Hitom týchto volieb je aj spájanie strán. Aj keď sa o ňom hovorí mesiace, stranám sa to nedarí a voliči im odkázali jasné nie. Do volieb však ostávajú ešte niekoľko mesiacov a na presný odhad toho, ako by mohla politická mapa v októbri vyzerať, je ešte skoro. S odborníkmi sme sa pozreli na to, aká je druhá voľba voličov a čo hovoria na spájanie.
Hlas a Republika ohrozujú Smer približne rovnako
Keď líder Hlasu Pellegrini prvýkrát naznačil, že si nevie predstaviť sedieť v jednej vláde s Ficom, šéfa Smer to nahnevalo. Fico v reakcii uviedol, že rešpektuje, že sa Pellegrini rozhodol vybrať „pravicovou a liberálnou cestou“ a že Smer a Republiku vylúčil z povolebnej spolupráce. Hlas tak oficiálne doteraz neurobil, aj keď Pellegrini to v niekoľkých rozhovoroch naznačil.
Čítajte viac Vyhrať voľby nestačí. Rozhodne koaličný potenciál: Fico sa hnevá, odborníci hovoria jasne
Aj keď voľby ešte vyhlásené neboli, medzi Hlasom a Smerom sa vo februári tohto roka začal zatiaľ neoficiálny, no otvorený boj. Pellegrini označil Fica za „politika minulosti“ a niekoľkokrát zopakoval, že si nevie predstaviť vládnuť so svojím bývalým šéfom.
Prieskum agentúry AKO pre TV Joj sa realizoval od 4. do 10. mája na vzorke 1000 respondentov.
Koncom apríla pre Pravdu uviedol, že Hlas súperí so Smerom o čo najlepší výsledok. „Preto nevidím logiku ani dôvod, prečo by mal Hlas dopredu pred voľbami vytvárať nejakú dohodu a koalíciu,“ vyjadril sa Pellegrini. Na stretnutia so Smerom a SNS sa mu veľmi nechcelo a na rozdiel od Fica sa neobjavuje na spoločných tlačovkách ani akciách a odmietol aj pozvanie na poslednú spoločnú tlačovú konferenciu Smeru a SNS.
A aj keď Fico hovorí o Hlase ako o najbližšom partnerovi, nenechá si ujsť žiadnu príležitosť na ich kritiku. Smeru však evidentne jeho taktika vychádza viac ako Hlasu, keďže ich dokázali v posledných prieskumoch predbehnúť. Fico a jeho poslanci sú vo svojej práci aktívnejší.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Líder Smeru zrejme vie, prečo to robí. Podľa májového prieskumu agentúry AKO pre TV Joj hrozí Ficovej strane strata voličov najmä v prospech Hlasu (28 percent) a zhruba 23 percent voličov Smeru by si vybralo Republiku. Keďže ide o druhú voľbu, voliči k tej strane môžu ľahšie utiecť.
Foto: FB Robert Fico
„Hlas a Republika ohrozujú Smer zhruba rovnako. Polovica voličov Smeru má na druhom mieste Hlas alebo Republiku,“ okomentoval výsledky prieskumu pre Pravdu šéf agentúry AKO Václav Hřích. Naopak Hlas vie čerpať najmä z voličov Smeru (28 percent). „Ostatné hlasy sú distribuované na menšie čísla. Sme rodina 13 percent, PS 10 percent, Republika 6 percent a Saska 5 percent,“ uviedol Hřích.
Riziko straty voličov pri Smere a Hlase je teda rovnaké. Pri potenciále zisku ide o pohľad na rozhodnutie voličov z opačnej strany – koho majú voliči, ktorí majú na druhom mieste Smer alebo Hlas, na prvom mieste?
Prieskum agentúry AKO pre TV Joj sa realizoval od 4. do 10. mája na vzorke 1000 respondentov.
Čo sa týka potenciálneho zisku Smeru, zo všetkých oslovených respondentov, ktorí v druhej voľbe označili ako možnosť Smer je takmer polovica voličov Hlasu a 30 percent voličov Republiky. Ďalších 16 percent tvoria voliči SNS.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Pri Hlase je situácia oveľa jasnejšia. Až 70 percent voličov, ktorí by v druhej voľbe volili Hlas patria do elektorátu Smeru. „Z toho sa dá povedať, že Smer vie čerpať od iných, hlavne z Republiky a potom z SNS. Naopak Hlas vie čerpať hlavne zo Smeru a potom zo Sme rodiny a viac menej aj KDH,“ uviedol Hřích.
Smer svojou politikou podľa politológa z Prešovskej univerzity Michala Cirnera viac ohrozuje Republiku a SNS ako Hlas. „Pretože loví v radikálnych vodách. Málokto umiernení sa teraz bude rozhodovať pre Smer, tam je silné jadro voličov – nekritických fanúšikov,“ zhodnotil pre Pravdu.
Súboj dvojičiek
So Smerom je veľmi úzko späté aj hnutie Republika. Líder strany Robert Fico už tradične prieskumy nekomentuje a ani sa nevyjadruje k spoluprácam. Nevylúčil z nej ani extrémistické strany a hnutia. S predsedom Republiky Milanom Uhríkom si podal ruky pri referende a spoločných kandidátov mali aj v spojených voľbách.
Čítajte viac Vyhrať voľby nestačí. Rozhodne koaličný potenciál: Fico sa hnevá, odborníci hovoria jasne
Odídenci z krajnej pravicovej strany Ľudová strana Naše Slovensko sa snažia pôsobiť umiernenejšie a zrejme sa im to darí. V prieskumoch vidno, že na seba dokázali naviazať okolo osem až deväť percent voličov a blížia sa k dvojcifernému zisku. Takmer 45 percent voličov Republiky podľa prieskumu AKO uviedlo ako druhú voľbu Smer.
Čo sa potenciálneho zisku týka, viac než 60 percent voličov, ktorí by Republiku volili v druhej voľbe pochádzajú z elektorátu Smeru. „Ak sa v kampani budú vymedzovať voči Republike, môžu časť ich voličov získať, ale musia si dávať pozor, aby na úkor Republiky nezískali príliš veľa hlasov a tým Republiku príliš neoslabili, keďže sa jedná o potenciálneho povolebného partnera Smeru,“ skonšatoval Cirner.
Okrem Smeru a Hlasu je výraznejšou dvojičkou už len PS a Saska. Sú prepojení druhou voľbou, rizikom straty aj potenciálom zisku. Medzí lídrami Michalom Šimečkom a Richardom Sulíkom je však na rozdiel od Pellegriniho a Fica oveľa bližší vzťah a navzájom sa vnímajú ako blízki partneri.
U voličov Sasky je PS druhou voľbou pre viac ako polovicu, podobne je to aj v prípade PS. Potenciál zisku u Sasky je na úrovni takmer 75 percent, u PS je to takmer 40 percent.
Je druhá voľba ohrozením?
Ak sa pozrieme na druhú voľbu celkovo, voliči najviac siahali po PS a Sasku. Napriek tomu PS, OĽaNO, KDH, ale aj Smer a Hlas majú percento druhej voľby nižšie než sú ich preferencie a ich potenciál rastu je teda menší. Republika, Sme rodina a Demokrati majú preferencie a druhú voľbu takmer rovnakú a vyrovnané sú aj šance na rast preferencií. Druhú voľbu vyššiu ako preferencie má len Saska, má teda šancu na rast a má kde čerpať voličov. Otázne je, či to dokáže.
Foto: AKO pre TV Joj
Aká je teda reálna šanca, že voliči prejdú k inej strane? „Druhá voľba je skôr sympatia k typovo najbližšej strane a práve volebná kampaň je to, čo sa môže stať. Do začiatku volebnej kampane naberajú strany kondíciu a volebná kampaň to už sú tie preteky a tam môžu tú kondíciu potvrdiť alebo stratiť,“ ozrejmil Hřích.
Podľa šéfa AKO sú napríklad televízne debaty tým, čím sa priamo nedá získať voličov, len svoj elektorát utvrdiť alebo stratiť. „Ak niekto fatálne zlyhá v kampani, zvolí zlý druh komunikácie alebo bude príliš pasívny a povie si, že je ešte dosť času dosť. Ak niekto urobí väčšie chyby v kampani, na ktoré budú voliči emočne reagovať, tak vtedy môže časť voličov prejsť do druhej voľby,“ uviedol.
Progresívci však v poslednom prieskume agentúry NMS Market Research pre denník Sme predbehli Hlas. Majú šancu predbehnúť aj Smer? „Veľa bude záležať od výkonu Hlasu v predvolebnej kampani a od výkonu stredopravých ministrán, ktoré ešte stále rozprávajú o spájaní,“ zhodnotil Cirner.
Pokiaľ sa stranám nepodarí pospájať a budú mať nízke preferencie, volič ktorý chce mať istotu, že jeho hlas vo voľbách neprepadne to môže podľa politológa hodiť práve PS. Otázne ešte je, či nastane súboj dvojičiek. „Uvidíme, akým spôsobom bude boj prebiehať, či si budú udržiavať elektorát, alebo sa budú snažiť aktívne vziať voličov druhej strane,“ skonštatoval šéf AKO.
Foto: Pravda, Robert Hüttner, Robert Huttner
„Je iné, keď Saska zoberie dve percentá PS. Pre PS je to oveľa menšia strata, ako keď Smer vezme štyri percentá Republike a Republika bude zisťovať, či je v parlamente,“ myslí si. Pre menšie strany môže byť súboj väčším ohrozením, pre väčšie veľmi nie.
Čítajte viac Šimečka Matovičovi: To, že je Fico prvý v prieskumoch, je odrazom vášho vládnutia
Ešte je tu aj skupina voličov, zhruba 30 percent, ktorí sa rozhodnú posledný týždeň alebo až vo volebnej miestnosti. „Ale oni sa nerozhodujú z nuly, nejdú do miestnosti s prázdnou hlavou. Väčšina má dve možno až tri strany, medzi ktorými sa rozhodujú. Nemusí to byť strana, ktorú povie volič v prieskume,“ ozrejmil Hřích.
Vo volebnej miestnosti sa totiž rozhodne, ktorá strana je mu v tej chvíli sympatickejšia alebo ktorá ho menej sklamala. „Je to utvrdenie rozhodnutia, nie je to nové rozhodnutie. Tieto údaje môžeme čerpať z druhej voľby. Keď vidíme, že je niekto veľmi ohrozený inou stranou na druhom mieste, ten tok potom môže vzájomne meniť pomery,“ povedal.
Na pevné voličské jadro je ešte skoro
Podľa prieskumu majú Smer a Hlas ukotvených voličov relatívne rovnako a najpevnejšie. Prieskum AKO nemeral pevnosť rozhodnutia, od ktorého sa odvíja voličské jadro. Podľa Hřícha však niečo naznačujú odpovede „nevolil/a by som inú stranu“ a „neviem“ pri otázke o druhej voľbe.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
„Sme rodina, OĽaNO, ale aj Republika či Saska, dokonca aj Hlas, to sú strany, kde je aspoň plus mínus tretina voličov, ktorí nechcú ísť inam a volič niekoho iného,“ vysvetlil Hřích.
U Demokratov je len osem percent voličov, ktorí už nechcú inú stranu alebo nevedia povedať. Podľa Hřícha však ide o voličov, ktorí prišli z iných strán a ešte si nie sú úplne istí svojím rozhodnutím. Podľa politológa voliči Demokratov zatiaľ stagnujú, aj preto sa ich preferencie pohybujú okolo troch až štyroch percent. „Ich prípadní voliči silne zvažujú ďalšie možnosti, aby ich hlas neprepadol,“ povedal Cirner.
Čo sa týka PS, je len 12 percent takých, ktorí nechcú inú stranu a 10 percent, ktorí nevedia odpovedať. „Aj tam tá pevnosť nie je taká istá, ako by to všetci rátali,“ uviedol Hřích. V minulosti sa však podľa šéfa AKO stávalo, že strany mali aj 50 percent voličov, ktorí boli strane verní.
Oproti minulosti však máme obrovské množstvo strán, z ktorých väčšina vznikla delením. „Je to taká pekná slovenská tradícia, že nevieme sa dohodnúť, tak budeme dvaja šéfovia. Tým pádom je vernosť voliča aj vďaka neustálemu deleniu strán stále menšia. Už to nie je jeho bežná vlastnosť – byť verný strane. Skôr sú voliči naučení skákať od jednej strany k druhej,“ skonštatoval.
Momentálne je ťažké predpokladať, ktoré strany majú isté päťpercentné jadro. Prvý zlomový bod, kedy sa bude dať merať voličské jadro, bude odovzdanie kandidátky.
„V tej chvíli sa budú merať už iba strany, ktoré sa prihlásili do volieb. Určitý počet strán, ktorých voliči sa vyskytujú v prieskumoch pravidelne v prvej aj druhej voľbe, tí tam do volieb nebudú, lebo sa ich nezúčastnia,“ vysvetlil Hřích.
Až zhruba mesiac a pol až mesiac pred voľbami sa začne pomaly ukazovať, ako by mohla politická mapa po voľbách vyzerať. „Sme štyri mesiace pred voľbami, to je strašne dlhý čas. Emočných reakcií voličov ešte môže byť veľmi veľa, čo vieme aj zo skúsenosti z minulých rokov,“ povedal šéf AKO.
Spájaniu povedali voliči jasné nie
Prieskum AKO skúmal v druhom prieskume aj názor voličov na spájanie. Ten bol jasný. Takmer 60 percent voličov si myslí, že strana, ktorú volia, by sa nemala s nikým spájať. Podľa Hřícha to naznačuje fakt, že nevidia potenciál v tom, že by spájanie mohlo ich straním pomôcť.
„Dopyt po spájaní je kúsok viac ako štvrtina, čiže len každý štvrtý volič si myslí, že spájanie by malo efekt,“ povedal. „Môže to by dôsledkom toho, že tak veria svojím stranám, že si myslia, že už nepotrebujú spájanie s niekým iným alebo to môže byť paradoxne práve následkom tak trochu znechutenia z devalvácie pojmu spájania,“ myslí si Hřích.
Podľa politológa sa časť voličov môže obávať, ako by taká strana fungovala po voľbách, či by sa hneď jej poslanecký klub nerozpadol a podobne. „A časť voličov nechce voliť „mačkopsa“, je pre nich neprijateľný kompromis, aby volili kandidátku, kde budú potenciálne im nesympatickí politici z iných politických zoskupení,“ uviedol Cirner.
Čítajte viac Mikrostrany dostali od Kollára darček, na spájanie majú ďalšie tri týždne. Pomôže im to? Väčšina je v zóne ohrozenia
Prekvapivé bolo, že voliči OĽaNO označili ako prvú stranu na spojenie Progresívne Slovensko. Podľa politológa to nie je odraz budúcej koalície, ale odraz druhých, tretích a ďalších preferencií voličov. „Veľká časť voličov OĽaNO sú tzv. protestní voliči a tí majú tendenciu podporiť okrem neštandardnej politickej sily, akou je OĽaNO aj niekoho, kto ešte v parlamente nebol a ide teda o novú šťuku v politickom rybníku, ktorá by čistila pomyselný Augiášov chliev,“ myslí si.
O spájaní sa intenzívne hovorí už niekoľko týždňov a straním to zatiaľ nevychádza podľa ich predstáv. „Možno práve fixácia na spájanie, ktorá je hitom tohto predvolebného obdobia, nie je z pohľadu voličov až taká žiadaná,“ povedal šéf AKO.
Foto: TASR, Martin Baumann
Ak by sa v prieskume podľa šéfa AKO vyskytla strana, ktorej 25 percent voličov by chcelo spojenie s inou stranou, tak by bolo silné vyjadrenie. „Ale toto nefunguje ani medzi Saskou a PS-kom, takže dominantný názor je nespájať sa. Napríklad pri Sme rodine je viac ako 84 percent je úplne proti spájaniu, tam ten dopyt nie je vôbec,“ uviedol.
Výnimkou pri spájaní sú Demokrati
Jediný rozdiel bol u Demokratov. Len 33 percent ich voličov je proti spájania. „Zdá sa, že tam viac ako polovica ľudí cíti nejakú potrebu spojenia a keď, tak potom takmer 21 percent z voličov Demokratov by chcelo spojenie s KDH a takmer 13 percent voličov s OĽaNO. Je vidieť, že medzi voličmi Demokratov je dopyt po spojení,“ ozrejmil.
Líder Demokratov Eduard Heger pred časom v diskusii Denníka N uviedol, že by si vedel predstaviť koalíciu s KDH a PS a označil ju za „koalíciu pokoja“. Spojenie s KDH a ani OĽaNO neprichádza do úvahy, obe strany však idú do volieb samostatne.
Pri strane Za ľudí sa otvorene hovorí, že sa s niekým spoja. Takmer 39 percent voličov nechce spájanie, ale vyše 46 nechcelo alebo nevedelo odpovedať. „Voliči zrejme čakajú na nejakú informáciu, ako to bude v budúcnosti. A keď, tak tam vyskakuje OĽaNO,“ zhodnotil Hřích.
Ktorá strana je najžiadanejšia na spájanie? Práve to by mohlo odzrkadľovať aj koaličný potenciál strany. „Keď sa pozrieme na výsledky, hlavné zistenie je, že niet favorita. Keď sa pozrieme na najsilnejšiu stranu Smer, tam je 3,3 percenta a najslabšia je KSS 0,1. Neexistuje strana, o ktorej by si voliči povedali, že tí „moji“ by sa s nimi mali spojiť,“ uviedol Hřích.
„Zjavne je preferencia spájania vždy o typológii strany, teda volím nejakú stranu a preferujem na spájanie nejakú typovo podobnú stranu,“ vysvetľuje s tým, že aj tu sa vytvorili dvojičky ako Smer a Hlas alebo PS a Saska. Dvojičky sú však v politike prirodzené a zjavne to podľa šéfa AKO viac súvisí s profiláciou strany než s tým hľadať niekoho veľmi silného.