Ľudia rozhodnú, komu dajú hlasy a vtedy sa uvidí, kto a s kým bude zostavovať vládu. Nechcem špekulovať.

A bez ohľadu na to, od koho by ponuka prišla, tak by ste ju zvážili?

Naozaj neviem. Nepremýšľam nad tým a pre mňa táto otázka neexistuje.

Aj týmito zbraňami pomáha Západ Ukrajine v boji

Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.

Fotogaléria 14 fotiek

+11

Dôverne poznáte prostredie konfliktov z vášho pôsobenia v rôznych krajinách, ktoré neboli politicky stabilné. Ako by sa podľa vás v tejto chvíli dalo pristúpiť k Rusku, aby zastavilo agresiu proti Ukrajine a na základe toho budovať mierové rozhovory?

Dnes nevidím snahu o politické riešenia, ani jedna strana nesignalizuje záujem o rokovania. Rusko prišlo a pokračujúcou agresiou si odhryzlo kus ukrajinského územia, ktoré si chce ponechať. Hovorí to jasne, niektoré časti Ukrajiny parlamentne vyhlásilo za svoju súčasť. Ukrajina je však suverénny štát a má právo, aby jej zvrchovanosť a územná celistvosť boli rešpektované. Agresii sa bráni, my ju podporujeme a chystá sa na protiofenzívu. Hoci sa o tom trochu zahmlieva, lebo aj na základe utajovaných informácií, ktoré sa dostali do verejného priestoru, sa vynárajú otázky, ako je pripravená. Ukrajinskí predstavitelia hovoria, že do toho chcú ísť. Osobne nevidím v najbližšom období priestor na politické riešenia. Ten vznikne až vtedy, keď jednotlivé strany pripustia, že vojenskými prostriedkami nebudú schopné dosiahnuť svoje ciele. Tieto možnosti sa podľa mňa v minulosti premeškali a viem, že o nich začínajú uvažovať rôzni hráči. Napokon sme zaznamenali aj nejaké ponuky napríklad z Číny. Zatiaľ však nie z krajín, ktoré sú v konflikte. Musíme počkať, kým doznie fáza aktívnych bojových činností.

Je nejaká neutrálnejšia krajina, ktorá by do toho mohla vstúpiť? Čína, ktorá hovorí o partnerstve s Ruskom, asi z pohľadu Ukrajiny takou nie je.

Viem si predstaviť oveľa väčšiu úlohu Organizácie Spojených národov. Konkrétne generálneho tajomníka OSN, ktorý môže mať oporu v rezolúciách Valného zhromaždenia, nie Bezpečnostnej rady OSN. Mohol by si dovoliť vystúpiť s nejakými iniciatívami, keď na to príde čas. Keby to bolo v zlom momente, premrhal by politický kapitál a nebola by šanca prispieť k riešeniu. Ale možného sprostredkovateľa vidím v OSN, a najmä v osobe generálneho tajomníka. Pokiaľ ide o iné krajiny, vnímam ich skôr ako garantov realizácie dohodnutých výsledkov. Aj vzhľadom na rastúce strategické spojenectvo a spoluprácu Ruska a Číny je možné, že by práve Peking mohol zohrávať istú rolu, pokiaľ bude na strane Moskvy takáto politická objednávka. Pre Kyjev je Washington najreálnejším partnerom, na ktorého sa spoliehajú naši ukrajinskí priatelia. Existujú potom aj iné štáty, ktoré by mohli prispieť a zohrať úlohu. Registrujem dôslednú úlohu Turecka ako regionálnej mocnosti, ktorá sa usiluje udržiavať si dobré vzťahy s Ruskom a Ukrajinou. Ako vidíme, snaží sa sprostredkovať riešenie v otázke vývozu ukrajinského obilia, a to sa jej podarilo v spolupráci s OSN. Takže aj krajiny ako Turecko by v správnom čase mohli vytvárať a otvárať kanály komunikácie a diskusie o niektorých otázkach.

Generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa dobre poznáte. Diskutovali ste s ním o týchto veciach?

Poznáme sa dlho, ale nediskutoval som o tom s ním. Pred viac ako rokom som vystúpil z OSN a ukončil som viac než desaťročnú činnosť v rámci organizácie ako predstaviteľ súčasného aj bývalého generálneho tajomníka v rôznych krízových oblastiach. Od tej doby komunikujem s ústredím OSN sporadicky o niektorých čiastkových otázkach, ale nie o tomto. Viem však, že ak obe strany prejavia záujem, generálny tajomník OSN bude pripravený. Hlas z nášho rozhovoru možno nedosiahne do Kyjeva ani Moskvy, ale chcel by som ich vyzvať, aby sa ešte predtým, ako dozrejú podmienky hľadania politického riešenia, vytvorili určité kanály nejakej možno dôvernej komunikácie s generálnym tajomníkom. Myslím si, že už vidíme, síce iba za horizontom, možnosti hľadania politických riešení, hľadania mieru. Napokon to je to, čo si želajú obyvatelia Ukrajiny, predpokladám, že aj obyvatelia Ruska, a určite tiež Slovenska a všetkých ostatných okolitých krajín.

Keby vás generálny tajomník OSN požiadal, či by ste chceli byť sprostredkovateľom medzi Moskvou a Kyjevom, uvažovali by ste nad tým? Dlhodobo ste pôsobili v štruktúrach organizácie, poznáte mnohých predstaviteľov na oboch stranách a ste z krajiny strednej Európy, kde sa svojho času stretli americký a ruský prezident.

Je to hypotetická otázka, ale, samozrejme, prijal by som to. Pokiaľ by som mohol prispieť podľa želania generálneho tajomníka a oboch krajín a aj ďalších zaangažovaných štátov. Som silný prívrženec EÚ a NATO, teda i v koordinácii s ďalšími partnermi by som bol pripravený akýmkoľvek spôsobom pomôcť.

VIDEO: Na Putina je zatykač. Zadržali by ho na Slovensku?

V prípade, že by na slovenské územie prišiel Vladimir Putin, malo by ho Slovensko zatknúť na základe zatykača Medzinárodného trestného súdu?

Je to opäť hypotetická otázka, ku ktorej sa nevyjadrím. Musíte sa to spýtať vlády. Nedomnievam sa, že v súčasnom kontexte bude prezident Putin veľmi cestovať po svete. Už aj z toho dôvodu, že by mu v niektorých krajinách hrozilo zatknutie.