Progresívci vo voľbách útočia na druhé miesto. Na štatistickú chybu prieskumov sa spoliehať nemôžu

Majú to byť rozhodujúce voľby o budúcnosti Slovenska. Spájajú sa s nimi údajné obavy ministerstva vnútra, že ak vyhrá voľby Smer alebo Hlas, Slovensko vystúpi z NATO, ako aj zásadné otázky, či sa Slovensko bude uberať na západ, alebo na východ.

01.06.2023 08:30
NRSR parlament Foto: ,
Rokovanie Národnej rady.
debata (127)

Podľa lídra hnutia OĽaNO a priatelia Igora Matoviča sa 30. septembra rozhodne dokonca aj o tom, či Slovensko zostane demokratickou krajinou, preto sa snažil za účasť na nich ľuďom zaplatiť. Predčasné voľby ukážu, ktorým smerom sa Slovensko geopolitcky vyberie. Dovtedy poskytujú indície len prieskumy. Sondy do verejnej mienky môžu byť dobrým náhľadom toho, kam bude Slovensko po septembri smerovať. Experti pripomínajú, že hoci nedokážu presne predpovedať, čo sa stane, hodnoverne opisujú aktuálnu náladu v spoločnosti. „Volebné preferencie sú fotky aktuálnej reality,“ vyhlásil sociológ Martin Slosiarik, riaditeľ agentúry Focus.

Spresnil, že pri výraznej dynamike nerozhodnutých voličov je ťažké povedať, či to, čo agentúry namerajú hoc i dva týždne pred voľbami, bude skutočne platiť. Dajú sa však sledovať aj trendy vývoja preferencií. To znamená, že ak napríklad OĽaNO malo v prieskumoch z decembra 2019 päť percent a následne jeho preferencie narástli na 16 až 20 percent, víťazstvo vo voľbách sa dalo predpokladať. Ak by sa voľby do Národnej rady konali počas mája, tak by ich podľa volebného modelu agentúry NMS Market Research pre denník Sme vyhral Smer so ziskom 21,3 percenta hlasov. Na druhom mieste je Progresívne Slovensko so 14,2 percenta a tretiu priečku obsadil Hlas so 14 percentami hlasov.

Hnutie Republika by skončilo štvrté so ziskom 8,7 percenta hlasov. Nasledujú OĽaNO so 7,3 percenta a SaS so 6,2 percenta hlasov. So ziskom 5,9 percenta by skončilo Sme rodina a do parlamentu by sa dostalo aj KDH so ziskom 5,5 percenta hlasov.

Video
Sociológ Martin Slosiarik : Žijeme v polarizovanej spoločnosti
voľby ilustračné foto Čítajte viac Manipulácia volieb? Podľa Naďa sa o to snažia Rusi. Nemožné, reaguje ministerstvo vnútra

V asociácii výskumných agentúr chýba Median

V Slovenskej asociácii výskumných agentúr je zdužených osem agentúr. Medzi nimi však chýba často citovaná agentúra Median. Predseda asociácie Rastislav Kočan diplomaticky odvetil, že keď v Česku asociácia agentúr podobná tej slovenskej raz povedala o jednej agentúre že je nespoľahlivá, tak sa desať rokov tiahol súdny spor. „My veríme agentúram, ktoré sú združené u nás,“ ozrejmil.

Svätý grál je tisíc respondentov

Pri akýchkoľvek prieskumoch je dôležitá ich reprezentatívnosť. Základnými kvótami sú vek, pohlavie, národnosť, vzdelanie, veľkosť sídla a región. Len vďaka tomu dokážu agentúry pravdivo odzrkadliť cieľové skupiny. Pravidlom je, že ten, kto má šancu zúčastniť sa vo voľbách, musí mať možnosť aj zúčastniť sa prieskumu. No nie každý je vhodný respondent. Niektoré povolania sú totiž zakázané a šanca, že sa z prieskumnej agentúry niekomu ozvú, je 55-tisíc ku jednej. Ak respondent odpovie kladne na to, či pôsobí v politickej strane alebo hnutí, v médiách či vo výskumnej agentúre, prieskum sa skončí. Cieľom je totiž získať pohľad všeobecnej populácie a zakázané povolania sú nadpriemerne vzdelané v skúmanej téme. Preto hrozí, že výsledky prieskumu by boli pozitívnejšie ako realita. Ak sa robí prieskum napríklad na zdravotnícku tému a hľadá sa názor bežnej “laickej” verejnosti, tak musia byť vylúčení lekári, sestričky a iný zdravotnícky personál. „Čiže závisí to aj od typu prieskumu,“ ozrejmil Slosiarik.

„Ak by sme sa po koncerte Depeche Mode návštevníkov pýtali, aká je ich obľúbená skupina, tak by sme sa relevantné výsledky nedozvedeli,“ vysvetlil Rastislav Kočan, predseda Slovenskej asociácie výskumných agentúr. To znamená, že v prieskume môže byť aj päťtisíc respondentov, no ak sa zameria na nerelevantnú cieľovú skupinu, výsledky sa budú od skutočnosti výrazne líšiť. „Veľkosť vzorky je o presnosti prieskumu, čím je vyššia, tým je štatistická chyba nižšia,“ ozrejmil Kočan. Zdôraznil, že Svätý grál je tisíc respondentov, pretože je to najlepší kompromis medzi nákladmi a presnosťou prieskumu.

globsec zelenskyj Čítajte viac Keby inštitúcie robili, čo majú, ľudia by im dôverovali. Na Slovensku rastie podhubie dezinformácií

Zakázané povolania

  • V agentúre Focus, ak tvoria diskusné skupiny, tak do nich nepozývajú psychológov, sociológov, pracovníkov marketingových oddelení. „Teda ľudí, ktorí majú špecifickú znalosť problematiky alebo témy,“ ozrejmil sociológ Martin Slosiarik, riaditeľ agentúry Focus.
  • V agentúre AKO sa najskôr spýtajú, či respondent pracuje alebo z jeho blízkej rodiny alebo priateľov v povolaní, ktoré by mohlo výsledky skresliť. Ak respondent odpovie kladne na to, či pôsobí v politickej strane alebo hnutí, v médiách či vo výskumnej agentúre, prieskum sa skončí. „Ak robíme prieskum na nejakú konkrétnu tému, povedzme finančné produkty, tak vylučujeme aj odborníkov z tej oblasti,“ ozrejmil riaditeľ agentúry Václav Hřích.

No stále treba rátať aj s možnosťou štatistickej chyby. Podľa Kočana by sa dala jej odchýlka znížiť len vtedy, ak by sa prieskum robil na celej populácii. „Štatistickej chybe sa nedá vyhnúť. Je ako gravitácia. Je to niečo, čo existuje. Keďže si vyberáme len časť populácie, tak vznikne,“ ozrejmil.

Vysvetlil, že ak má strana v prieskume päť percent, štatistická chyba je na úrovni 1,4 percenta. Teda výsledok päť percent by mali strany čítať tak, že sa ich voličská základňa pohybuje v rozpätí 3,6 až 6,4 percenta. Táto odchýlka však rastie s percentami. Pri desiatich je to 1,9 percentuálneho bodu, pri 13 je to 2,1 a pri 50 sa štatistická chyba pohybuje na hodnote troch percent. „Posuny o jedno percento nie sú štatisticky významné pri veľkých číslach,“ zdôraznil Slosiarik.

Prieskumy vedia aj predpovedať možnú účasť na voľbách. Napríklad v decembri 2019 predpovedali, že volieb sa zúčastní 68 percent voličov. Vo februári 2020 prišlo k urnám 66 percent a tento rok predpovedajú, že sa volieb zúčastní 67 percent voličov.

Igor Matovič, parlament, májová schôdza Čítajte viac Matovič chce byť ako Sagan. Prezradil svoju stratégiu do volieb, nové posily tají

Ako sa uskutočňujú prieskumy?

Agentúry poznajú tri základné zbery údajov.

  • Osobný zber – anketár príde za respondentom. Dnes sa využívajú dve možnosti, buď cez počítač (CAPI), alebo cez tablet TAPI
  • CATI – call centrum
  • CAWI – on-line zber

Ďakovania za desatiny

Riaditeľ agentúry Ipsos Jakub Hankovský priblížil, že ak volič deklaruje, že príde k voľbám, stále sa môže rozhodovať medzi viacerými stranami. „Všetky tieto strany sa musia rátať do širokého potenciálu,“ ozrejmil. Preto sa pozerajú na to, aký má strana alebo hnutie široký potenciál a aké má voličské jadro. Napríklad voliči Smeru sú o svojej voľbe presvedčení, zatiaľ čo voliči Hlasu sú stále nerozhodnutí. Často u nich býva druhou voľbou práve Smer.

Agentúra AKO sa sústredí na telefonický zber dát. Riaditeľ agentúry Václav Hřích priblížil, že ak chcú dosiahnuť tisícku respondentov je na to potrebných priemerne 9,6 tisíca telefonátov. Celý proces trvá zhruba päť dní. Nateraz prácu call centra nedokáže nahradiť umelá inteligencia, pretože počítač nie je podľa Hřícha schopný reagovať na otázky respondentov.

Skonštatoval, že samotný výsledok prieskumu nevypovedá až tak o skutočnej nálade v spoločnosti. Tú odzrkadľuje sledovanie trendov vývoja preverencíí. Podľa Hřícha je na to potrebné mať aspoň tri zbery údajov. Ako príklad uviedol víťazstvo hnutia OĽaNO v parlamentných voľbách 2020. Uviedol, ako Matovič operuje s naratívom, že v poslednom prieskume mal päť percent a aj tak vyhral voľby. „OĽaNO však malo pred voľbami 16 a neskôr 20 percent,“ ozrejmil Hřích.

Poukázal taktiež na to, ako politici interpretujú prieskumy. „Ak politik narastie o desatinu, tak sa teší. Pridáva príspevky, v ktorých ďakuje, no keď klesá, tak je ticho a prieskumy spochybňujú,“ podotkol. Zdôraznil však, že nad malými zmenami, teda ak preferencie porastú alebo klesnú o desatinu, sa netreba ani zamýšľať.

Priznal, že politické strany a hnutia si takisto robia svoje prieskumy, v ktorých zisťujú, aká je nálada v spoločnosti a aké témy či hodnoty ich potenciálnych voličov zaujímajú. Tak si testujú, do čoho pôjdu v kampani. No strany podľa Hřícha nie sú otrokmi prieskumov. Pred voľbami často úradujú egá a emócie. Podľa agentúry Ipsos je hľadanie politických hodnôt v prieskume „cesta do pekla“.

SR VAIA výskum inovácie stratégia predstavenie BAX Čítajte viac Ódor zostal na Slovensku lebo videl možnosť zmeny. Cieli na budúcnosť

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 127 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #prieskum #Smer #Focus #Hlas #Progresívne Slovensko #ako #Ipsos #predvolebné preferencie