Pirátska strana začala naberať reálny kontúry v čase, keď ju herec Andrej Hryc ako čestný predseda odovzdal vtedajšiemu predsedovi Michalovi Pírekovi. V minulých voľbách nekandidovali, no tento rok sa situácia mení. Zuzana Šubová pre Pravdu uviedla, že si je istá, že sa do parlamentu dostane.
VIDEO Do predvolebného boja sa ako líder vlastnej strany zapojí aj dočasne poverený premiér Eduard Heger
Šubová chce bojovať proti korupcii
„Nie som konfliktná, ale v boji proti korupcii som nekompromisná!“ Tak znie heslo čerstvo zvolenej predsedníčky Pirátov Zuzany Šubovej. Strana má aktuálne 40 členov a dennodenne im chodia nové prihlášky. „Budeme určite otvorenou stranou a nie uzavretým klubom, ako to vidíme v mnohých politických stranách na Slovensku,“ povedala.
Nekompromisný postoj ku korupcii a klientelizmu si podľa nej vyžaduje silnú politickú podporu vládnych elít. „Bohužiaľ, dospela som k záveru, že ani táto „protikorupčná“ vláda nie je schopná prekročiť tieň pochybného spôsobu riadenia krajiny. Namiesto podpory ľudí, ktorí reálne chránili verejný záujem a peniaze daňových poplatníkov, vláda úplne rezignovala na svoj protikorupčný étos,“ myslí si.
Vlastný politický projekt je podľa nej jedinou možnosťou, ako presadiť svoj cieľ. Slovenských Pirátov predtým viedol Pírek, ktorý stranu dostal do Európskej pirátskej strany. „Mojím vstupom do strany sa začína úplne nová kapitola Pirátov na Slovensku,“ uviedla šéfka Pirátov. Verí, že vybuduje úspešný projekt.
Verím, že ocenia nielen formu, ale aj obsah našej politickej strany, ktorá bude predstavovať skutočne nový vietor medzi politickými dinosaurami.Zuzana Šubová, predsedníčka Pirátskej strany - Slovensko
Zo spolupráce už teraz vylúčila Smer a Hlas. „Nevidíme medzi týmito stranami žiadny rozdiel. Vďaka politikom týchto strán je Slovensko v katastrofálnom stave. Ja a moji kolegovia vieme presne posúdiť, čo tu politici typu Roberta Fica a Petra Pellegriniho napáchali za tie roky, čo sú aktívni v politike,“ zdôraznila Šubová.
Ťažko akceptovateľné sú pre Pirátov aj strany, ktoré deklarujú vystúpenie z európskych euroatlantických štruktúr. Pochybnosti kvôli „nezvládnutej personálnej politike“ majú aj pri OĽaNO, no zo spolupráce ich nevylúčili.
Bola v strane s Beblavým aj Sulíkom
Šubová sa postavila do čela Pirátov koncom apríla tohto roka. Nejde však o úplne neznámu osobu. V minulosti pôsobila v strane Spolu s Miroslavom Beblavým, v Poľnohospodárskej platobnej agentúre (PPA), na ministerstve životného prostredia a v minulej vláde na ministerstve pôdohospodárstva, ktoré riadila nominantka SNS Gabriela Matečná. V tom čase upozornila na pochybné poradenské služby konzultačnej firmy Deloitte na rezorte.
Čítajte viac Majú šancu? Do politického boja sa chystá kráľ Zemplína aj šéf Polisu. Chcú novú ústavu, služobnú kravu aj moderné Slovensko
Aj to bol dôvod, prečo sa jej cesty s Beblavým rozišli. Manžel jednej z ďalších členiek strany Spolu bol štatutárom konzultačnej spoločnosti Deloitte. Strana Spolu vtedy reagovala, že Šubová odišla zo strany až potom, ako sa nedostala na kandidátku do Európskeho parlamentu.
Foto: Facebook/Pirátska strana - Slovensko
Jej kroky neskôr viedli do strany Saska. Šéf liberálov Richard Sulík ju predstavil ako jednu z nových tvárí pred voľbami 2020. Vo voľbách kandidovala zo 119. miesta, no do parlamentu sa nedostala. Saska ju však nominovala na post podpredsedníčky Správy štátnych hmotných rezerv (SŠHR), ktorej šéfoval takisto nominant liberálov Ján Rudolf.
Po štyroch mesiacoch v septembri 2020 odišla z úradu. Dôvodom bolo nekompetentné a netransparentné riadenie zo strany Rudolfa. Podľa šéfa SŠHR si ľudsky nesadli.
Strane radí aj známy vyšetrovateľ
Pirátska strana sa prezentuje ako liberálna stredová strana, ktorá je pevne ukotvená v európskych pirátskych štruktúrach a ako moderná politická strana 21. storočia. Pírek ostal podpredsedom a tímlídrom pre oblasť kultúry, ktorý viac ako 20 rokov pôsobí v Slovenskom národnom múzeu na Bratislavskom hrade.
Foto: SITA, Diana Černáková
Druhou podpredsedníčkou a odborníčkou pre oblasť štátnej správy je Dajana Maxian Rosová, ktorá pracovala spolu so Šubovou na protikorupčnej sekcii PPA. V strane pôsobí ako poradca pre bezpečnostné otázky odborník na trestné právo a vyšetrovateľ Peter Vačok. Členom strany je aj huslista Peter Uličný či majsterka sveta v rafte a odborníčka v problematike štátneho IT sektora Veronika Kvetáková.
Na programe v strane ešte pracujú, no z veľkej časti bude podobný s obsahom Európskej pirátskej strany. Na sociálnej sieti však už zadefinovali svoje hodnoty, ku ktorým patrí transparentnosť či legalizácia marihuany. „Základnou ideou strany je riadiť štát kompetentne a transparentne, pretože za posledných vyše 12 rokov sme boli svedkami absolútneho rozkladu štátu,“ uviedla Šubová.
Prioritou bude pre stranu téma práva a spravodlivosti a boja proti korupcii. „Nová vláda v tejto línii absolútne zlyhala. Od voľby generálneho prokurátora až po reformu súdnej mapy, ktorá mala priniesť skutočnú a pozitívnu zmenu negatívnych pomerov na súdoch,“ skonštatovala šéfka Pirátov. K ďalším prioritám patrí kultúra, školstvo, potravinová sebestačnosť, podpora malých a stredných farmárov či informatizácia štátnej správy a čerpanie eurofondov.
Témou pre Pirátov bude aj očista národného hospodárstva od „toxických nánosov rôznych záujmových skupín, ktoré neustále parazitujú na nezákonnom čerpaní finančných zdrojov EÚ a štátneho rozpočtu“. „Jednoducho povedané, odstrihneme všetky chápadlá oligarchie, ktorá roky ničí slovenských farmárov,“ zhodnotila Šubová s tým, že v strane majú pripravený tím odborníkov pre rezort pôdohospodárstva.
Piráti si veria na 5 %, politológovia sú skeptickí
Protikorupčnou agendou je známe najmä hnutie Igora Matoviča OĽaNO. Matovič o existencii strany nevedel a podľa neho si voliči budú vo finále vyberať skôr zo strán, pri ktorých nebude hroziť prepadnutie hlasu. „Buď sa 1. októbra zobudíme a zistíme, že sme v jednosmerke smerom k Ruskej federácii a staneme sa guberniou alebo zostaneme v Európskej únii. Pri takejto voľbe nepredpokladám, že rôzne výmysly nejakých novopečených politických strán získajú viac ako nejakých 0,1 – 0,2 percenta,“ povedal.
VIDEO Pčolinský k májovej schôdzi: Niektoré zákony podporu majú, niektoré sú len tak hodené do pléna
Piráti hnutie za konkurenciu nepovažujú. „OĽaNO dostalo od voličov veľkú dôveru, s ktorou naložilo veľmi zle. Protikorupčný boj mal predstavovať mantru tohto hnutia, no opak je pravdou, práve v tejto oblasti zlyhali na plnej čiare a ja osobne ich preto nepovažujem za protikorupčné hnutie,“ uviedla Šubová.
Konkurenciou pre OĽaNO nie sú ani podľa politológa Jozefa Lenča z Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave. Nie však v pozitívnom zmysle. „Konkurenciou môžete byť v prípade, keď aspoň budíte dojem, že dokážete nahradiť nikoho, kto už je za „zenitom“. Prípadne máte oproti nemu nejakú komparatívnu výhodu. Piráti nemajú nič z toho,“ myslí si.
Piráti si napriek tomu veria a chcú byť súčasťou novej vlády. Šubová je presvedčená o tom, že sa dostanú cez hranicu piatich percent. „Verím, že Slováci nerezignovali na slušnosť a odbornosť a verím, že ocenia nielen formu, ale aj obsah našej politickej strany, ktorá bude predstavovať skutočne nový vietor medzi politickými dinosaurami,“ uviedla.
Strana sa však zatiaľ v prieskumoch nevyskytla. Šubová ich vníma zatiaľ s „veľkou mierou tolerancie“ a pre stranu nebudú určujúce. V najbližších dňoch plánuje spustiť kampaň a chce predstaviť ciele i ďalších členov. „Budujeme stranu na silnom občianskom princípe, podobne ako to dokázali naši kolegovia v Čechách,“ uviedla.
Foto: Facebook/Pirátska strana - Slovensko
Politológovia vnímajú Pirátov na Slovensku skôr skepticky. Podľa Lenča ide o jednu z množstva „straničiek“, ktoré síce formálne existujú, no ich reálny politický výtlak je nulový. „V kontexte ČR, kde sú Piráti v súčasnosti vládnou stranou, možno ešte dodať, že slovenskí „piráti“ nevyužili čas, kedy bol priestor pre kreovanie takejto politickej strany a dnes je ich pôsobenie porovnateľné s iným straníckym „planktónom“,“ zhodnotil pre Pravdu.
Politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík vníma Pirátov ako protestnú stranu, ktorú môžu ľudia voliť, pretože nedôverujú žiadnej z doteraz existujúcich strán. „Piráti sú väčšinou za väčšiu mieru slobody, liberalizáciu internetu či iných digitálnych služieb. Ide o témy, ktoré s doterajšou politikou vôbec nesúvisia,“ myslí si.
Čítajte viac Kto koho vylučuje zo spolupráce? Najväčší koaličný potenciál má Kollár, OĽaNO má problém
Pol roka pred voľbami im však podľa Lenča chýba poznateľnosť a charizmatický líder. „Českí Piráti sa k pozíciám, ktoré teraz zastávajú dopracovali postupnou každodennou politickou prácou a súčasne jasne vymedzeným voličom, ktorý bol (a čiastočne stále je) mestský mladý liberál. Slovenskí Piráti majú akurát podobné logo. Inak nič,“ myslí si.
Štefančík to vidí inak. „Piráti sú európskou značkou a je zrejme len otázka času, kedy prídu aj k nám,“ uviedol, no súhlasí, že to chce lepší marketing a viac peňazí. Napriek jeho pozitívnejšiemu názoru si nemyslí, že majú šancu postúpiť do parlamentu. „V ich prípade ich môžeme vnímať ako skokana aj pri zisku dvoch až troch percent,“ dodal.
Divoká história
Pirátske strany existujú vo viacerých krajinách vrátane Nemecka, Švédska, Belgicka, Dánska, Fínska či Austrálie. Celkovo existuje 17 krajín, ktorých sú Piráti oficiálnou registrovanou stranou a mnoho ďalších, kde registrované nie sú, no sú aktívne. Pirátske hnutie zastrešuje Internacionála pirátskych strán, medzinárodná nevládna organizácia, ktorá vznikla v apríli 2010 na konferencii v Bruseli.
Foto: TASR, Pavel Neubauer
V jej čele stojí predsedníčka Bailey Lamon z Kanady. Na európskej úrovni združuje pirátske strany Európska pirátska strana založená pred desiatimi rokmi, ktorej členom sú aj slovenskí Piráti. Od roku 2019 je jej predsedom český europoslanec Mikuláš Peksa.
História Pirátskej strany – Slovensko je však zložitejšia. V septembri roka 2010 bola zaregistrovaná strana Náš kraj z iniciatívy politológa Alexandra Dulebu, etnologičky Ľuby Kráľovej a aktivistu Jána Lipinského, ktorý predsedal Okrúhlemu stolu Rusínov. Strana sa chcela zamerať na Prešovský a Košický kraj s dôrazom na podporu školstva a kultúry Rusínov a Ukrajincov na Slovensku.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Vo voľbách v roku 2012 však získali len 0,17 % hlasov. O dva roky na to boli o niečo úspešnejší v komunálnych voľbách, kedy získali päť starostov a 71 poslancov v obecných zastupiteľstvách. V roku 2015 však došlo k zvolaniu snemu bez vedomia časti predsedníctva strany.
Za nového predsedu bol zvolený terajší podpredseda parlamentu Peter Pčolinský, ktorý potom post štatutára prepísal na Borisa Kollára, ten to neskôr znova prepísal na Pčolinského a z Nášho kraja sa stala na dva týždne Sme rodina. Bývalá predsedníčka strany Náš kraj, jej funkcionári i členovia sa od procesu dištancovaliKollár podľa nich prevzal stranu na základe „fingovaného“ snemu. V tom istom čase prevzal Kollár stranu od Petra Marčeka, s ktorou pod názvom Sme rodina funguje dodnes.
Pčolinský však ako šéf Vášho kraja figuroval podľa registra politických strán až do septembra 2018. V tom čase od neho stranu prevzal herec Andrej Hryc a strana sa premenovala na stranu Korektúra – Andrej Hryc. Ten mal ambície dostať sa do europarlamentu a ak by získal viac ako 30-tisíc hlasov, chcel stranu viesť aj do volieb 2020, to sa mu však nepodarilo a z vedenia odstúpil.