Nemocnica Malacky by už čoskoro nemala poskytovať ústavnú pohotovostnú službu na urgentnom príjme. Odôvodňuje to nedostatkom kvalifikovaných zdravotníkov. Vedenie mesta informovalo, že k ukončeniu činnosti dôjde už 1. júna.
„S ohľadom na neudržateľnosť situácie spôsobnej akútnym nedostatkom odborne spôsobilých zdravotníckych pracovníkov v regióne dolného Záhoria s ľútosťou oznamujeme, že nebudeme schopní prevádzkovať urgentný príjem 1. typu v nemocnici, pretože ďalej nedokážeme zabezpečovať jeho minimálne požadované personálne zabezpečenie,“ uvádza Miroslav Kočan, predseda predstavenstva akciovej spoločnosti Nemocničná, ktorá je prevádzkovateľom nemocnice.
Urgentný príjem pritom patrí medzi jej najdôležitejšie súčasti. Je to brána a zároveň hlavný filter pre všetkých akútnych pacientov.
"Napriek maximálnej snahe nášho personálu sme sa ocitli v situácii, keď už ďalej nie sme schopní garantovať dostatočnú kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti v rámci ústavnej pohotovostnej služby a zároveň pre našich hospitalizovaných pacientov,“ tvrdí Kočan.
Nemocnice už viac nedokážu čeliť nízkym mzdám, starnutiu populácie a chýbajúcim špecialistom, a práve preto prechádzajú „postupnou optimalizáciou“, čo v skutočnosti znamená zatváranie oddelení. „Ak sa raz oddelenie zatvorí, je obrovský problém opäť ho otvoriť. Treba si otvorene povedať, že keby sa v minulosti dodržiaval Zákonník práce tak ako dnes, mnoho oddelení by už bolo dávno nefunkčných,“ podotkol riaditeľ Nemocnice Alexandra Wintera v Piešťanoch Miroslav Jaššo.
Čítajte viac Krajina starne a vymiera. Slovensko čelí veľkému problému, reformu nemocníc potrebujeme
Slovensko vymiera, reformu potrebuje
Tam, kde chýbajú lekári či sestry, sa už po novom nebude poskytovať komplexná zdravotná starostlivosť. Existujúce zariadenia sa premenia na lôžka poskytujúce dlhodobú starostlivosť. Ministerstvo zdravotníctva odmieta naratív, že sa budú jednotlivé oddelenia rušiť. Pravdou však je, že hoci sa nezrušia, dnes často prázdne oddelenia sa zmenia na doliečovacie lôžka. Tých je dnes málo a populácia starne.
Podľa prognóz Európskej komisie pribudne na Slovensku o 30 rokov takmer 600-tisíc ľudí vo veku 65 rokov a viac, kým tých v produktívnom veku medzi 15 a 64 rokmi bude o 700-tisíc menej. Prognóza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť zase upozorňuje, že ak si štát neuprace verejné financie, do 30 rokov krajina skrachuje.
„Najviac problematické sú z tohto pohľadu, samozrejme, sektory zdravotníctva a sociálnych služieb, ale aj školstvo. Vo všetkých týchto sektoroch sú problémy s neprimerane nízkymi mzdami a prílišnou feminizáciou, ako aj vysokým priemerným vekom,“ upozornil sociálno-ekonomický analytik Ján Košč, člen OZ KOVO.
Tvrdí, že na Slovensku sa rozširujú hladové doliny, ktoré podľa jeho slov vymierajú, a marginalizované osady sa rozširujú z hľadiska počtu obyvateľov. „Toto je dôsledok neexistencie vízií a zmysluplných plánov na ich dosiahnutie. Samozrejme, reči o ekonomickom tigrovi a o tom, ako sa rast HDP rozleje medzi obyvateľov, za víziu nepovažujem a ukázalo sa, že táto vízia naplno zlyhala,“ podotkol Košč. Poukázal aj na to, že na Slovensku je veľkým problémom aj nízky vek dožitia v zdraví, ktorý je spôsobený zlými pracovnými podmienkami, nadmernou prácou v noci a na zmeny. „Chorobami postihnutí seniori budú náš sociálny systém zaťažovať ešte viac ako v západnej Európe,“ zdôraznil.
Malacky nie sú jediné
Ministerstvo zdravotníctva reagovalo, že obyvatelia z okolia Malaciek nezostanú bez urgentnej zdravotnej starostlivosti a v prípade náhleho zhoršenia zdravotného stavu si môžu privolať záchrannú zdravotnú službu alebo sa obrátiť na urgentné príjmy v Univerzitnej nemocnici Bratislava (UNB).
Tá upozorňuje, že na poskytovanie urgentnej zdravotnej starostlivosti v hlavnom meste a okolí nemôže byť jediná. Primár urgentu UNB Július Hodosy priznal, že v Bratislavskom kraji môžu situáciu dočasne riešiť otvorením urgentov iných nemocníc. Napríklad, že by sa pridal Národný ústav srdcových a cievnych chorôb či Nemocnica sv. Michala.
Podotkol však, že na Slovensku často nefungujú príjmy ako v anglosaských krajinách. Teda tak, že majú vlastný personál. Tie slovenské musia pokývať internisti či chirurgovia, ktorí majú voľno. Hodosy však pacientov upokojil, že v prípade urgentného problému sa o nich postarajú. Zdôraznil, že urgentný problém nie je, že sa niekto nevie dostať k lekárovi.
„V Malackách bude posilnená prevádzka ambulancií a predĺžia sa im pracovné hodiny,“ dodal pre RTVS. Upozornil však, že pacient musí riešiť problém hneď. „Keď pôjde o život, sanitka ho zoberie tam, kde urgentný príjem bude,“ dodal.
Kým Hodosy tvrdí, že sa to zvládne, podľa vedenia Bratislavského kraja je situácia v nemocniciach alarmujúca. Podľa vedenia kraja za to môže fakt, že súkromnej Nemocnici Bory, ktorá patrí finančnej skupine Penta, chýba zmluva na chirurgické úkony so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou.
„Veľkým problémom je aj končiaci urgentný príjem v Nemocnici Malacky. Reálne tak hrozí, že akútne zdravotné prípady v Bratislavskom kraji nebude mať kto vyriešiť,“ varoval Michal Feik, riaditeľ odboru komunikácie a propagácie.
Čítajte viac Poistenci VšZP majú smolu. Nemocnici Bory sa nedarí získať zmluvu na chirurgické zákroky
Nemocnica Malacky sa má podľa plánov rezortu zdravotníctva zmeniť na tzv. doliečovací ústav. Podľa optimalizácie siete nemocníc čaká podobný osud aj Nemocnicu na okraji mesta v Partizánskom, Nemocnicu Agel v Levoči, Nemocnicu Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku, Nemocnicu Agel Zlaté Moravce, ako aj nemocnicu v Šahách.
Zatváranie časti oddelení hrozí aj ďalším 18 nemocniciam, no zatiaľ sú to len predbežné plány ministerstva zdravotníctva. Analýza oddelení bude pokračovať do leta a až následne od budúceho roka by sa mali začať zmeny v poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Ľudí odčerpali aj Bory
Podľa primátora Malaciek Juraja Říhu sa aj v tomto prípade ukazuje, ako sa prehlbuje kríza v zdravotníctve, ktorá má priame následky na obyvateľov.
„Opakovane sme zúčastnené strany žiadali o koordináciu poskytovania urgentnej zdravotnej starostlivosti v regióne. Potvrdilo sa, že Nemocnica Bory personálne odčerpáva okolité zdravotnícke zariadenia bez toho, aby mala zabezpečené konkrétne zdravotné služby,“ skonštatoval primátor.
Spoločnosť Nemocničná priznáva, že súčasná situácia nad mieru prekračuje ich schopnosti a kapacity. „Našou povinnosťou je zabezpečiť bezpečné prostredie primárne pre našich hospitalizovaných pacientov,“ doplnil Kočan.
Bratislavský samosprávny kraj deklaruje, že robí všetko pre to, aby malo avizované zatvorenie urgentu v Nemocnici Malacky minimálny dosah na pacientov.
Čítajte viac Penta otvorila najväčšiu nemocnicu: Haščák sa vítal s kamarátmi, Heger odcestoval do Košíc
„Samosprávny kraj nemá zdravotnícky personál, ktorý by sme im mohli zapožičať. Sprostredkúvame kontakty na lekárov z iných zariadení, či by neboli ochotní vypomôcť. S nemocnicou rokujeme o posilnení večerných a sviatočných služieb ambulantnej pohotovostnej služby,“ priblížila hovorkyňa kraja Lucia Forman.
Riaditeľ piešťanskej nemocnice Jaššo podotkol, že na plnohodnotnú prevádzku urgentného príjmu nemocnica potrebuje oveľa viac lekárov. „Ak vám ráno idú domov dvaja lekári po službe, jeden má dovolenku, jeden sa pripravuje na atestáciu a jedného vyčleníte pre potreby urgentného príjmu, každý deň máte ihneď mínus päť lekárov,“ spresnil.
Podľa neho bola v minulosti bežná prax, že lekári nechodievali po službe domov a pracovali aj ďalší deň. Skonštatoval však, že také scenáre sa v piešťanskej nemocnici už nedejú. Doplnil, že urgentnú medicínu berú ako prioritu.
„Situácia nie je vždy jednoduchá. Udržať kvalitnú prevádzku v nepretržitom režime pri dodržaní Zákonníka práce si vyžaduje širokú lekársku základňu,“ uzavrel Jaššo.