Jediným takto postihnutým je zatiaľ – ako vôbec prvý Slovák – zakladateľ tunajšej pobočky ruského nacionalistického motorkárskeho klubu Noční vlci Jozef Hambálek. Na sankčný zoznam EÚ ho zaradili ešte v júli minulého roka.
Foto: facebook JH
Chýba koordinácia
Neschopnosť Slovenska v otázke vymáhania sankcií pramení z toho, že zodpovednosť je roztrúsená medzi rôznymi inštitúciami. Dnes už exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (nom. SaS) vlani v apríli priznala, že je chybou, že Slovenko na to nemá koordinačný orgán. Podľa nej je to nesplnený záväzok, ktorý vyplýval z medzinárodných dohôd.
Čítajte viac Slovensko nevie, čo robiť so sankčným zoznamom
Do budúcnosti chcela mechanizmus nastaviť tak, aby tu bol jeden koordinačný orgán. Ten mal pozostávať zo zástupcov ministerstiev, Úradu vlády, Národnej banky, Generálnej prokuratúry a ďalších inštitúcií, ale ani po vyše roku sa ho nepodarilo zriadiť. Krajina tak nateraz postupuje na základe európskeho sankčného zoznamu.
„Za ministerstvo financií môžeme potvrdiť, že doteraz Slovensko uplatnilo sankcie voči majetku v hodnote niekoľkých miliónov eur. Kým však nie je definitívne doriešená legislatívna kompetencia, nebudeme špecifikovať podrobnosti,“ ozrejmilo denníku Pravda ministerstvo financií.
Čítajte viac Lídri G7 odsúdili "brutálnu" vojnu Ruska proti Ukrajine, žiadajú trvalý mier
Medzinárodné sankcie vyhlásené zo strany EÚ sú povinné dodržiavať všetky štátne orgány aj súkromné osoby pôsobiace na Slovensku. V praxi to znamená, že napríklad kataster nehnuteľností alebo registre motorových vozidiel by sa v súčasnosti mali nepretržite porovnávať so sankčným zoznamom. V prípade podozrenia, že má na Slovensku majetok sankcionovaná osoba, by sa malo toto vlastníctvo podľa rezortu financií včas zaistiť, respektíve zmraziť.
„Národný sankčný zoznam vytvára pre jednotlivé štáty nástroj, ktorým je možné obmedziť na právach rizikové osoby, ktoré neboli zaradené na európsky sankčný zoznam. Ide vo väčšine prípadov o užšiu medzinárodnú spoluprácu a národný zoznam reflektuje najmä individuálne požiadavky iných štátov,“ zdôvodnil rezort.
No štátne sankcie spojené s vojnou sa na osoby, ktoré podporujú ruskú agresiu, uvaľujú neustále. Napríklad Veľká Británia minulý týždeň oficiálne oznámila nové sankcie proti Rusku, ktoré sa zameriavajú „na podniky a jednotlivcov spojených s ruskou schopnosťou financovať a viesť vojnu“. Britský zoznam zahŕňa 86 jednotlivcov a organizácií, o ktorých vláda hovorí, že sú napojené na ruský energetický, obranný, dopravný a finančný sektor.
Prezidenti a premiéri krajín skupiny G7 uviedli, že sa chcú zamerať okrem iného na mechanizmy, ktoré umožňujú Rusku doterajšie sankcie obchádzať s pomocou tretích krajín. „Rozhodli sme sa tiež prijať ďalšie sankcie a opatrenia, aby Rusko a tí, ktorí ho v jeho vojnovom úsilí podporujú, zaplatili ešte väčšiu cenu,“ dodáva vyhlásenie.
Meškanie štátu
Uznesenie slovenského kabinetu uložilo ministerstvu financií úlohu „predložiť na rokovanie vlády návrh zákona o medzinárodných sankciách“ ešte do polovice mája.
„Avšak z dôvodu náročnosti predmetnej problematiky ministerstvo financií požiadalo o predĺženie úlohy do konca roka 2023. V súčasnosti už je zmenený štatút ústrednej koordinačnej skupiny k sankciám, v ktorom rezort pôsobí ako koordinačný orgán v oblasti vykonávania medzinárodných sankcií,“ ozrejmilo komunikačné oddelenie rezortu.
Čítajte viac Moskva a Peking ostro kritizujú vyhlásenie lídrov G7. Protiruské, protičínske, tvrdí Lavrov
Slovensko podľa neho na základe existujúcej národnej a európskej legislatívy už teraz uplatňuje vykonávanie sankcií v nevyhnutnej a požadovanej miere.
„Neprijatie zmien v národnej legislatíve preto nemá priamy a zásadný vplyv a dopad na uplatňovanie medzinárodných sankcií Slovenskou republikou. Cieľom legislatívnej zmeny je sprehľadniť už existujúci systém,“ obhajuje ministerstvo meškanie. Zdôraznilo, že na sankčnom zozname Únie sa nachádza jeden slovenský občan, spomínaný Hambálek, voči ktorému sa priamo uplatnili opatrenia vyplývajúce z národnej a európskej legislatívy.
„Taktiež boli sankčné opatrenia uplatnené aj na sankcionované osoby, ktoré nie sú slovenskými občanmi či právnickými osobami, ale na území Slovenskej republiky majú aktíva rôzneho druhu a vykonávajú podnikateľské aktivity, alebo na sankcionované osoby, s ktorými slovenské podnikateľské subjekty spolupracujú,“ spresnil rezort.
V nadväznosti na konflikt na Ukrajine sa dnes zmrazenie či zaistenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov vzťahuje na vyše 900 osôb v celej EÚ a tento zoznam sa priebežne rozširuje. Postihovať by sa mal pritom majetok, ktorý vlastnia aj nepriamo, predovšetkým ako koneční užívatelia výhod. Celkovo sa však sankcie majú uvaliť na viac ako 3 000 ľudí.
Čítajte viac Vzťahy Moskva - Peking: zaútočil by Si Ťin-pching na Ukrajinu, keby vládol Rusku?
Patriarcha Kirill sa do Česka nedostane
Česku sa podarilo rozbehnúť uplatňovanie sankcií na štátnej úrovni ešte v apríli. Prvým Rusom na jeho vnútroštátnych sankčných zoznamoch sa stal moskovský patriarcha Kirill. Okrem zákazu vstupu do Česka to preňho znamená tiež zákaz akýchkoľvek finančných operácií cez české subjekty či zmrazenie prípadného majetku v krajine.
Český prezident Petr Pavel predpokladá, že ďalšie mená sa na zozname budú objavovať priebežne. „Ľudí, ktorí sa na aktívnej podpore vojnového úsilia zo strany Ruska na Ukrajine podieľajú, je, samozrejme, viac. Bolo by dobré, aby sme na to priebežne reagovali,“ povedal novinárom.
Česko sa opiera o sankčné režimy vyplývajúce z únijného práva, prioritu majú sankčné opatrenia na úrovni celej EÚ. Od sankcií proti patriarchovi Kirillovi, vlastným menom Vladimirovi Michajlovičovi Gunďajevovi, musela európska „dvadsaťsedmička“ predtým upustiť pre nesúhlas Maďarska. Preto česká diplomacia navrhla jeho zaradenie na národný zoznam.
„Platí, že pre zaradenie akéhokoľvek subjektu na sankčný list je podmienkou, aby to bola dôkladne zdokumentovaná činnosť, ktorá narúša alebo ohrozuje územnú celistvosť, zvrchovanosť alebo nezávislosť, v tomto prípade Ukrajiny,“ vyhlásil český minister zahraničných vecí Jan Lipavský.
Patriarcha Kirill je podľa dokumentu jeho rezortu dlhoročným spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina a svojím konaním aktívne podporuje ruskú agresiu proti Ukrajine.
„Využíva najmä svoje významné postavenie predstaveného pravoslávnej cirkvi a prostredníctvom svojich kázní a verejných vystúpení poskytuje pre ruskú agresiu náboženské ospravedlnenie a vysvetlenie,“ uviedol okrem iného úrad v sankčnom zozname.
Banky o sankciách mlčia
Okrem bánk majú na starosti uplatňovanie sankcií aj rôzne úrady. Medzi ne patrí napríklad úrad geodézie, pod ktorý spadá kataster nehnuteľností, časť sankcií riešia aj príslušné ministerstvá, ale aj obce či okresné úrady. Ani jedna z bánk nechcela pre denník Pravda priblížiť, v akej hodnote a koľkým ľuďom zaistili majetok.
„VÚB banka si plní všetky svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú z platných zákonov, ako aj európskych a iných nariadení v oblastí sankcií,“ ozrejmil Dominik Miša, PR manažér VÚB.
Banky mali mať už v minulosti nastavený sankčný skríning na pravidelnej báze. Tento monitoring sa následne po invázii postupne sprísňoval súbežne s aktualizáciou sankčných opatrení a zoznamov. „Sankčný skríning nie je zameraný len na osoby z Ruska a Bieloruska, ale po začatí invázie sa sprísnil najmä pri týchto dvoch krajinách. Banky majú zároveň vyvinuté mechanizmy na zmrazenie prostriedkov v prípade zachytenia zhody klienta voči sankčným zoznamom,“ vysvetlila Marta Cesnaková, hovorkyňa Slovenskej sporiteľne.
Milan Janásik z J&T banky objasnil, že na základe sankcií prijatých v súvislosti s ruskou agresiou proti Ukrajine prijali opatrenia a postupujú v súlade s nariadeniami vydanými a priebežne aktualizovanými Radou EÚ.
„S ohľadom na dodržiavanie bankového tajomstva sa ku konkrétnostiam, ani počtu sankcionovaných subjektov nebudeme vyjadrovať,“ dodal Janásik. Obdobne reagovali aj ostatné banky pôsobiace na Slovensku.