Na odvolanie Homzu reagovala samotná katedra. „Odmietame účelové spájanie odvolania Martina Homzu z funkcie vedúceho katedry slovenských dejín s otázkou zlúčenia katedry slovenských dejín s katedrou všeobecných dejín alebo s akýmsi „ideologickým bojom“ na FiF UK či snahami o „zrušenie katedry slovenských dejín“. Odmietame tiež, aby daná situácia bola interpretovaná ako konflikt katedra v. dekan,“ píše sa na stránke katedry slovenských dejín. Naďalej funguje ako samostatné pracovisko, jej vedením bola poverená Eva Benková.
Ďalšie fungovanie nie je uzavreté
Otázka zlučovania katedier podľa dekana Zouhara zostáva otvorená. „O možnosti zlučovania pracovísk sa hovorí dlhodobo, nejde teda o nič nové ani o agendu, ktorú som si sám vymyslel,“ ozrejmil začiatkom apríla Zouhar.
Dekan tvrdí, že o téme zlučovania hovorí s viacerými katedrami, netýka sa to len katedier slovenských a všeobecných dejín. „Obvinenia, že katedru chcem zrušiť, nie sú na mieste. Ak by aj došlo k zlúčeniu, nič sa na ich výskumnom ani vzdelávacom programe nezmení,“ pripomenul.
Katedry sa podieľajú na výučbe jedného študijného programu, takže by bolo podľa dekana prirodzené, keby sa o program staralo jedno zlúčené pracovisko. „Iný faktor je ten ekonomický, ktorý fakultu v ostatných rokoch dosť tlačil k určitým redukciám a možným úsporám,“ uviedol Zouhar.
„Tretí faktor súvisí s novelou zákona o vysokých školách, pre ktorú musíme v tomto akademickom roku nanovo prijať všetky vnútorné predpisy, vrátane štatútu a organizačného poriadku. V pripravovanom novom organizačnom poriadku je priestor na to, aby sme uvažovali aj o inej štruktúre pracovísk fakulty,“ dodal dekan.
Dôvody odvolania sú medzi dekanom a profesorom
Denník Pravda o prípade odvolania Homzu informoval už začiatkom apríla. V novinovom titulku v papierovej verzii zo dňa 12. 4. 2023 redakcia denníka Pravda ako dôvod jeho odvolania uviedla podozrenie z údajného sexuálneho obťažovania študentov a študentiek univerzity, ktoré vychádzalo z vyjadrení osôb citovaných v texte článku. Keďže tento titulok mohol vyznieť zavádzajúco a neobjektívne, redakcia by ho rada uviedla na pravú mieru.
Dôvodom odvolania Martina Homzu podľa dekana Mariána Zouhara nebolo sexuálne obťažovanie. „Dôvody odvolania prof. M. Homzu z pozície vedúceho Katedry slovenských dejín Filozofickej fakulty UK boli iného charakteru a téma sexuálneho obťažovania nikdy nebola pertraktovaná ani pri odvolaní, ani pri iných príležitostiach,“ uviedol Zouhar.
Externý doktorand katedry slovenských dejín Michal Augustovič v denníku Štandard uviedol, že to má potvrdzovať aj odvolací list. Zmienka o sexuálnom obťažovaní sa podľa neho neobjavila ani v sťažnosti Etickej rady FiF UK, ktorú mal Homza dostať pred veľkonočnými sviatkami.
Denník Pravda sa v tejto veci obrátil na Etickú radu FiF UK. „Zasadnutia Etickej rady sú neverejné a prerokúvané materiály sú dôverné a bezpečné, preto nie sú poskytované tretím stranám,“ uviedla ešte začiatkom apríla pre Pravdu jej predsedníčka Marta Botiková.
Dôvod odvolania nie je podľa Augustoviča uvedený ani písomne v odvolacom dekréte, podľa predpisov Univerzity Komenského však uvedený byť musí. Táto povinnosť bola zavedená, aby sa zabránilo bezdôvodnému odvolávaniu vedúcich pracovníkov.
„Ten pravý dôvod, respektíve dôvod s veľkým D nebudem špecifikovať, pán profesor ho pozná, rozprával som sa o tom aj s celou katedrou,“ uviedol k dôvodom Homzovho odvolania ešte začiatkom apríla Zouhar.
Katedra slovenských dejín na svojej internetovej stránke uviedla, že dôvody odvolania Homzu sú vnútrofakultnou záležitosťou, záležitosťou medzi dekanom Mariánom Zouharom a Martinom Homzom.
Podozrenia z údajného sexuálneho obťažovania študentov a študentiek univerzity neboli teda dôvodom pre odvolanie prof. Martina Homzu z pozície vedúceho Katedry slovenských dejín Filozofickej fakulty UK.
Študentská anketa priniesla sťažnosti
Augustovič tvrdí, že k odvolaniu Homzu viedli štyri anonymy v študentskej ankete, ktoré vraj nikto nepreveril. Zouhar pre Pravdu potvrdil, že si všetky študentské podnety preskúmal a overoval si ich pravdivosť. Odvolanie sa podľa jeho slov neudialo len na základe spomenutých anonymov, hoci, ako dodal, aj tie o mnohom vypovedajú.
Sťažnosti v ostatnej anonymnej študentskej ankete boli okrem Homzu aj na ďalších pedagógov, malo ísť o vedecké kapacity a garantov štúdia. Meno Homzu sa však v ankete spomínalo najviac.
Študenti podľa Augustoviča „preukázateľne dostali rady, ako využiť študentskú anketu“, zároveň sa podľa jeho slov údajne radili s dvoma poprednými osobnosťami FiF UK pri koncipovaní sťažnosti na Homzu.
„Pri diskreditácii Homzu mal svojimi radami pomáhať docent z jednej katedry a osoba z Centra rodových štúdií. Nebudem na tomto mieste zachádzať do ďalších podrobností, aj keď prípravu obvinení voči Homzovi a rady týchto pedagógov študentom možno verne zrekonštruovať. Študenti preukázateľne dostali rady, ako využiť študentskú anketu (napríklad napísať na Homzu viac ako dva podnety), ale dostali tiež ponuku, že s nimi títo pedagógovia „dotiahnu nedostatky“ sťažnosti,“ uviedol v Štandarde Augustovič.
Dlhodobý problém
Predseda študentskej časti Akademického senátu FiF UK Damián Samuel Ovečka pre Pravdu ozrejmil, že „odvolanie profesora Homzu rozhodne nevyplynulo len z anonymných podnetov študentskej ankety tak, ako to tvrdia niektoré iné médiá“. Problém je podľa jeho slov dlhodobý.
„Už zopár semestrov je medzi študentmi všeobecne známe, že na katedre slovenských dejín sa niektorí vyučujúci dopúšťali nevhodných (neetických či necitlivých) poznámok na adresu študentov. Tieto podnety sa opakovane objavovali nielen v pravidelnej ankete, ale dostávali sa ku nám do študentského senátu od konkrétnych, neanonymných študentov,“ priblížil Samuel Ovečka.
„Keď sa celá vec začala riešiť, z pozície predsedajúceho študentskej časti nášho senátu som bol o všetkom informovaný. S niektorými kolegami sme sa stretli so študentmi dotknutého programu a viacerí z nich nám potvrdili, že tvrdenia, ktoré sa prezentovali, sú naozaj pravdivé,“ poznamenal.
„Profesor Homza ako vedúci katedry dlhodobo študentské podnety neriešil a ignoroval ich, pričom sa uvedeného správania takisto sám dopúšťal,“ dodal Samuel Ovečka s tým, že žiadny anonymný podnet by nebol sám osebe dôvodom na reálne vyvodenie dôsledkov bez toho, aby bola overená jeho pravdivosť.
Katedra slovenských dejín tvrdí, že je „zásadne proti akejkoľvek forme diskriminácie voči študentkám a študentom UK. Katedra po poslednej študentskej ankete zaviedla inštitút dôverníčky a dôverníka.
Podľa katedry ide o „neformálnu platformu, ktorá má prispieť k prívetivej, slobodnej a efektívnej komunikácii problémov či pripomienok k životu na akademickej pôde“.