Podľa údajov zozbieraných v krajinách OECD sa Slovensko so 17 percentami umiestnilo po Luxembursku na druhom mieste v rebríčku štátov s najvyšším počtom občanov študujúcich v cudzine. Priemer OECD sú dve percentá, priemer Európskej únie štyri percentá. Z množstva mladých ľudí, ktorí zo Slovenska odídu, až polovica zostane v zahraničí natrvalo.
Chrbtom k budúcnosti
Podľa premiéra Ľudovíta Ódora mladých k odchodu nevedie len vidina vyšších zárobkov. „Je to otázka pracovných podmienok, v akej podobe môžu spolupracovať s ostatnými odvetviami, aká je klíma v krajine pre podporu zamestnania. Nehľadajú len peniaze, ale aj rozumný život. Nechcú ani podporu, ale aspoň aby im neboli pod nohy hádzané administratívne a byrokratické polená,“ zdôraznil.
Nová vládna garnitúra pod Ódorovým vedením bude na čele štátu len do predčasných volieb v septembri. To je však podľa neho dostatok času na to, aby si určili aj dlhodobé priority. Medzi ne patrí udržanie a prilákanie talentov.
Na otázku, prečo sa rozhodol zostať na Slovensku, nevedel premiér jasne odpovedať. „Vždy mi záležalo na verejných politikách. My sme boli prvou generáciou, ktorá študovala trhové hospodárstvo so zahraničnými profesormi na Slovensku,“ ozrejmil pre denník Pravda.
Čítajte viac PS predstavilo návrhy, ktorými chce zabrániť odchodu mladých zo SR
Podotkol, že vďaka tomu mal kvalitné vzdelanie a otvorili sa mu veľké možnosti. Na ministerstve spolupracoval na tvorbe daní a dôchodkov či na prijatí eura.
„Mal som príjemné skúsenosti, že sa na Slovensku dajú robiť veci, ak sa chce. Videli sme možnosť zmeny a tá ma udržala na Slovensku,“ skonštatoval. Priznal však, že v poslednej dobe to bolo preňho na hrane.
„Tí, ktorí sa dívajú len do minulosti, stoja chrbtom budúcnosti. To nie je dobrá pozícia,“ vyhlásil premiér na utorkovom predstavení Národnej stratégie vedy, výskumu a inovácií 2030. Je mu ľúto, že v predvolebnom boji si ide „každý svoje a málo sa rozmýšľa nad budúcnosťou krajiny“.
Ako jeden z mála politikov zdôraznil dôležitosť klimatických zmien. „Pre politických aktérov sú štyri roky málo na to, aby mali odvahu riešiť témy, ktoré presahujú volebné obdobia,“ uviedol Ódor. Predseda vlády priznal, že sa nechce inšpirovať nápadom bývalého premiéra Roberta Fica (Smer) spred troch rokov. Ten vtedy vyhlásil, že každý medik, ktorý vyštuduje medicínu na Slovensku a do desiatich rokov odíde do zahraničia, by si mal preplatiť plnú sumu za štúdium.
Automobilová veľmoc
Podľa údajov Inštitútu vzdelávacej politiky študuje približne 70 percent študentov, ktorí odchádzajú do cudziny, v Česku. Susedná krajina je dlhodobo najčastejšou destináciou slovenských študentov v zahraničí. V roku 2022 v nej vysoké školy vrátane súkromných navštevovalo takmer 21-tisíc Slovákov.
Len v Brne je ich polovica, čo predstavuje viac ako 17-percentný podiel zo všetkých tamojších študentov. Podielovo ich je najviac na Fakulte informatiky Masarykovej univerzity, kde tisíc slovenských poslucháčov tvorí zo všetkých polovicu, ďalej na Fakulte informačných technológií Vysokého učenia technického je skoro 800 študentov, čo tvorí 34 percent, a treťou je Lekárska fakulta, kde študuje tisícka študentov, teda 25 percent poslucháčov.
Najviac Slovákov študuje práve na Masarykovej univerzite v Brne. Dovedna ich je tam zhruba 5 000, čo je podľa inštitútu podobne veľa ako na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach či Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Čítajte viac Sociálni netvori prídu po nás, vyhlásil na odľahčenie Ódor. Vyrovnaného rozpočtu, kríz a šetrenia sa neobáva
Podľa Ódora Slovensko nemá na to, aby bolo majstrom sveta vo všetkom. „Máme silné stránky, ktoré môžeme využiť. Niekto sa môže na automobilový priemysel pozerať ako na hrozbu. Že za chvíľu tu budú roboti montovať autá a čo s nami bude. Na druhej strane je to obrovská príležitosť,“ ozrejmil.
Spresnil, že Slovensko si v inováciách musí určiť priority. Zmenu by mala podľa neho priniesť Výskumná a inovačná autorita (VAIA). VAIA je útvar Úradu vlády zodpovedný za tvorbu a koordináciu výskumných a inovačných politík s cieľom transformovať Slovensko na ambicióznu a inovatívnu krajinu.
Slovensko podľa generálnej riaditeľky VAIA Michaely Krškovej plánuje v roku 2030 do vzdelávania investovať až miliardu eur. No jedným dychom zdôraznila, že systém na taký obnos peňazí nie je pripravený. Je podľa nej potrebné sprehľadniť grantové výzvy a dostať štát do pozície nákupcu inovatívnych riešení.
„Nielenže budeme dávať viac peňazí do výskumu, vývoja a inovácií, udržania a prilákania talentov, ale ešte k tomu chceme lepšie odmeniť tých, ktorí sú výkonní a môžu ťahať Slovensko do 21. storočia,“ povedal Ódor. Aj dobré nápady však podľa premiéra v minulosti často skončili na tom, že nebola politická vôľa ďalej v nich pokračovať.