Ste čerstvým predsedom Združenia miest a obcí Slovenska. Čo to pre vás znamená?
Je to veľká česť aj záväzok. Uvedomujem si zodpovednosť, ktorú mám vo väzbe na to, že som organizáciu prebral v čase, kedy stále prechádzame veľkou ekonomickou aj politickou krízou. Tiež to, že hlas samospráv v uplynulých mesiacoch, no aj rokoch, nebol vždy úplne rešpektovaný tak, ako to možno bolo v dávnejšej minulosti. Samosprávy teraz prežívajú najťažšie obdobie od vzniku samostatného Slovenska. Od všetkých kandidátov na túto funkciu boli všeobecné očakávania, aby sme pokračovali vo všetkom dobrom, čo doteraz robili naši predchodcovia vo vedení, no zároveň prišli aj nové prvky.
Môžete konkretizovať?
Chceme, aby bol ZMOS ešte viac viditeľnejší a citeľnejší, no najmä akceptovateľný tak, ako to zvykne byť v krajinách na západ od nás.
Keď som vám pred chvíľou gratulovala, spomenuli ste, že zvolenie za predsedu združenia je pre vás aj veľkým zadosťučinením. Prečo?
Lebo komunálnej politike sa venujem 29 rokov. Poslancom mestského zastupiteľstva som sa stal prvýkrát v roku 1994, keď som, ako gymnazista, zmaturoval. V zastupiteľstve a mestskej rade som bol štyri volebné obdobia. Od roku 2001 som poslancom Trenčianskeho samosprávneho kraja no a štvrté volebné obdobie som primátorom Partizánskeho. S veľkou pokorou hovorím, že vďaka Bohu a dobrým ľuďom, ktorí ma podporujú a držia mi palce. Môže to znieť ako klišé, ale verejnú politiku vnímam ako poslanie, táto práca ma veľmi baví.
Čo bude vašou prioritou?
Byť predsedom v tejto organizácii je síce pekné, ale znamená to, že som, v úvodzovkách, iba prvý medzi rovnými. Mojím cieľom je spolupracovať a vytvárať podmienky na to, aby každý, kto má chuť zapojiť sa, cítil, že ZMOS je aj jeho združenie. To znamená, aby každá obec a mesto vnímali, že sú súčasťou silnej, perspektívnej, otvorenej, komunikatívnej, participatívnej a transparentnej organizácie.
Aký je váš cieľ v horizonte štyroch rokov?
Aby také veľké združenie, ako je naše, malo právo veta v rokovaní s vládou pri príprave zákonov, ktoré majú priamy dopad na financovanie alebo legislatívu v rámci výkonu kompetencií. To znamená, aby vláda pochopila, že nie sme v antagonizme či opozícii, ale že samospráva so štátom sú pravé a ľavé pľúca jedného živého organizmu. Ja som vždy tvrdil, že štátne pľúca dýchajú, ale samosprávne potrebujú tracheotómiu. Najmä po tom, čo nám zobrali trištvrte miliardy eur.
Účastníci snemu vás zvolili v druhom kole. Ako to prebiehalo?
Delegátov bolo 1 200. Hlasy sú vážené, čo znamená, že ich pomer, vzhľadom na počet prítomných primátorov a starostov mestských častí Bratislava a Košice, sa prerozdeľujú. Keďže „richtárov“ je podstatne viac, delí sa to tak, že každý primátor má dvanásť hlasov a starosta jeden.
Koľko ste ich získali?
V prvom kole 43 a v druhom cez 66 percent hlasov. Protikandidát mal viac ako 33 percent.
O túto funkciu sa uchádzalo osem kandidátov spomedzi primátorov a starostov. Prečo ste podľa vás „vyhrali“ práve vy?
Ľudia asi za päť mesiacov, počas ktorých som pôsobil na pozícii predsedu komory miest ZMOS-u vyhodnotili, čo sa mi podarilo. Čiže vo veľkej miere revitalizovať komoru miest, o ktorej tridsať rokov nikto nepočul, že existuje. Predtým viacerí zo združenia odchádzali, lebo necítili, že sú dostatočne obhajované ich záujmy. Bežní členovia sa totiž komory ani nemohli zúčastňovať – chodili tam len tí, ktorí boli v rade ZMOS, čiže predsedovia regionálnych združení. Vlani sa podarilo zmeniť stanovy, kde sa povedalo, aby komora bola otvorená všetkým. Keby k tomu nedošlo, odchádzali by ďalšie mestá.
Čítajte aj Heger vyzval Ódora, aby dokončil dohodu so samosprávami a rozdelil financie. Raši: Teraz sa tvári ako opozičný politikKto vás na čele komory vystrieda?
Zatiaľ túto funkciu ešte mám. Už som sa jej však vzdal s tým, že 19. júna bude rada ZMOS, kde chcem navrhnúť nového človeka do tejto pozície, s ktorým by sa mi mohlo dobre spolupracovať.
Máte už niekoho vytypovaného?
Áno, ale meno zatiaľ neprezradím.
Čo vo vašej novej funkcii urobíte ako prvé?
V piatok (26. 5.) máme dohodnuté stretnutie s pánom premiérom, v pondelok (29. 5.) zvolávam radu ZMOS, v ktorej je sto ľudí. Som pripravený robiť to, v prípade potreby, raz za dva týždne. Keď chceme byť otvorení, komunikatívni, transparentní a participatívni, musíme absolvovať dôležité rokovania. Čaká nás nanovo zadefinovanie jednotlivých odborných sekcií a určite chcem vytvoriť aj samostatné pracovné skupiny. Viem totiž o množstve primátorov a starostov, ktorí sa chcú realizovať v odborných témach. Mojím cieľom je vytvoriť priestor pre každého tak, aby cítil, že sme tu pre neho.
Takže sa na vás môžu obrátiť kedykoľvek?
Áno, môj telefón je verejný. Je pravdou, že teraz som nestihol reagovať na všetky gratulačné správy, ale bolo ich viac ako tisíc. Cítim od ľudí veľkú podporu. Všetkým teda ďakujem aspoň touto cestou.
Opakovane hovoríte o otvorenosti. Čo presne tým myslíte?
Chcem, aby všetci vedeli, akých rokovaní sa zúčastním, čo som na nich povedal a čo som sa dozvedel – aby tá informácia išla hneď do územia. Interakcia musí byť dynamická. Ide mi aj o dobrú spoluprácu so združením samosprávnych krajov SK 8, takisto s úniou miest, ktorej som členom.
Krajské mestá niekedy na tie menšie pozerajú tak trochu z výšky. Plánujete medzi nimi nejako obrusovať hrany?
Každá obec a mesto sú samostatnou individualitou. Nechcem robiť rozdiely, ale spájať. Nie vždy na všetko musíme mať rovnaký názor, ale musíme ísť bok po boku. Pravdou je aj to, že bývalého premiéra som požiadal, aby nás pri rokovaní o dôležitých témach, ako sú napríklad kompenzácie, zastupovali viac ako dvaja ľudia. Keď tam má únia miest so 61 mestami dvoch primátorov a SK 8 s ôsmimi krajmi tiež dvoch županov, s nami to nemôže byť rovnako. Veď my máme oveľa širší diapazón. Presadil som teda osem člennú pracovnú skupinu a premiér to pochopil.
Čítajte aj SNS nebude pokračovať v rokovaniach s inými stranami o spájaníKoľko presne máte miest a obcí?
ZMOS ich má dokopy 2 780. Z nich 119 sú mestá a ďalších viac ako 30 mestských častí Bratislavy a Košíc.
Štafetu preberáte po Branislavovi Trégerovi, „richtárovi“ Liptovského Hrádku. On už nekandidoval?
Bol navrhnutý, ale kandidatúry sa vzdal. Išlo o jeho osobné rozhodnutie.
V akom stave je momentálne združenie?
Nebola v ňom najoptimálnejšia situácia, regióny sa sťažovali na viacero vecí. Súvisí to zrejme aj s tým, že doba bola naozaj veľmi ťažká. Môjmu predchodcovi sa musím poďakovať, že to viedol v čase pandémie a prejavenia dôsledkov ekonomickej krízy.
Mali ste aj rokovanie s premiérom Ľudovítom Ódorom. S čím ste za ním išli?
Chceli sme hovoriť kompenzačných schémach vo väzbe na vzťah úradníckej vlády a ZMOS. Máme preňho jedenásť záchranných bodov, ktoré chceme riešiť s touto aj budúcou vládou. Tiež so zástupcami jednotlivých politických strán. V minulosti sa totiž kadečo dohodlo a nedodržalo, no nedávno prešiel môj návrh, aby sme s nimi to, čo sľúbia, mali aj na papieri. Čiže podpísané.
Čoho sa týka tých jedenásť bodov?
Je to širokospektrálne. Hovoríme napríklad o reforme verejnej sféry, životnom prostredí a potrebe, aby sa minimálne o tri roky oddialila platnosť nutnosti realizovať mechanicko biologické úpravy zmesového komunálneho odpadu. Bratia Česi to majú mať od roku 2030, Európska únia na to tlačí od roku 2035 a na Slovensku máme byť prví – od roku 2024. Táto úprava neskutočne navýši náklady a tým pádom poplatky pre obyvateľov. Otvoríme tiež tému zdravotníctva – ambulancií či dopadov optimalizácie siete nemocníc.
Je niečo, čo vás znepokojuje najviac?
Obávam sa nedostatku peňazí u ľudí, z čoho budú nervózni. Môže stúpnuť kriminalita a bez polície nie je možné ustriehnuť to. Žiaľ, štátnych policajtov ubúda a tým slabne aj bezpečnosť. Budeme sa pýtať, čo s tým chce rezort vnútra robiť. Samozrejme, trápia nás aj školstvo a sociálna politika.
Čítajte aj Fico spochybňuje vyšetrovanie v kauze vraždy Jána Kuciaka. Matovič ho vyzval, aby meno vraha oznámilNedávno odišiel z funkcie ústredného riaditeľa kancelárie združenia Michal Kaliňák. Beriete to ako veľkú stratu?
Všetci v ZMOS-e to tak vnímame, pre združenie urobil veľmi veľa. Michal sa za tie roky v samospráve vypracoval na kvalifikovaného odborníka, zanechal po sebe, ako zvyknem hovoriť, pečať originality. To, že dostal ponuku od jednej z najpopulárnejších politických strán, je len odrazom jeho kvalít. Nezostáva nám iné, iba zaželať mu veľa úspechov v politickom aj súkromnom živote.
Nahradila ho poverená riaditeľka Zuzana Špačeková. Prevezme aj komunikáciu s médiami?
Nie, hovorcom budem ja.
Aká budúcnosť čaká naše mestá a obce? Ste optimista?
Musíme sa pripraviť na budúci rok, ktorý bude, podľa všetkého, pre samosprávy aj občanov, výrazne ťažší ako tento. Najmä preto, že štátny rozpočet sa bude musieť konsolidovať a viaceré kompenzačné schémy eliminovať. No až čas ukáže, ako to nakoniec dopadne. Ale som optimista, inak sa to nedá. V Partizánskom máme DNA dvoch veľkých podnikateľov – Tomáša a jeho nevlastného brata Jána Antonína Baťu. Filozofia ich firmy bola založená na tom, že „nedá sa“ neexistuje. Čiže ani my nechceme fňukať a sťažovať sa, ale ukázať, že aj v ťažkých časoch je samospráva pilierom nášho štátu.
Neraz ste podotkli, že vaša práca je náročná, ale baví vás. Ste zaneprázdnený človek. Vašej rodine to neprekáža?
Moja manželka to má so mnou veľmi ťažké. Rodičov, ktorých mám už v krásnom veku a som za nich vďační, tiež často nevidím. Našťastie existujú telefóny a občas sa u nich zastavím. Čo mi môže žena vytýkať je, že nemám dostatok času na štvorročného synčeka. Dlho sme boli bez detí, takže sa z neho veľmi tešíme. Ona ale vie, čo práca pre mňa znamená, je tolerantná. Sme spolu 24 rokov a musím povedať, že ak som v živote niečo dosiahol, tak vďaka zázemiu, ktoré mi vytvorila. Pevne verím, že sa mi to všetko podarí zosúladiť, lebo manželku a syna veľmi ľúbim.