Najhlasnejšie počuť opozičný Smer. Jeho líder Robert Fico avizoval, že strana podala návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady, kde chce ústavným zákonom presadiť skorší termín volieb. Zmenou termínu zároveň podmieňuje vyslovenie podpory novej úradníckej vláde. Dokáže však nazbierať 90 hlasov?
Tento nápad na prvý pohľad odmietla väčšina parlamentných strán a od ústavných právnikov aj politológov znie jasný odkaz: skorší termín sa podľa ústavy a volebných zákonov nedá stihnúť.
Čítajte viac Zaznievajú mená ministrov Ódorovej vlády: Remišovú by mala nahradiť šéfka Plánu obnovy, Mikulca dvojnásobný exminister
Mimoriadnu schôdzu, na ktorej chce opozícia zmeniť ústavný zákon, aby sa mohli predčasné voľby konať skôr, musí predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) zvolať najneskôr do piatka 12. mája.
VIDEO: Fico úradnícku vládu podporí len za skoršie voľbySeptembrový termín ešte nevyhlásili
Objavujú sa však aj indície, že nič ešte nie je stopercentne definitívne. Predseda parlamentu Boris Kollár, ktorý má v rukách vyhlásenie predčasných volieb, označil viackrát v priebehu posledných dní skorší dátum za nereálny. “Ja si myslím, že to sú len také akože snahy, politické výkriky, ale osobne si myslím, že už s termínom 30. september asi nikto nepohne.”
Zároveň však na priame otázky novinárov, či je teda septembrový termín jediný stopercentne istý, jasnú odpoveď nedal. “Ja vám za seba môžem povedať, že sa volám Boris Kollár a viem to na 100¤%, ale nemôžem vám povedať, že sa niečo nezmelie,” dodal šéf parlamentu.
Špekulácie naďalej umožňuje aj fakt, že samotný termín 30. septembra ešte Kollár za voľby nevyhlásil. Dôvodom je, že poslanci pri skracovaní volebného obdobia schválili lehotu, kedy najskôr tak môže urobiť, ktorá vychádza až na záver mája. Najneskorší termín na vyhlásenie volieb je 110 dní od termínu, teda v druhej polovici júna.
Čítajte viac Ódor bude šéfovať 13. vláde v ére samostatnosti, len jedna bola jednofarebná
Nazbiera sa dosť hlasov?
Fico chce, aby úradnícka vláda okamžite po vymenovaní v skrátenom legislatívnom konaní predložila návrh na konanie parlamentných volieb už 1. alebo 8. júla. Aby to bolo legislatívne možné, vláda by mala predložiť aj návrhy zmien zákonov upravujúcich lehoty a podmienky dôležité pre konanie parlamentných volieb v júlovom termíne.
Šéf Smeru vyjednáva aj dôverou novej odborníckej vláde. Povedal to v nedeľnej diskusnej relácii Rozhlasu a televízie Slovenska O 5 minút 12, kde zdôraznil, že jeho strana by takúto vládu podporila len za podmienky, že by krajinu priviedla k predčasným voľbám v termíne skoršom ako 30. september. „Sme pripravení sa s pani prezidentkou rozprávať a viem si predstaviť, že by vláda dostala od nás dôveru,“ dodal.
„Volebný kódex uvádza, že parlamentné voľby vyhlasuje predseda Národnej rady najneskôr 110 dní predo dňom ich konania, pričom musia sa konať v jeden deň v sobotu. Táto lehota existuje napríklad kvôli riadnemu vedeniu volebnej kampane, ktorá je regulovaná zákonom, ako aj kvôli registrácii kandidátnych listín. Konanie parlamentných volieb v júni alebo v júli preto dnes neprichádza do úvahy, keďže to matematicky nevychádza," priblížil pre Pravdu Vincent Bujňák, ústavný právnik z Právnickej fakulty UK.
Foto: archív VB
„Prípustným by bolo jedine skrátenie volebného obdobia tak, že predčasné voľby by sa nekonali posledný septembrový deň, ale bezprostredne na začiatku septembra. Parlament by však musel k tomu prijať uznesenie, na ktoré sa podľa Ústavy vyžaduje súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov. Toto uznesenie by nahradilo januárové uznesenie, ktoré stanovilo ako termín konania predčasných parlamentných volieb 30. september.
Je tiež známe, že skupina poslancov predložila do parlamentu návrh, ktorého podstatou je jednorazové skrátenie volebného obdobia ústavným zákonom. Tento spôsob je však v rozpore s nálezom Ústavného súdu z júla 2021, z ktorého vyplýva, že jednorazové ústavné zákony prelamujúce Ústavu sú neprijateľné. Na jednej strane je pravdou, že parlament v decembri 2020 zakázal Ústavnému súdu skúmať súlad ústavných zákonov s Ústavou. Na druhej strane Ústavný súd v máji 2022 povedal, že v extrémnych prípadoch si vyhradzuje právo tieto ústavné zákony preskúmať. V demokratickom a právnom štáte sa rozhodnutia Ústavného súdu rešpektujú, a preto by parlament určite nemal ísť cestou jednorazového prelomenia Ústavy cez ústavný zákon," vysvetlil právnik.
Vzápätí ako prvý podporil návrh Smeru europoslanec Milan Uhrík (Republika). „My voláme po tom, aby boli predčasné voľby čím skôr,” uviedol v diskusii TA3. „Pokúsime sa preto v parlamente posunúť tie voľby na začiatok leta, alebo aj do stredu leta, to je jedno, ale čo najskôr,” vyhlásil. Na pretlačenie zákona by však boli potrebné aj hlasy ďalších poslancov, ktorí naďalej trvajú na septembri.
Dočasne poverený premiér Eduard Heger považuje úvahy o skoršom termíne predčasných parlamentných volieb za nezmysel s dodatkom, že to Fico robí len preto, aby sa čo najrýchlejšie dostal k moci. „Určite nebudem pošliapavať ústavu a hrať sa s lehotami, ako by to nič neznamenalo," povedal novinárom po nedeľnom stretnutí s prezidentkou Zuzanou Čaputovou.
Súhlasí s ním aj líder OĽaNO Igor Matovič. Odkázal, že skorší termín predčasných volieb jeho hnutie nepodporí. „Ak by sme vyšli v ústrety návrhu Roberta Fica, ktorý chce, aby boli voľby niekedy siedmeho, ôsmeho júla, rovno by sme okradli o ústavné právo voliť približne 300-tisíc ľudí, ktorí v tom čase budú na dovolenke, ktorú majú zaplatenú a určite ju nebudú rušiť,” vysvetlil Matovič. Pripomenul aj nové politické strany, ktoré ešte zbierajú podpisy na založenie a potrebujú čas, aby sa mohli zapojiť do politickej súťaže.
VIDEO: Kto chce skorší termín a komu vyhovuje až september?Právne otázniky
Ak by poslanci odobrili skorší termín predčasných volieb, v právnej rovine sa objaví podľa expertov niekoľko otáznikov. Predseda štátnej volebnej komisie Ladislav Orosz sa vyjadril, že v krajine nastane právny chaos a mohli by ich vyhlásiť za neplatné. Júlový termín by sa mohol dotknúť aj volebného práva ľudí, ktorí žijú v zahraničí.
Politológ Michal Cirner označil úvahy o skoršom termíne za politikárčenie. „Aj z hľadiska lehôt či technických možností si myslím, že treba rátať s termínom volieb 30. septembra,“ dodal.
S vládou úradníkov padajú všetky dohody
Parlament sa na termíne predčasných volieb 30. septembra dohodol 31. januára uznesením o skrátení volebného obdobia parlamentu. Zo 148 prítomných podporilo návrh 92 poslancov, proti bolo 54, zdržali sa dvaja. V hre boli vtedy ďalšie dva termíny, májový a júnový. Tie však získali podporu zhodne iba 75 poslancov, čo nestačilo.
VIDEO: Kollár by voľby vyhlásil aj zajtraSmer sa však s týmto výsledkom neuspokojil a opakovane inicioval mimoriadne parlamentné schôdze, aby aktuálne volebné obdobie skrátil rýchlejšie.
V polovici februára sa v tomto kontexte prvýkrát začala skloňovať aj “úradnícka vláda”. Je to v rukách prezidentky Zuzany Čaputovej, tvrdili vtedy liberáli zo SaS. „Ak si prezidentka želá voľby v júni, stačí vymenovať úradnícku vládu,“ uviedol Sulík. „Choďte za ňou, kedy tak urobí a potom sa na druhý deň nebudem cítiť viazaný slovom, ktoré som dal,“ dodal.
Pridali sa aj iní poslanci, pre ktorých bol scenár vlády odborníkov strašiakom. “Ak by hrozilo vymenovanie úradníckej vlády, tak ideme do skorších predčasných volieb napriek dohode,“ uviedol líder OĽaNO Igor Matovič na margo júnového termínu.
Neskorší ako júnový termín však vtedy Smer ešte kritizoval. „V marci nám uplynú všetky lehoty a môžeme potom akurát tak uvažovať, že urobíme parlamentné voľby okolo 17. júla, keď bude v Bratislave a na Slovensku vonku 40 stupňov. Čo to je za nezmysel?“ chytal sa za hlavu koncom februára líder Smeru Fico.