Všetko je podľa neho v súlade s ústavou. „Ale predsa len sme parlamentnou demokraciou a vláda sa nielen má zodpovedať parlamentu, ale má byť kreovaná na základe väčšiny v parlamente, čo sa teraz nedeje a čo politici môžu považovať za problematické,“ myslí si.
VIDEO Pellegrini: Ódor bude určite lepší premiér ako Heger a Matovič dokopy
Potrebuje úradnícka vláda dôveru? Resp. oslabí ju to nejakým spôsobom?
Každý vie, že ide už len o dočasné riešenie, o spomínanú akúsi „nútenú správu“, ale každá nová vláda musí predložiť programové vyhlásenie a parlament bude vyslovovať novej vláde dôveru. Pre krátkosť času do volieb, a preto že pôjde o prezidentskú vládu, tak by jej nevyslovenie dôvery paradoxne viac vyhovovalo, pretože by vláda fungovala v režime ako poverená Hegerova vláda po vyslovení nedôvery parlamentom, to znamená, že by nemohla robiť zásadné rozhodnutia a bola by pod kuratelou prezidentky. Keďže je to však bude prezidentská vláda (vláda, ktorú de facto sama prezidentka nanominovala), ešte by sa upevnil vplyv prezidentky na túto vládu.
Myslíte si, že prinesie menší chaos alebo to bude tak ako povedali niektorí lídri, spor parlament vs. prezidentka a „jej“ vláda?
Chaos bude v parlamente a na predvolebných kortešačkách, teraz sa naozaj každá politická strana môže tváriť ako opozičná. Vo vláde bude pracovná atmosféra, bude prevládať pragmatizmus a zmení sa aj forma komunikácie, keďže nikto z nových členov vlády nebude kandidovať v parlamentných voľbách. To znamená, že sa vláda nebude zaoberať sama sebou, populizmom a predvolebným bojom, ale bude pracovať.
Zdá sa, že jediná strana, ktorá úradnícku vládu podporí je SaS, možno poslanci za neoficiálny klub Demokratov, čo je len neoficiálnych klub. O čom to svedčí, že ju politici odmietajú?
Ešte naisto nevieme ako to dopadne. Musia si to všetci aktéri premyslieť, nájsť k tomu nejaký manuál, pretože takáto situácia je tu úplne prvýkrát, nemáme s tým skúsenosti. Ich prvotný reflex som popísal v prvej odpovedi. Ak však vláda nezíska dôveru, nebudú môcť poslanci odvolávať poverených ministrov v parlamente. Ak dôveru vláde dajú, v istom zmysle priznajú vlastné zlyhania v tomto volebnom období a „posvätia“ vládu úradníkov, odborníkov ako možnosť riešenia ústavných a vládnych kríz na Slovensku.
Čítajte viac Ďalšie mená Ódorovej vlády: Vlčana má nahradiť známe meno, Naďa na obrane Sklenár
Dodal by som ešte, že aj parlamentných voľbách, keď sa tvorí nová vláda a prezident dáva niekomu poverenie na zostavenie vlády, nikde nie je napísané koho má prezident zostavením vlády poveriť. Nepísané pravidlo hovorí, že je to líder víťaznej strany v parlamentných voľbách alebo líder tej politickej strany, ktorý vie prezidentovi takpovediac priniesť podpisy minimálne 76 poslancov parlamentu čím dokazuje, že v parlamente disponuje väčšinou. Teoreticky by niekedy v budúcnosti mohla nastať situácia, že prezident by poveril zostavením vlády „odborníka“, ktorý by neprešiel voľbami, nemal podporu politických síl v parlamente a predsa by mohol dostať možnosť pokúsiť sa zostaviť vládu a získať podporu v parlamente. Stačilo, aby prezident povedal, že v krajine je chaos, výsledky volieb na tom nič nezmenili a tak by mohol vážne narúšať systém parlamentnej demokracie na Slovensku a pokúšať sa po voľbách a prezidentskú vládu.
Mala prezidentka vopred komunikovať s lídrami, resp. rozoberať s nimi voľbu mien alebo je jej právo zostaviť vládu sama bez konzultácie?
Bolo by to vhodné vzhľadom na charakter parlamentnej demokracie na Slovensku, ale keďže času je málo a je krátko pred voľbami bolo by to komplikované, pretože všetky strany by jej do toho „kecali“, mali rôzne požiadavky, podmienky a vlastných kandidátov na ministrov. Racionálne vyhodnotila, že bude za to žať kritiku, ale urobí to, čo je ústava dovoľuje a politici o tom vedeli od polovice decembra 2022, že to urobiť môže, ale pokračovali v politikárčení. Prezidentská vláda je vlastne výsledkom ich konania a ich hanbou za nezvládnuté vládnutie.