Prístup k drogám nás radí k Putinovmu východu. Je na čase to zmeniť, tvrdí odborník

Dnes fakty a štatistiky jasne dokazujú, že sa „svätá vojna“ voči drogám prostredníctvom represie neosvedčila. Prečo majú slovenskí politici napriek tomu taký problém s dekriminalizáciou takzvaných ľahkých drog?

19.05.2023 06:05
debata (77)
Podcast si môžete vypočuť aj cez obľúbené aplikácie.

V parlamente je v rámci novely trestného zákona návrh na zníženie drakonických trestov za drogy a na zavedenie rozlišovania pri trestaní medzi užívateľmi a dílermi. Vôbec však nie je isté, že ju v júni poslanci v tejto podobe aj schvália. Napríklad Nemecko a Česko však idú ešte ďalej a pripravujú sa na legalizáciu. Trestanie ľudí za to, že berú drogy, chcú teda úplne zrušiť. Minimálne v prípade marihuany.

Ako hovorí právnik a odborník na drogovú problematiku Jakub Popík, v týchto krajinách kompetentní, ale aj veľká časť verejnosti, pochopili, že represia sa v boji proti škodlivým následkom užívania drog v spoločnosti neosvedčila. „V Česku prijali akčný plán boja proti drogám, ale nehovoria o trestaní. Chcú chrániť verejné zdravie tým, že zlegalizujú marihuanu, lebo predpokladajú, že keď bude trh s ňou regulovaný, dostane sa k nej menej mladých ľudí,“ konštatuje Popík.

Aj skúsenosti zo sveta dokazujú, že účinnejšia je otvorená diskusia a vysvetľovanie rizík užívania drog. „Aby ľudia mali pred očami, aké máva následky,“ dodáva odborník. Na druhej strane, v záujme každého štátu by malo byť čo najviac pred nimi chrániť mladých. Viaceré štúdie totiž dokazujú, že zmeny vedomia vyvolané drogami sú z dôvodu, že je mozog mladého človeka ešte vo vývine, naozaj škodlivé.

Vhodným príkladom drogovej politiky je prístup Islandu. Podľa nej je najlepším spôsobom dať mladému človeku alternatívu, čo robiť so svojim voľným časom. „V roku 1998, keď sa tam začali zavádzať tieto programy, dal štát mladým takmer 400 aktivít, ktoré mohli po škole robiť zadarmo. Vedecké, hudobné či atletické a ďalšie krúžky,“ opisuje Popík.

Dvadsať rokov systematickej práce s mládežou priniesli výsledky. „Pokiaľ predtým bolo 42 percent 15 ročných, ktorí uvádzali, že sa za posledný mesiac aspoň raz opili, potom to bola iba približne tretina z toho, 13 percent. Pri marihuane klesla štatistika zo 17 percent na päť,“ hovorí Popík s tým, že to malo aj ďalšie druhotné efekty, ako napríklad medzinárodné úspechy športovcov, rozvoj vedy a výskumu, hudobného priemyslu či ochrany životného prostredia.

Prečo sa však na Slovensku stavajú politici voči modernej protidrogovej politike negatívne? „Vo všeobecnosti je u nás nízke povedomie o vedeckých poznatkoch v tejto oblasti. Rovnako je to u politikov, ktorí to berú hlavne ako trestnoprávny problém. Je veľmi ľahké povedať, že toto je ten človek, ktorého musíme potrestať, že je to náš nepriateľ a budeme voči nemu bojovať všetkými dostupnými prostriedkami,“ tvrdí odborník.

Na rozdielnom prístupe k drogám podľa Popíka vidieť aj ďalší znak pretrvávajúcej civilizačnej hranice medzi západnými krajinami a východom. „Aj Vladimír Putin na začiatku vojny na Ukrajine vyhlásil, že on sa ľahšie dohodne s vojakmi, ako s vládou nacistov a narkomanov. Akoby boli drogy problém iba západu. Takisto Andrej Danko spomínal, že sa ide do Budapešti naučiť ako bojovať proti liberálom a feťákom. Niektorí ľudia sa naozaj prikláňajú k moralizovaniu, k zjednodušenému videniu ‚dobra a zla‘. Na druhej strane je tá západná politika s dôrazom na ľudské práva a vedecké poznatky a to vidíme aj pri iných témach, že sa týmto smerom naša politická reprezentácia neuberá,“ vraví Popík.

V užívaní akej nelegálnej drogy vedie Slovensko európske rebríčky? Ako sa zmenili krajiny, kde marihuanu zlegalizovali? A ako súvisí zneužívanie drog s politikami verejného šťastia a dobra? Vypočujte si v podcaste denníka Pravda.

Ďalšie podcasty Pravdy

© Autorské práva vyhradené

77 debata chyba
Viac na túto tému: #Počúvajte Pravdu