Písal sa rok 2010 a mladý relatívne neznámy podnikateľ Igor Matovič kandidoval vo voľbách na kandidátke strany Sloboda a solidarita (Saska). Šéf liberálov Richard Sulík vtedy dal jeho platforme Obyčajní ľudia posledné štyri miesta na kandidátke.
Matovičov trik
Sčasti má tak na Matovičovom triku podiel aj Sulík. Práve líder OĽaNO sa ocitol zo štyroch „obyčajných“ na poslednom 150. mieste. So ziskom takmer 39-tisíc preferenčných hlasov sa mu nakoniec podarilo prekrúžkovať sa na štvrté miesto a dostať sa do parlamentu. Odvtedy sa aj vďaka výraznej poznateľnosti dokázal v každých voľbách z posledného miesta prekrúžkovať na prvé a z iného miesta nekandidoval.
Foto: TASR, Tomáš Halász
Podľa politologičky Silvie Hudáčkovej to bol pred trinástimi rokmi jednoznačne veľký fenomén. „Odvtedy OĽaNO tento systém využíva pre svojich lídrov. 150. miesto na kandidátke tak dostalo nový význam, ktorý prevzali aj ostatné slovenské politické strany. Vyžadovalo si to niekoľko volebných cyklov, keď túto novinku politici komunikovali voličom a kým si na to občania zvykli,“ uviedla pre Pravdu.
Matovičov trik sa tak stal populárnym a strany naplno využili aj v minulých voľbách a niektorým to vyšlo. Strany sa chystajú touto cestou uberať aj v týchto voľbách. Zatiaľ známe mená na 150. mieste sú Igor Matovič za OĽaNO, György Gyimesi za maďarskú Alianciu a Alojz Hlina za Sasku. Hlina už pre Pravdu naznačil, že to vyzerá na boj „stopäťdesiatok“. „Vyzerá to na celkom zaujímavý zápas 150-ok. Tak to vnímam, na tých 150. miestach bude Igor Matovič, ja, György Gyimesi a údajne ešte nejaké ďalšie dve mená so silným príbehom,“ povedal. „Je to férové voči tomu, že sa musíte vykrúžkovať,“ dodal.
Čítajte viac Mikrostrany dostali od Kollára darček, na spájanie majú ďalšie tri týždne. Pomôže im to? Väčšina je v zóne ohrozenia
Pomôže posledné miesto Hlinovi či Gyimesimu? „Neviem, či im to pomôže, ale je to stále lepšie ako by boli „zapadnutý“ uprostred kandidátky. „Očakávam, že toto umiestnenie obaja páni využijú v kampani a keďže majú silný personálny brand, nie je vylúčené, že sa nakoniec do parlamentu prekrúžkujú,“ zhodnotil pre Pravdu odborník na politickú komunikáciu a zakladateľ agentúry New School Communications Gabriel Tóth.
Denník Pravda oslovil všetky relevantné strany, medzi nimi strany pôsobiace v parlamente, strany, ktoré vznikli počas tohto volebného obdobia a majú medzi poslancami svoje zastúpenie a štyri nové strany, ktoré už stihli vyzbierať podpisy a plánujú sa zapojiť do volebného boja. Väčšina z nich ako Hlas, KDH či Modrí, Most – Híd zatiaľ nie je veľmi zdieľna čo sa kandidátky týka a predstaviť ju chcú až v júni. Čas na finálnu zostavu majú do 2. júla.
Boj Kaliňákovcov
Už teraz je však jasné, že cestou známeho mena na poslednom mieste sa vyberie strana Smer aj PS. Progresívci zatiaľ meno neprezradili, no z rukáva plánujú vytiahnuť eso. „Na 150. mieste kandidátky budeme mať nepochybne zaujímavé meno,“ reagoval pre Pravdu hovorca strany Radovan Choleva s tým, že kompletnú kandidátku zverejnia až v júni, no aj oni sa uberajú Matovičovou cestou a na posledné miesto postavia známe meno.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Smere to bude boj uja a synovca. Na poslednom mieste totiž bude buď exminister vnútra Robert Kaliňák, alebo jeho synovec Erik Kaliňák. „Aktuálne prebieha fyzický súboj Kaliňákovcov o toto miesto. O víťazovi budeme včas informovať,“ povedal hovorca strany Ján Mažgút.
Robert Kaliňák v posledných voľbách nekandidoval, no teraz sa rozhodol do politiky vrátiť. Doteraz mu patrili vyššie priečky, zväčša dvojka za lídrom strany Robertom Ficom. Jeho synovec Erik Kaliňák to už so 150. miestom skúšal, keď za Smer kandidoval prvýkrát minulý rok. Prekrúžkovať sa však do parlamentu nedokázal, získal len niečo vyše 3900 hlasov.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Obsadiť posledné miesta na kandidátke bolo pre strany roky len formalitou. Vo voľbách v roku 2020 sa však tento trend zmenil a Matovičov trik využilo v podstate až šesť strán. S určitosťou tento postup zvolilo OĽaNO, už spomínaný Smer s mladým Kaliňákom, ktorému to však nevyšlo, Za ľudí a ĽS NS.
Benčík vs. Mazurek
Strana Mariana Kotlebu vtedy na posledné miesto postavila Milana Mazureka. Keď si to všimli vo vtedy čerstvo založenej strane Za ľudí, túto možnosť využili aj oni. „Keď som sa dozvedel, že na kandidátke ĽS NS bude mať Milan Mazurek, odsúdený za extrémistické prejavy, 150. miesto, zobral som to ako výzvu,“ vyhásil Ján Benčík pred voľbami. Obom sa nakoniec podarilo do parlamentu dostať.
Foto: TASR, Martin Baumann
Teraz však v Za ľudí hovoria tejto stratégii jednoznačné nie. „Strana Za ľudí bude svojich voličov presviedčať svojimi výsledky, programom a víziou pre Slovensko. To pokladáme za dôležitejšie, ako predvolebný marketing a špekulácie o výhodnosti poradia jednotlivých miest na kandidátke,“ uviedlo Za ľudí pre Pravdu. Je však pravdepodobné, že Veronika Remišová sa po rozkole v Za ľudí a rapídnom poklese preferencií nakoniec vráti do OĽaNO a jej strana pôjde do volieb na Matovičovej kandidátke. O výsledku rokovaní by mal Matovič informovať v piatok.
Foto: TASR, Jakub Kotian
Problém malo aj ĽS NS a Mazurek už je súčasťou hnutia Republika na čele s Milanom Uhríkom, ktoré založili odídenci od Kotlebu. Republika avizuje silnú kandidátku, detaily zatiaľ hnutie neprezradilo. „Jednoznačne to bude najsilnejšia kandidátka spomedzi vlasteneckých strán,“ reagovalo pre Pravdu hnutie. V elektoráte Republiky je už teraz veľa voličov, o ktorých budú bojovať so SNS Andreja Danka, ale aj so Smerom.
No a v roku 2020 mali známe mená na 150. mieste aj v SNS a PS. Jednotka národniarov Andrej Danko dal na posledné miesto vtedajšieho primátora Popradu Antona Danka. Progresívci mali zas na poslednom mieste Janu Dubovcovú, bývalú verejnú ochrankyňu práv a súčasnú ministerku spravodlivosti v úradníckej vláde Ľudovíta Ódora. Ani jedna zo strán sa do parlamentu nedostala.
Z nových strán Jablko, ktoré rokuje s Demokratmi, Karma Ondreja Janíčka, ktorým sa už podarilo vyzbierať podpisy a Pirátska strana – Slovensko odpovedala len líderka Pirátov Zuzana Šubová. V strane plánujú zachovať štandardný postup pri zostavovaní kandidátky. Teda silné mená bude vpredu. „Nevidíme žiadny význam v umiestňovaní „špeciálneho kandidáta“ na 150. mesto. Nad touto „stratégiou“ zostavovania kandidátky do parlamentných volieb volieb 2023 slovenskí Piráti ani neuvažujú,“ povedala pre Pravdu.
Je 150. novou jednotkou?
Posledné miesto lepšie predáva a určite sa aj ľahšie hľadá na kandidátke, zhodnotil politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík. „Určite je lepšie by na 150. meste ako napríklad na 49. alebo 135. Volič si ten veľký hárok len otočí a pokračuje rovnako, ako v prípade prvých kandidátov, len zakrúžkuje prvého z druhej strany,“ ozrejmil. S týmto názorom súhlasí aj politologička Hudáčková.
Foto: TASR, Tomáš Halász
„Poslední sú ľahko dohľadateľní aj zapamätateľní. 150. miesto je obyčajne využívané pre kandidátky a kandidátov, ktorí sú niečím špeciálni. Napríklad za danú stranu kandidujú prvý raz, sú prekvapením alebo divokou kartou,“ skonštatovala s tým, že výhodou to je len vtedy, ak ide o známu osobnosť.
Tóth si nemyslí, že byť na poslednom mieste je rovnaké, ako byť na tom prvom, keďže z čisto matematického pohľadu počtu preferenčných hlasov a mediálneho záujmu je jednotka kandidátky stále najdôležitejšia pozícia. S touto myšlienkou súhlasí aj Hudáčková. „Väčšina voličov a voličiek, ktorí prednostný hlas využijú, čo sú viac ako štyri pätiny voličov, krúžkujú kandidátov a kandidátky na začiatku kandidačnej listiny. Na úspech je teda potrebné, aby kandidáti na 150. mieste na seba dokázali v kampani upozorniť,“ dodala.
Čítajte viac Na svete je strana Modrí, Most – Híd. Dzurinda potvrdil dohodu so Sólymosom
Tóth to však stále považuje za veľmi dobrý ťah. „Ak už politik nedostane miesto na zvoliteľných miestach kandidátky, 150. miesto je dobrý ťah,“ uviedol. Vyvoláva to totiž dostatočnú mediálnu pozornosť. „Dá sa použiť v kampani na tvrdenie, že kandidátovi nezáleží na konkrétnych miestach a trúfa si spoľahnúť sa len na preferenčné krúžky voličov,“ skonštatoval.
Posledné miesto má podľa neho niekoľko výhod. „Je to ľahšie zapamätateľné pre voličov, viditeľnejšie v rámci vytlačenej kandidátnej listiny a symbolické umiestnenie sa dá využiť v kampani ako forma zviditeľnenia,“ dodal s tým, že stále považuje za efektívnejšie byť na zvoliteľných miestach kandidátky.
Okrem toho sa podľa Štefančíka takýto kandidát cíti dôležitý, lebo musí prekrúžkovať mnohých pred sebou. „Tieto preferenčné hlasy následne úspešnému kandidátovi dávajú určitú mieru legitimity, lebo sa do parlamentu nedostal na základe straníckeho rozhodnutia, ale ako výsledok vôle voličov,“ dodal.