Budova Úradu vlády (ÚV) a vedľajší areál čakajú veľké zmeny. Vládny kabinet v stredu schválil návrh o začatí obstarávania stavebných prác. Obnova je nevyhnutná pre havarijný stav inžinierskych sieti, vodovodu a kanalizácie, vyplýva zo schváleného materiálu.
VIDEO: Heger a Klimek o výsledkoch hospodárenia„Dôvodom rekonštrukcie je dlhodobý stav Úradu vlády, o tomto projekte sa hovorí už dvadsať rokov a začal sa pripravovať ešte v roku 2017,“ zdôvodnil vedúci ÚV Július Jakab, ktorý po zasadnutí vlády prezentoval médiám zámer obnovy areálu.
Zlý stav inžinierskych sietí v poslednom čase spôsoboval poruchy a havárie, s ktorými súviselo aj poškodenie vnútorných komunikácií, uvádza sa v predložených materiáloch. Tlačové oddelenie ÚV pre Pravdu priblížilo, že v posledných rokoch často dochádzalo k vytápaniu suterénov Novej a Starej budovy počas prudkých prívalových dažďov.
Foto: TASR, Martin Baumann
„Verejná kanalizácia jednak nie je schopná odvádzať odpadové vody a dochádzalo k zatopeniu závodnej kuchyne, skladu kancelárskych potrieb. Kanalizácia je v nevyhovujúcom technickom a prevádzkovom stave, infraštruktúra je technicky opotrebovaná a zastaralá,“ uviedol hovorca predsedu vlády Matej Neumann.
Dodal, že síce údržbárske práce sa na vodovode a kanalizácii uskutočňovali každý rok, ich stav si vyžaduje systematickú zmenu, ktorá zabezpečí riadne a spoľahlivé fungovanie.
Dlho chystaný projekt
Síce sa o rekonštrukcii začalo uvažovať ešte za čias tretej vlády Roberta Fica (Smer), rozbehnúť sa ju podarilo iba v posledných mesiacoch vlády Eduarda Hegera (Demokrati). Dôvodom je náročnosť projektu úprav.
„V tomto prípade ide o tri samostatné a na seba nadväzujúce projektové dokumentácie. Zároveň sa uskutoční rekonštrukcia bezpečnostných systémov. Ide o zosúladenie s inými projektami tak, aby sa areál úradu vlády nemusel rozkopávať na viackrát,“ zdôvodnil Neumann.
Doplnil, že prípravy na rekonštrukciu si vyžiadali komplikované a rozsiahle schvaľovanie, pri ktorom bolo potrebné opätovne riešiť financovanie, námietky a požiadavky úradov, aktualizovať hodnotu zákazky z dôvodu zdražovania stavebných prác a materiálov.
Budova Úradu vlády a vedľajší areál by sa mali rekonštruovať. Obnova je nevyhnutná pre havarijný stav inžinierskych sieti, vodovodu a kanalizácie.
„Uvedené kroky a ich časová súslednosť viedla k uzneseniu vlády práve zo dňa 3. mája 2023. Každý neskorší termín by len odďaľoval začiatok verejne súťaže na zhotoviteľa, a tým aj začiatok stavebných prác,“ zhrnul Neumann.
Stavebne práce v rámci obnovy budú prebiehať v uzatvorenom chránenom areáli na Námestí Slobody v centre Bratislavy. Všetky naplánované zmeny boli schválené Krajským pamiatkovým úradom Bratislava, doplnil k tomu vedúci Úradu vlády Jakab. Tento rok predpokladá vysúťaženie dodávateľa rekonštrukcie, výstavbu by chceli zrealizovať za 24 mesiacov, s predpokladom ukončenia prác do konca roka 2025.
Celkové výdavky na rekonštrukciu podľa schváleného návrhu majú byť 6,6 milióna eur. Investičná akcia bude financovaná zo štátneho rozpočtu.
Čítajte viac Škandalózne predraženie na Sliači? Naď reaguje na kritiku: Zmeny odporučil americký výrobca F-16
Nová budova a barokové prvky
Na pozemku, kde sa nachádza sídlo vlády, by mali postaviť nový menší domček. Štylisticky sa bude podobať hlavnej budove ÚV a rešpektovať pôvodnú kompozíciu záhrady paláca. Tento objekt bude umiestnený pri Spojnej ulici a jeho výstavba by nemala narušiť premávku v okolí.
„Budú tam sedieť policajti, ktorí chránia objekt, bude tam podateľňa a čakáreň pre ľudí, ktorí sa budú snažiť dostať na vládne rokovania. Čiže bude to mať lepši vstup, lepšie vybavenie,“ popísal zámer obnovy Jakab. Dodal, že úpravy areálu rešpektujú požiadavky pamiatkového úradu.
Miliónová rekonštrukcia zahŕňa tiež obnovu parkovacích plôch, čestného nádvoria, chodníkov a komunikácií. V areáli Úradu vlády tiež majú vzniknúť „doplňujúce prvky záhradnej architektúry“. Ide najmä o jazierko, fontánu a gloriet, teda ozdobnú stavbu v podobe altánku.
Foto: Úrad vlády SR
„Jazierko a fontána bola požiadavka Krajského pamiatkového úradu. Chceli aby sa záhrada vrátila do vizuálu z barokového obdobia, kedy vznikala a bola to jedna z najkrajších záhrad v Bratislave. Je v súlade s tým, ako vyzerala na historických nákresoch,“ vysvetlil vedúci Úradu vlády.
V záhrade tiež bude vysadených vyše 100 nových stromov a tisícky kríkov. Obnova areálu povýši kultúru prostredia na primeranú úroveň sídla predsedu vlády a národnej kultúrnej pamiatky, uvádza sa v schválenom návrhu projektu.
Čítajte viac Hegerov prejav za zachovanie vlády bol úbohý. Premiér stratil aj posledné zvyšky rešpektu
Bude šetrnejší
Po rekonštrukcii budovy úradu a parkových plôch mali by sa znížiť náklady na ich údržbu. Napríklad na pláne je vybudovanie nového automatického zavlažovacieho systému, ktorý bude zásobovaný zo studne. Spolu s ďalšími vodozádržnými opatreniami to by pomohlo ušetriť milióny litrov vody ročne.
„Zoberte si, že záhrada bola zavlažovaná z vodovodu pitnou vodou. Ja som to obmedzil, lebo to príliš plytvalo vodou a teraz to bude z vlastnej studne a bude ešte zadržiavať dažďovú vodu,“ popísal detaily vedúci ÚV Július Jakab.
K šetreniu má prispieť aj to, že osvetlenie celého areálu bude zabezpečene nízkoenergetickými LED svietidlami.
Historické sídlo
Úrad vlády má sídlo v historickej barokovej budove Letného arcibiskupského palácu. Bol postavený v polovici 17. storočia. V rokoch 1761–1765, na príkaz arcibiskupa Františka Barkóciho, pôvodne renesančné letné sídlo ostrihomských arcibiskupov prestaval architekt Franz Anton Hillebrandt do barokovej podoby.
V pamiatkovo chránenom areáli sa nachádza Lipaiovská záhrada zo 16. storočia. Pôvodne ju zdobilo veľa rôznych sôch, ale väčšina z nich sa stratila v 19. storočí, keď bola v paláci dočasne vojenská nemocnica.
Ďalšími rozsiahlymi úpravami palác prešiel na začiatku 40. rokov 20. storočia kedy sa rozhodlo v ňom vybudovať sídlo ministerstva zahraničných vecí. Počas obnovy boli zbúranie všetky hospodárske budovy a bočné krídla paláca. Zo starého barokového objektu ostalo zachované len hlavné krídlo s pavilónom. Boli vystavané dva nové krídla, jedno z nich slúžilo na obytnú funkciu, ďalšie bolo určené pre administratívne priestory.