Problém je podľa organizácie nedôvera v inštitúcie. „Je veľmi ťažké komunikovať prečo by malo Slovensko podporovať Ukrajinu, keď väčšina ľudí nedôveruje vláde, alebo prezidentke,“ ozrejmila analytička z Centra demokracie a odolnosti, Katarína Klingová.
Podľa nej „Slováci nie sú sprostí, ale na druhej strane sú unavení politickým diskurzom“. „Je veľmi ťažké komunikovať o reformách, keď reformy nie sú prijaté v parlamente alebo vládou,“ spresnila.
Problémové sú podľa nej aj dezinformácie. „Keď už sú dezinformácie vonku, snažia sa ich vyvracať alebo reagovať na ne,“ podotkla.
Ľudia inštitúciám nedôverujú
„Slovensko je príkladom toho, čo sa môže stať, keď skombinujeme nedôveru v inštitúcie, spoločnosť s náchylnosťou veriť dezinformáciám a silných politických aktérov, ktorí vedia využiť frustrácie a obavy spoločnosti vo svoj prospech. Sme poznačení politickým chaosom a zmätkami spôsobenými vládnucou koalíciou v rokoch 2020 až 2023,“ vysvetlila Klingová.
Aktuálne je podľa údajov na Slovensku historicky najnižšia miera dôvery v inštitúcie, kedy vláde dôveruje len 18 percent respondentov. „Tento nedostatok dôvery vytvoril živnú pôdu pre časť opozičných strán na kampaň obviňujúcu Západ z vojny a podkopávanie podpory Ukrajine, ktorá našla odozvu u značnej časti obyvateľstva,“ dodala.
Čítajte viac Prieskum: Podpora NATO medzi Slovákmi výrazne klesla, za vojnu viní Rusko len 40 % ľudí
Prezident Globsec Róbert Vass je presvedčený, že oveľa dôležitejší spôsob strategickej komunikácie v súvislosti s dezinformáciami je proaktívny spôsob komunikácie. Podľa neho by to mali riešiť dlhodobé kampane, ktoré sú vedené na zvyšovanie povedomia o základných otázkach štátu, inštitúcií. Na to je nadviazaná aj reforma vzdelávania a tvrdý dialóg so sociálnymi sieťami.
„Keď už sa niekto dostane do sociálnej bubliny a verí tomu, že Rusko je obeťou celej vojny na Ukrajine, tak neprechádzajú žiadne argumenty. S tým človekom sa nedá za normálnych okolností pracovať, je to ako keby stratené. Prestávam mať vôľu s ním rozprávať, pretože žiadne argumenty neprechádzajú,“ skonštatoval Vass.
Čítajte viac Šéf diplomacie: Keby Slovensko nebolo v NATO, boli by sme pre Rusko ďalší na rane
Zdôraznil, že inštitúcie by mali pracovať na budovaní dôvery. „Keď sa občan stretne so štátom mal by mu dôverovať, mal by mať pozitívny pocit,“ dodal.
Šéfka Centra demokracie a odolnosti Dominika Hajdu upozornila, že na Slovensku sú výrazne prepojené inštitúcie ako ministerstvo alebo úrad vlády s ich lídrom. „Ľudia si to spájajú. Keď ľudia nedôverujú lídrovi inštitúcie, teda ministrovi alebo premiérovi, tak nebudú dôverovať ani inštitúcii,“ podotkla.
Podľa nej by si inštitúcie mali pomaly, no konzistentne budovať značku a svoj imidž. „Nezávisle od toho, kto je jej aktuálnym šéfom. Je to dlhodobý proces, ale to je niečo čo môžu robiť,“ dodala.
Covid a dezinformácie
Najnovší prieskum verejnej mienky Globsec uskutočnil v ôsmich krajinách strednej a východnej Európy. Údaje sa počas marca zbierali v Bulharsku, Česku, Maďarsku, Lotyšsku, Litve, Poľsku, Rumunsku a Slovensku. Za úlohu si dali preskúmanie postojov regiónu ku kľúčovým naratívom o vojne na Ukrajine, NATO, Európskej únii, demokracii a verejnom zdraví.
Výsledky tento rok podčiarkujú význam vnútornej politiky, histórie a kultúry na postoje obyvateľstva. „Zatiaľ čo v roku 2022 mala vojna na Ukrajine na verejnú mienku značný vplyv, v tomto roku výsledky prieskumu skôr ukazujú prehĺbenie rozdielov medzi viac a menej odolnými krajinami. A najmenej odolnými voči manipulatívnym a pro-ruským naratívom sa ukazujú Bulharsko, Maďarsko a Slovensko.“ uviedla Hajdu.
Priemerná podpora členstva v NATO v regióne je 79 percent, ale údaje sa v jednotlivých krajinách výrazne líšia. Na jednej strane členstvo podporuje 94 percent Poliakov a na druhej strane 58 percent Slovákov a Bulharov. Podobne v priemere 74 percent respondentov uznáva, že vojenská podpora Ukrajine jej pomáha brániť sa proti Rusku, ale na Slovensku a v Bulharsku si viac ľudí myslí, že vojenská pomoc Ukrajine provokuje Rusko a približuje ich krajiny k vojne.
Globsec Trends tento rok poukazuje aj na to, ako vplyv dezinformácií týkajúcich sa zdravia, ktoré sa šírili počas pandémie covid, prispeli k nedôvere voči farmaceutickým spoločnostiam, zdravotníckym organizáciám a očkovaniu.
Približne 37 percent obyvateľov regiónu strednej a východnej Európy sa domnieva, že vakcíny proti covidu zvyšujú riziko predčasných úmrtí, a 56 percent podozrieva farmaceutické spoločnosti, že z dôvodu zisku zatajujú účinné spôsoby liečby chorôb, ako je covid a rakovina.
„Tieto nálady rezonujú aj v spoločnostiach, ktoré vykazujú väčšiu odolnosť voči geopolitickým dezinformáciám, ako sú Česko a Poľsko. Ak chceme byť lepšie pripravení na budúce zdravotné krízy mali by sme túto nedôveru riešiť teraz, keď zdravie nie je témou číslo jedna politickej agendy,“ dodala Hajdu.