Do Národnej rady sa vrátili siedmi členovia dočasne poverenej vlády. Prišli síce o významné funkcie v exekutíve, ale prestupom do parlamentu si finančne polepšili. Výška platu člena vlády je vo všeobecnosti určená zákonom o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov ako 1,5-násobok platu poslanca, no mzdy premiéra a ministrov sú od minulého roka zmrazené.
VIDEO: Heger: Sme späť v parlamenteVyžaduje to zákon o rozpočtovej zodpovednosti, lebo dlh Slovenska vlani presiahol hranicu 60 percent hrubého domáceho produktu. Platy členov vlády sa tak nezvyšujú už od roku 2021 a ich výška je 4 590 eur v hrubom.
Platy poslancov naproti tomu závisia od priemernej mzdy zamestnancov v domácom hospodárstve a vôbec nie sú viazané na výšku verejného dlhu. Neprešiel ani aprílový návrh lídra OĽaNO Igora Matoviča na zníženie miezd členov parlamentu. Expremiér Eduard Heger (Demokrati), ako aj jeho bývalí kolegovia z vlády, ktorí znova zasadli v Národnej rade, tak až do volieb budú poberať plat zhruba 6 000 eur.
Čítajte viac Heger hovorí o koalícii PS, KDH a Demokrati: Ak sa rozdelíme, Fico zvíťazí. Matovič a Sulík sú smrteľná kombinácia
Výdavky na odstupné pre členov vlády
- Mesačný plat člena vlády je 4 590 eur.
- Suma odchodného je trojnásobok mesačnej mzdy, teda 13 770 eur.
- V Hegerovej vláde si tento rok odstupné nárokujú ôsmi ministri, výdavky na tieto odmeny sú 110-tisíc eur.
- Úradnícka vláda má podať demisiu po predčasných parlamentných voľbách, odstúpiť z nej majú všetci šestnásti členovia.
- Výdavky na odstupné pre vládu odborníkov predstavujú 220-tisíc eur.
Odchod za státisíce
Ani ministri, ktorí prišli o funkciu vo vláde a zároveň nemajú nárok na výkon poslaneckého mandátu, sa nemajú na čo sťažovať. Zákon o platových pomeroch ústavných činiteľov im stanovuje odstupné vo výške troch mesačných miezd.
„Padák“ v sume takmer 14-tisíc eur v hrubom dostanú napríklad bývalý minister dopravy Andrej Doležal (nom. Sme rodina), exministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO) či v dôsledku kauzy miliónovej dotácie odstúpivší exšéf agrorezortu Samuel Vlčan (nom. OĽaNO). Podobnú odmenu dostal aj Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO), ktorý do marca pôsobil na čele ministerstva zdravotníctva.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Zákon pritom neurčuje, ako dlho majú ministri zastávať funkciu, aby si mohli odstupné nárokovať. Stačí teda aj mesiac na čele rezortu, aby im po rezignácii vyplatili mnohotisícovú odmenu.
Slovensko má pritom tento rok pred sebou zrejme ešte jedno odstúpenie vlády. Kabinet odborníkov, ktorý v pondelok vymenovala prezidentka Zuzana Čaputová, sa vzdá funkcií po parlamentných voľbách a zostavení novej vlády. Znamená to aj ďalšie kolo odstupného.
Čítajte viac Naďovi s Hegerom zostáva štátna ochranka. Na rozdiel od Vlčana však nemajú nárok na trojmesačné odstupné
Výdavky na odchodné pre šestnástich ministrov úradníckej vlády vyjdú štátny rozpočet na viac ako 220-tisíc eur. Spolu s odmenami pre Hegerových podriadených ide o takmer 330-tisíc za rok.
Štát sa tohto roku pritom zaviazal, že na platoch ministrov bude šetriť. Nárast výdavkov na odstupné však úspory neprinesie. Ministerstvo financií do uzávierky nereagovalo na otázky Pravdy, či sa v štátnom rozpočte na tento rok rezervovali prostriedky na podobné, vopred neplánované výdavky.
Prisnejšie pravidlá
Pri poslancoch je zákon v tomto smere o niečo prísnejší. Aby pri odchode z funkcií dostali odchodné vo výške dvoch mesačných miezd, musia v Národnej rade pôsobiť najmenej päť mesiacov. Pri exministroch z Hegerovej vlády je táto odmena otázna, keďže funkciu poslanca budú zastávať len od polovice mája do konca septembra, teda štyri a pol mesiaca.
Čítajte viac Fico si priznal porážku. Skoršie voľby nebudú
Ďalšou otázkou je, prečo ministrom a poslancom zákon stanovuje podobné záchranné „padáky“, keď bežní zamestnanci v legislatíve nič podobné zadefinované nemajú. Politológ Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity v Bratislave uviedol, že odchodné je potrebné v prvom rade na to, aby sa verejní funkcionári vedeli normálne zaradiť do života.
"Nebolo by vhodné, aby si hľadali zamestnanie ešte počas vykonávania verejnej funkcie, pretože tam hrozí konflikt záujmov. Takže je namieste im takúto podporu poskytnúť,” vysvetlil odborník. Ako doplnil, poslanci by mali byť elitou spoločnosti štátu, a preto by štátu nemalo byť ľúto túto elitu podporovať.
"Aj v tomto prípade platí rovnosť, hoci zamestnanci na takú podporu nárok nemajú. Majú však príležitosť sami sa o funkciu poslanca uchádzať a následne takú výhodu užívať,” zdôvodnil politológ.