Už tradične sa aktivita niektorých z nich pred voľbami zvýšila a výsledkom je takmer 245 bodový program. Predseda parlamentu Boris Kollár dal preto stranám koalície aj opozície podmienku, aby si vybrali dva až tri kľúčové zákony, ktoré chcú prerokovať.
VIDEO: Heger o návrhu pre KDH. Myslím si, že to bola veľmi dobrá ponuka
Kollár dal poslancom „červenú“
Ako teda bude schôdza prebiehať? Ešte pred začiatkom predložil šéf Smeru Robert Fico spolu s ďalšími poslancami do parlamentu návrh na to, aby sa tri návrhy zákonov k zdražovaniu potravín prerokovali mimoriadne pred začiatkom májovej schôdze. Po konci tejto schôdze by už mala nasledovať riadna. V úvode by sa malo hlasovať o siedmich zákonoch. Nasledovať by mali vetované zákony od prezidentky Zuzany Čaputovej, nasledujú vládne zákony, zákony v druhom a treťom čítaní a samotné poslanecké návrhy.
Čítajte viac Ružový Smer a „kšeftár“ Drucker: Matovič vyzýva KDH, PS a SaS. V Hlase už kreslia čiary
Na poradí zvyšných zákonov by sa mali dohodnúť kluby a následne ho schváli grémium. Prednosť by mali mať zákony, ktoré budú mať šancu prejsť, čo zrejme zahŕňa aj tie, na ktorých sa kluby dohodli. V pláne sú aj zákony, na ktoré sú naviazané míľniky z plánu obnovy.
Kontroverzné zákony by mali ísť až na koniec schôdze, keďže pri nich bývajú veľmi emotívne a zdĺhavé debaty, ktoré naťahujú čas. Podľa Kollára hrozí, že do septembra ostane približne 300 návrhov zákonov, ktoré v tomto volebnom období ostanú neprerokované.
VIDEO Kollár o spolupráci s inými: Každý má právo na reparát
Aj preto dal stranám podmienku, aby si určili priority. „Povedali sme, nech si každá zo strán vyberie dva, tri naozaj reálne zmysluplné zákony, to isté umožníme aj opozícii. Na tom zvyšku sme sa dohodli tak, že to bude pustené do pléna bez podpory, takže môžu prejsť, nemusia,“ povedal Kollár.
„Môže sa stať, že sa pri tom zablokuje parlament, odsunie sa to automaticky na ďalšiu schôdzu alebo plénum rozhodne o odsunutí, a tým to bude bezpredmetné,“ doplnil. Šéf NR SR zopakoval, že v máji sa bude na schôdzi rokovať prakticky o všetkom.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Dočasne poverený premiér Eduard Heger (Demokrati) uviedol, že sa v parlamente bude rokovať o 17 vládnych návrhoch. Tvrdí, že majú dostatočnú podporu v parlamente. V programe je ich však až 36 vrátane tých v druhom čítaní.
Už na minulej schôdzi sa však niektoré vládne zákony napriek dohode s poslaneckými klubmi nepodarilo pretlačiť. Ubezpečil, že míľniky vyplývajúce z plánu obnovy by nemali byť ohrozené. Primárne pôjde o zákony, ktoré sú naviazané na získanie financií z plánu obnovy.
Najviac zákonov má OĽaNO a Sme rodina
Kollár upozornil, že veľa z predložených návrhov je populistických a sú súčasťou predvolebnej kampane. Paradoxne aj hnutie Sme rodina predložila populistické návrhy ako napríklad obedy zadarmo pre základné školy a posledný ročník materských škôl, ktoré už parlament schválil.
Kto predkladá najviac zákonov?
- Denník Pravda rozdelil všetkých 243 bodov programu májovej schôdze podľa toho, ktorá strana návrh predkladala, prípade v akých kombináciách. V úvode by sa malo hlasovať o 7 zákonoch. Ďalej nasledujú 2 zákony vetované prezidentkou, 36 vládnych návrhov a na záver schôdze sú presunuté 3 zákony a ostatných (súhlasy či vymenovania členov) je 8. Pred začiatkom schôdze sa má mimoriadne rokovať o 3 zákonoch Smeru, ktoré predložil.
- 1. OĽaNO: 53
- 2. Sme rodina: 23
- 3. Saska: 16
- 4. Tarabovci: 11
- 5. ĽS NS: 9
- 6. Hlas: 7 (6 + návrh na prijatie uznesenia)
- 7. Martin Čepček (nezarad.): 7
- 8. Smer: 6 (5 + návrh na prijatie uznesenia)
- 9. Za ľudí: 5
- Ďalší: Odídenci z OĽaNO združení v ODP navrhli 4 zákony, po 3 predložili hnutie Republika a Progresívne Slovensko, po 2 Demokrati a nezaradený poslanec Patrick Linhart a po 1 návrhu majú nezaradení poslanci György Gyimesi, Katarína Hatráková a Romana Tabák.
Denník Pravda sa pozrel na to, ktorá strana v počte zákonov kraľuje. Najviac zákonov predložilo samostatne OĽaNO (až 53 zákonov) a ďalších 30 spolupredkladali s inými stranami. Hneď po hnutí Igora Matoviča nasleduje Sme rodina s 23 predloženými zákonmi a treťou najaktívnejšou stranou je Saska.
Kombinácie strán, ktoré spolupredkladali zákony (33)
- OĽaNO a Sme rodina: 11
- OĽaNO, Sme rodina a bývalí členovia OĽaNO: 3
- OĽaNO a bývalí členovia hnutia (ODP, Demokrati a nezaradení poslanci K. Hatráková a M. Čepček): 8
- OĽaNO, Saska a bývalí členovia OĽaNO: 5
- OĽaNO, Sme rodina, Hlas, Smer: 1
- OĽaNO, Sme rodina, Saska: 1
- OĽaNO a Za ľudí: 1
- Hlas a Smer: 1
- Romana Tabák a Tomáš Taraba: 1
- ODP, Sme rodina, Saska: 1
Okrem klasických návrhov chce OĽaNO zmeniť rokovací poriadok. V rámci návrhu chcú napríklad posilniť postavenie výborov parlamentu, znížiť počet podpisov potrebných pod petíciu, ktorú prerokuje parlamentu na 50-tisíc, ale aj vypustiť ustanovenia tzv. náhubkovej novely rokovacieho poriadku, ktorú zaviedol ešte Andrej Danko ako šéf parlamentu a ktorá zakazovala používanie zvukových a obrazových pomôcok v parlamente.
Poslanci sa budú snažiť tempo rokovaní urýchliť. „Je v záujme, aby sa toho čo najviac prerokovalo. Predbežne sme sa dohodli napríklad na tom, že v piatky nebudú hlasovania,“ povedal poslanec Milan Vetrák (OĽaNO). Šéfke poslaneckého klubu Sasky Anne Zemanovej sa Kollárov návrh nezdal v poriadku.
Foto: Pravda, Robert Hüttner, Robert Huttner
Podľa nej je ústavným právom poslancov predkladať zákony a Kollárovi sa pokúsi navrhnúť iné riešenia. Jedným z nich by mohla byť zmena času rokovacích dní. Rokovalo by sa dlhšie, takéto zmeny si zvyknú poslanci v mimoriadnych situáciách na prijať na určitú dobu. Alebo by mohli uznesením upraviť dĺžku príspevkov. Schôdzu by mohlo ovplyvniť aj stanovenie dátumu konca schôdze.
Aké sú priority strán?
Väčšina strán si ako tak vytýčila hranice, Saska si určí priority až na poslaneckom klube. Ani samotné hnutie Sme rodina, ktorého líder podmienku stanovil, ešte nemá úplne jasno. Poslanec Miloš Svrček pre Pravdu uviedol, že dôležitých je viacero zákonov, no prioritu majú zatiaľ tri zákony – pomoc v hmotnej núdzi, tzv. obedy zadarmo pre prvé štyri ročníky osemročných gymnázií a podpora rozvoja bývania.
VIDEO Sulík spomína na začiatky: Facebook bol pekelnou novinou a Droba fičal na Nokii
Čo sa týka hnutia OĽaNO, tí majú podľa predsedu poslaneckého klubu Michala Šipoša v pláne presadiť 500 eur za účasť vo voľbách, návrh už raz poslanci zamietli, a ďalšie dve novinky od Igora Matoviča – matky s deťmi do 15 rokov oslobodené od daní a mladí do 25 rokov oslobodení od daní. Kollár už stihol stopnúť Matovičov návrh na zníženie platov poslancov a prezidentky a nezaradil ho na schôdzu.
VIDEO Matovič predstavil „kontroverzný“ plán B. Budeme drahá nevesta, bude to stáť presne 500 eur
Najmenšia koaličná strana Za ľudí, ktorú v parlamente reprezentuje už len jedna poslankyňa Miriam Šuteková, má viac ako tri priority. Jednou z nich je návrh na zmenu Trestného poriadku, ktorým by sa zamedzilo zneužívaniu sporného paragrafu 363. „Ďalej predkladáme návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Napriek jeho existencii a 13-ročnej platnosti sa dlhodobo nedarí postihovať príjmy a majetok, ktorých pôvod je nejasný,“ uviedla strana.
Prioritou je aj návrh zákona o poskytovateľoch zdravotnej služby. Strana má aj štvrtú prioritu v podobe návrhu zákona, ktorý sa týka povoľovacieho procesu nových staníc technickej kontroly (STK), ktorý má dva ciele.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
„Po prvé, zamedziť kupčeniu s povolenkami na výstavbu STK a zamedziť vydávaniu duplicitných povoleniek v lokalitách, kde to nevyžaduje kapacita siete. Druhým cieľom zákona je riešiť problém s výpočtom miery vyťaženosti jednotlivých kontrolných liniek, ktorý je základom pre určenie potreby počtu STK v regióne,“ uviedla strana.
Odvážne plány sa nekončia a Za ľudí predkladá aj návrh zákona, ktorá je opatrením plánu obnovy – budovanie e-Government riešení prioritných životných situácií. „Pevne veríme, že vyššie uvedené návrhy zákonov získajú podporu poslancov, budú prerokované a schválené,“ uviedlo tlačové oddelenie.
VIDEO Pellegrini pre Pravdu: Danka sa budem pýtať na útoky
O niečo jednoduchšie do má Hlas. V parlamente majú tri návrhy zákonov a ďalšie dva v druhom čítaní. „Prvým je zastropovanie marží v obchodných reťazcoch, druhým je návrh na poskytovanie 500 eur ľuďom v hmotnej núdzi a tretím je zníženie DPH na potraviny z dvora na nula percent a tých, ktoré majú teraz DPH 10 % na 5 %,“ uviedla strana.
Smer na čele s Robertom Fico považuje za hlavnú výzvu v najbližších mesiacoch zdražovanie a znižovanie životnej úrovne. V spojitosti s touto témou predložili tri návrhy, ktoré by mali byť prerokované pred začatím schôdze.
Foto: SITA, Martin Medňanský
„Prvý návrh sa týka výraznej pomoci pre potravinárov a pre prvovýrobcov v poľnohospodárstve a spočíva v odpustení odvodov na obdobie pol roka v roku 2023. Ide o odpustenie 25 percent nákladov na pracovnú silu. Ďalšie dva návrhy zákonov sa týkajú cenovej regulácie,“ uviedol hovorca strany Ján Mažgút.
Nezaradený poslanec Miroslav Kollár, ktorý v parlamente zastupuje Demokratov, má v parlamente tri zákony. „Z minulej schôdze bude pokračovať nedokončená rozprava k môjmu návrhu novely Trestného zákona s cieľom zvýšiť ochranu novinárov. Zároveň som spolupredkladateľom návrhov noviel zákona o mediálnych službách a zákona o úveroch na bývanie,“ uviedol pre Pravdu.
Čítajte viac K Hegerovi sa pridá bývalý člen strany Skok!. Okrem skúseností získa aj reklamné plochy
Tomáš Taraba, ktorý bude vo voľbách kandidovať za SNS Andreja Danka, sa dohodol so šéfom Smeru Robertom Ficom na zvolaní mimoriadnej schôdze k zdražovaniu potravín. Okrem toho chce na rozdiel od koalície presadiť návrh zákona o posilnení paragrafu 363, ďalej návrh zákona o zriadení ministerstva cestovného ruchu a športu. Do tretice pôjde o návrh zákona o dani z príjmov, prostredníctvom ktorého chce pomôcť živnostníkom, podnikateľom.
Progresívne Slovensko, ktoré v parlamente zastupuje Tomáš Valášek, sa neplánuje zúčastňovať na „rozpočtových jatkách“. „Je tam obrovské množstvo návrhov zákonov, ktoré sú v podstate snahou o predvolebnú kampaň platenú z našich daní,“ uviedla strana s tým, že Valášek ich podporovať nebude.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Reakciou je návrh na zmenu zákona o rokovacom poriadku, vďaka ktorej by po novom samotná Národná rada musela vyčísliť dopady na rozpočet každého návrhu zákona poslancov a poslankýň. Ďalším je návrhom je novelu zákona o príspevku na predprimárne vzdelávanie dieťaťa, pričom maximálna výška príspevku je 350 eur a tretím je zavedenie platených stáží, ktoré pomôžu mladým ľudom adekvátnou finančnou odmenou.
Hnutie Republika sa takisto plánuje pridať k opozičnej iniciatíve a zastaviť zdražovanie potravín, ktoré je spolu s legalizáciou domáceho chovu podľa hnutia spoločenskou prioritou. Ďalším je návrh zákona o zverejňovaní zápisníc. „Ten máme v druhom čítaní a je dôležitý práve z pohľadu blížiacich sa volieb,“ dodalo hnutie.
Čo čaká poslancov do septembra?
1. Májová schôdza: schôdza sa začína 2. mája a podľa harmonogramu má trvať 12 dní. Ak budú chcieť poslanci prerokovať všetky zákony, môže sa predĺžiť. 2. Oficiálne vyhlásenie termínu predčasných volieb: predseda parlamentu Boris Kollár uviedol, že vyhlási predčasné voľby v najskoršom možnom termíne 23. alebo 24. mája. 3. Júnová schôdza: schôdza sa začína 13. júna a oficiálne by mala trvať rovnako dlho. Je otázne, koľko zákonov poslanci ešte predložia a koľko sa ich presunie. 4. Možné mimoriadne schôdze alebo prestávka a letná kampaň: počas leta ešte môžu poslanci dávať návrhy na zvolanie mimoriadnej schôdze, ak by chceli prerokovať ďalšie zákony. Päť zákonov sa prerokuje aj pred začiatkom riadnej májovej schôdze. V opačnom prípade ich čaká prestávka, ktorú zrejme väčšina strán využije na letnú kampaň. 5. Septembrová schôdza: tá sa začína podľa harmonogramu 12. septembra, čo je zhruba dva týždne pred voľbami. Predvolebná kampaň bude v tom čase vrcholiť a aj preto ju Kollár navrhuje zrušiť pomocou grémia. Konať by sa mala symbolická slávnostná schôdza 1. septembra. 6. Príspevky od štátu: strany dostanú ešte tento rok príspevok od štátu za parlamentné voľby 2020. Ministerstvo financií vypláca príspevky za činnosť strán a príspevky za mandáty zvyčajne v lete. Aj to mohol byť okrem iného dôvod na septembrový termín predčasných volieb.