„Minule som pozeral správy a bolo mi do plaču. Bol tam prípad muža, čo zapálil svoju manželku v aute a dostal rovanký trest ako otec. Hneď po tom išlo nejaké dobitie a tam dostali desať,“ krúti hlavou Patrik Šipoš, syn odsúdeného pestovateľa. Mladý muž je už dva a pol roka bez otca. Josefa Šipoša zadržali, keď mal jeho syn osemnásť rokov. Na prvýkrát ho poslal súd do väzenia na 20 rokov. Podľa posudku totiž mal mať až 18 kíl marihuany, čo z neho urobilo doslova narkobaróna a posunulo ho to do trestnej sadzby 20 až 25 rokov.
Čítajte viac Konope, záškoláctvo či drobná krádež. Koho tento rok omilostila Čaputová?Maste na chrbát
Josef Šipoš bol kedysi vojakom z povolania. V armáde slúžil ako šofér. Celé dni za volantom sa podpísali pod jeho problémy s chrbtom. A snaha pomôcť si od bolesti ho zas priviedla ku konopným mastiam. Tie sa naučil vyrábať na workshope v Prahe a ako prezradil v minulosti pre Plus 7 dní, pomohol nimi aj svojmu onkologicky chorému kamarátovi. Rozdával ich však aj susedom a posielal do domova dôchodcov v Čechách.
Chybná prax
Polícia však v obvinení tvrdila, že Šipoš nielen vyrábal mastičky, ale aj predával samotnú marihuanu. Po odvolaní však trnavský krajský súd prvostupňový rozsudok zrušil a prikázal okresnému súdu prípad prejednať znovu. Ten teraz Šipošovi síce dal o päť rokov menej, jeho advokát Igor Ribár však tvrdí, že nejde o spravodlivý trest.
„Dokazovanie išlo do veľkej hĺbky. Viedlo sa najmä ohľadne hmotnosti a ceny drogy. Prizvali sme top odborníkov, ktorí vysvetľovali, že prax je na Slovensku chybná. Cez vedecké štúdie napríklad doktor Ľubomír Okruhlica vysvetľoval, kde je hranica, ktorá robí z konope návykovú látku. Súd to však odmietol a sám si určil hranicu, bez toho, aby na to mal vzdelanie,“ vysvetľuje Ribár.
Čítajte viac Líder „progresívcov“ Michal Truban sa priznal k užívaniu marihuanyPäťkrát lacnejšie
Upozorňuje na to, že problematický bol posudok Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ ohľadom hmotnosti drogy a množstva účinnej látky. „Znalec považoval za drogu všetko, čo našli. Vrátane omietky či cibule vo vedrách. Nakoniec to súd uznal a odrátal z množstva sedem kilogramov,“ vysvetľuje Ribár s tým, že chyby v analýzach dopodrobna popísal znalec, ktorého do prípadu privzala obhajoba. Posudok však zopakovať nemohli, napriek tomu, že sa má vzorka archivovať desať rokov, už neexistuje.
Menej za život aj za pervitín Mnohí porovnávajú trest Josefa Šipoša s trestom, ktorý si odpykal Juraj Hossu. Mladík, ktorý koncom mája 2018 dokopal Henryho Acordu z Filipín priamo v centre hlavného mesta je už na slobode. Hoci ho súd poslal na deväť rokov do väzenia, za dobré správanie si odpykal len časť trestu a súd ho vo februári tohto roka podmienečne prepustil. Hossu bol totiž za mrežami od júna 2018, keďže bol stíhaný väzobne. Táto doba sa mu, ako každému odsúdenému, započítala do celkového trestu a tak si mohol požiadať o prepustenie.
Nižší trest, ako Šipoš dostala aj bývalá kandidátka Harabinovej Vlasti Gabriela Kučerová. Tej potvrdil vlani Najvyšší súd 12 rokov väzenia a prepadnutie majetku. Kučerová pritom mala „uvariť“ 30 kíl pervitínu v hodnote 950-tisíc eur. Túto nebezpečnú drogu mala pripravovať celých osem rokov.
„Najväčší gól je však cena drogy. Privzali sme občianske združenie, ktoré robilo unikátny prieskum ceny drogy na čiernom trhu. Tí zistili päťkrát nižšiu cenu ako uvádza Národná protidrogová jednotka. Tá však robí len štatistický zber dát, čo priznáva aj ministerstvo vnútra. Napriek tomu súdy vychádzajú z ich cien,“ krúti hlavou Ribár. Od ceny drogy sa pritom odvíja výška trestu pre odsúdeného. „Súd nakoniec zvláštne argumentoval, že aj keby vychádzal z cien, ktoré zistilo občianske združenie, nepomohlo by nám to,“ dodáva s tým, že celé konanie prešlo do osobnej roviny. „Súd odôvodňoval, že klient predával drogy, hoci z toho ho musel oslobodiť, lebo dôkazy na to nemal,“ udáva ako príklad Ribár.
Dom dostal od rodičov, aj tak má prepadnúť
Okrem pätnásťročného trestu však súd rozhodol, že Šipošov majetok prepadne štátu. A do toho patrí aj dom, ktorý mu darovali rodičia a kde obžalovaný žil so svojim synom Patrikom. „A to bolo dávno predtým, ako ho zadržali,“ prízvukuje Patrik Šipoš.
„Upozornili sme súd, že podľa rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva by mal skúmať, či bol majetok nadobudnutý z trestnej činnosti. Existuje aj smernica o konfiškácii majetku, ktorá hovorí, že sa musí skúmať príčinný vzťah,“ dopĺňa Ribár. Súd však aj tak rozhodol o prepadnutí majetku. Ako je to možné, že sa smernica na Slovensku neberie do úvahy, hoci je nadradená našim nariadeniam?
„Nemáme tradíciu rešpektovania európskeho práva. Mali sme výnimku do roku 2010, teraz už síce súdy musia rešpektovať európske právo, ale nedeje sa to vždy,“ hovorí Ribár a dodáva, ako jeho advokátsku kanceláriu kontaktoval doktorand zo Švédska, ktorého fascinovalo ako slovenskí sudcovia doslova odmietajú európske právo.
Čo zmení novela?
Po znížení brutálnych trestov za držanie konope volajú odborníci už roky. Poslanci najnovšie poslali do druhého čítania novelu trestného zákona, ktorú vypracovalo ministerstvo spravodlivosti pod vedením Viliama Karasa. Tá počíta s niekoľkými zmenami týkajúcimi sa držby drog. Za neoprávnené prechovávanie omamnej látky sa bude považovať aj dovoz, preprava či kúpa a látky v malom množstve, ak nie je určená na ďalšiu distribúciu alebo za účelom dosiahnutia majetkového prospechu. Doteraz to bolo pod obchodovaním, kde je trest vyšší.
Ministerstvo stanovuje aj takzvané nepatrné množstvo drogy, v prípade sušiny konope by išlo o dva gramy. Tiež ruší súbeh prechovávania a pestovania, v prípade, že páchateľ má už pokosenú úrodu, aby nebol stíhaný za dva skutky.
Podľa odborníka na drogovú politiku Jakuba Popíka však Slovensko stále ostáva v prohibičnom systéme, teda stále trestáme užívateľov. „Dokonca média písali, že niektoré tresty sa novelou zmenia priestupky. Ale nie je to tak. Doteraz nechceli niektorí sudcovia príliš prísne posudzovať niektoré skutky a nechali ľudí odísť bez trestu. To sa ale nepáčilo niektorým legislatívcom a tak tieto predtým nesúditeľné skutky presunuli do priestupkového konania,“ vraví Popík.
Vojna proti drogám zlyhala
Ako vysvetľuje, doteraz sme nepochopili, že vojna proti drogám zlyhala. „Kriminalizácia nefunguje. Dopyt sa neznížil a ani sa nezvýšila cena drog,“ hovorí s tým, že ani kozmeticky znížené sadzby nezmenia nič na fakte, že patríme medzi krajiny s najprísnejšími trestami.
„Novela je politickou kampaňou pána Karasa. Protirečí si v tom, na čo je politická vôľa. V prípade znižovania trestov za majetkovú trestnú činnosť hovorí o tom, že sa európske štandardy posunuli, ale pri dekriminalizácii nie,“ prízvukuje. Ako dodáva, novelu vytvárali najmä trestní právnici. „Nešlo o holistický prístup. Viem, že neboli vypočutí zástupcovia občianskej spoločnosti a argumentácia pri niektorých normách bola poslabšia,“ vraví.
Čo na novelu hovoria politici?
Návrh zmeny trestného zákona posunuli poslanci národnej rady do druhého čítania. Šéf parlamentu a predseda Sme rodina Boris Kollár súhlasí s úpravou trestov pri drogovej činnosti. Zdôrazňuje však, že je proti úplnej dekriminalizácii drog. Apeluje pritom na ľudskosť pri niektorých prípadoch a vysokých trestoch. Vie si predstaviť aj prípadnú podporu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý by umožnil zmiernenie trestov aj v už uzavretých prípadoch.
Práve taký pozmeňujúci návrh plánuje podať bývalá ministerka Mária Kolíková (Saska). Podľa nej by mali mať sudcovia povinnosť prehodnotiť už rozhodnuté prípady, čo by sa týkalo aj prípadu mastičkára Josefa Šipoša. „Keby bol posudzovaný podľa novej drogovej trestnej politiky, rozhodnutie by bolo jednoznačne iné,“ myslí si Kolíková. Zároveň dopĺňa, že návrhy Sasky by mal dekriminalizovať najmenšie množstvo marihuany.
Kým Boris Kollár je proti legalizácii konope, Kristián Čekovský (OĽaNO) uznáva, že je to cesta, ktorou by sa Slovensko vydať mohlo. „Je to ale skôr dlhodobá cesta. My sme nechceli polarizovať spoločnosťou touto otázkou. Mali by sme ísť krok po kroku, aby spoločnosť videla, že to nevedie k ničomu horšiemu,“ vysvetľuje. Práve on totiž naposledy presadil zmeny v trestnom zákone, ktoré viedli ku zníženiu trestov a dokonca aj možnosti nahradenia trestu liečbou. „Trest pána Šipoša je neprimeraný. No aj jeho obhajcovia upozorňujú na pochybenia v jeho prípade. Čo sa týka novely, po nej by bol jeho trest nižší. Pani Kolíková navrhuje retroaktívnu platnosť veľkej novely. To by sa však týkalo tisícov prípadov, čo by mohlo zahltiť súdy, ale aj spôsobiť ďalšie problémy. O tom budeme ešte komunikovať s ministrom spravodlivosti,“ dodáva Čekovský.
Prípad Josefa Šipoša osobne sledoval na súde aj europoslanec Martin Hojsík (PS). „Keď hovoríme o predloženej novele ministerstva, majetkové či korupčné tresty sa v nej znižujú nepomerne viac ako drogové,“ hovorí. A dodáva, že miesto neprimeraného trestania by sme sa mali sústrediť na prevenciu a znižovanie dopadov užívania drog. „Miest toho postihujeme mastičkárov a naopak organizácie, ktoré reálne pracujú so závislými majú minimálnu podporu od štátu,“ hovorí Hojsík. A upozorňuje, že ak niekto hovorí o tom, že na Slovensku sme vždy mali vysoké tresty za drogy, zavádza. „Od roku 1990 do 2004 bola za prechovávanie drog sadza do troch rokov alebo peňažný trest. Dva až desať rokov za veľký rozsah a osem až 15 rokov, ak išlo o nadnárodnú organizovanú skupinu,“ vymenúva Hojsík. Zmenu priniesol nový trestný zákonník z dielne vtedajšieho ministra spravodlivosti Daniela Lipšica.