Česká vláda len vlani schválila mechanizmus automatickej valorizácie platieb, ktoré sa platia do systému verejného zdravotného poistenia zo štátneho rozpočtu za deti, seniorov alebo nezamestnaných. Hoci český minister zdravotníctva Vlastimil Válek informáciu o zrušení valorizácie platby za poistencov štátu minulý týždeň poprel, odborom sa toto vysvetlenie nepozdáva.
„Zmienku v pracovnom návrhu rozpočtu vidím ako nedopatrenie spôsobené horlivým úradníckym perom,“ uviedol Válek. Ministrovi odborári odkazujú, že dokument je stále voľne dostupný a zdôrazňujú, že čo je „psáno, to je dáno“.
Rezort si podľa českého Odborového zväzu zdravotníctva a sociálnej starostlivosti a Lekárskeho odborového klubu počína „úplne nedemokraticky až diktátorsky“. „Za tridsať rokov fungovania republiky sme sa nestretli s tým, že by sa k návrhu rozpočtu nemohli odbory vyjadriť. Materiál ide ešte nad rámec konsolidačného balíčka, s ktorým sme tiež nesúhlasili. Popiera to princípy sociálneho dialógu a demokracie. Pripraviť zdravotníkov o štrnásť miliárd českých korún (600 miliónov eur, pozn. red) je nehorázne,“ upozornila predsedníčka odborového zväzu Dagmar Žitníková.
Čítajte viac Palkovič prosí Pentu, aby nerobila negatívnu reklamu VšZP. Ani zdravotníkom by nemali platiť priveľa
Podľa nej materiál, ktorý ministerstvo financií predložilo bez pripomienkového konania rovno do vlády navrhuje, aby k valorizácii platieb za štátnych poistencov v roku 2024 nedošlo a podľa Žitníkovej je to bezprecedentné.
Podľa zástupcov zdravotníckych odborov ide o „brutálny podraz“ na zamestnancov verejných služieb, verejnej správy a na rezort zdravotníctva ako celok. „Berú to na ľuďoch hlava nehlava. Štátny rozpočet bol vždy najdôležitejší zákon a oni sa s nami teraz ani nebavia,“ sťažuje sa predseda Lekárskeho odborového klubu Martin Engel.
Utiahnuté opasky
Na Slovensku sa zatiaľ nad šetrením v zdravotníctve nepočíta. Šéf rezortu Michal Palkovič pre denník Pravda priznal, že zdravotníctvo je podfinancované a nevie si predstaviť, že by mu boli nejakým spôsobom krátené financie. „Nemyslím si, že by sa niekto zaoberal myšlienkou šetrenia v situácii, keď máme sektorový dlh okolo dvoch miliárd eur,“ spresnil.
Čítajte viac Štát chce zrušiť 14 pohotovostí. Ďalších sedem už dávno nefunguje, deti nemá po večeroch kto vyšetriť
Podľa zdravotníckeho analytika Martina Vlachynského z Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) tento krok naznačuje, ako ťažké to budú mať európske štáty v konsolidácii svojich rozpočtov. „Podobne ako Slovensko, aj v Česku majú obrovskú rozpočtovú „dieru“, ktorá sa nedá zaplátať bezbolestne,“ zdôraznil.
Platba za poistencov štátu funguje v Česku podobne ako na Slovensku, ale s tým rozdielom, že je vyššia. Podobne ako na Slovensku, s touto platbou sa manipuluje podľa aktuálneho vývoja rozpočtu. V roku 2022 bola platba 1767 českých korún (75,13 eur, pozn. red), ktorej priemer sa menil počas roka. Od januára 2023 stúpla na 1967 českých korún (83,63 eur, pozn. red) a od augusta klesne na 1487 českých korún (63,22 eur, pozn. red).
Od roku 2024 má byť zavedené automatické zvyšovanie platby odvíjajúce sa od štartovacej sadzby 1982 českých korún (84 eur, pozn. red). „Má sa použiť rovnaký mechanizmus ako pri dôchodkoch, teda inflácia plus polovica rastu reálnej mzdy,“ ozrejmil Vlachynský.
Čítajte viac Zomrel im lekár a pacientom zostáva už len čakať. Počet zdravotníkov v dôchodkovom veku nebezpečne rastie
Na Slovensku sa takisto od roku 2024 vracia staronový mechanizmus platby odvodenej od priemernej mzdy a pevnej sadzby 4,5 percent, od roku 2026 potom 5 percent. Vlachynský však priznal, že tento mechanizmus historicky nebol dodržiavaný.
Vlachynský predpokladá, že českých zdravotníkov zastavenie rastu miezd čakať nebude, maximálne sa ich rast spomalí. „Po prvé na to nebude politická odvaha, pod druhé v Európe prebiehajú mzdové preteky zdravotníkov a keby aj zamrzli platové tabuľky, české nemocnice budú musieť zvyšovať mzdy individuálne.
„V žiadnom scenári však nepredpokladám výraznejší záujem českých zdravotníkov o pozície na Slovensku. Mzdy už dávno nie sú dominantnou silou pri rozhodovaní zdravotníkov, hlavne lekárov, ale skôr kariérne možnosti, kvalita pracovného prostredia a podobne,“ podotkol. Podľa Vlachynského nemusia ani českí, ani slovenskí lekári štrajkovať.
„V oboch krajinách dosahujú ich mzdy niekoľkonásobok priemernej mzdy. Je to len zvolený spôsob vyjednávania o mzdách, spôsobený najmä silnými odbormi v oboch štátoch,“ upresnil. Tvrdí, že ak by neštrajkovali, veľa z nich by si vyjednalo vyššie mzdy. No takéto zvýšenie by bolo len individuálne, prípadne kolektívne na úrovni poskytovateľa.
Čítajte viac Heger: Bol to dobrý plán, len nevyšiel. Rázsochy z európskych peňazí definitívne nebudú
„Realita je taká, že dopyt po ich službách a tým pádom silná vyjednávacia pozícia im to umožňuje, tak ako to umožňuje špičkovým IT profesionálom a ďalším nedostatkovým profesiám. Nemá to však nič s kvalitou alebo nekvalitou zdravotníctva, vyššie mzdy neznamenajú kvalitnejšie zdravotníctvo,“ ozrejmil.
Následky populistických návrhov
Zdravotnícky analytik Dušan Zachar upozornil, že v Česku skokovito narástli platby do zdravotníctva počas pandémie covidu.
„Tak ako Slovensko sa však aj Česko stretáva s realitou obrovských deficitov verejných financií a nárastu zadlženia po covide. Česká vláda sa hodlá postaviť k tomuto problému čelom a uvažuje nad šetriacim balíčkom,“ zhodnotil Zachar. Podotkol, že na Slovensku pred voľbami prevláda skôr opačný prístup. „Prevládajú populistické návrhy na extenzívne zvyšovanie výdavkov. O to ťažšie a viac si potom budeme musieť v budúcnosti uťahovať opasky,“ ozrejmil.
Čítajte viac Bláhová: V zdravotníctve je súkromný kapitál nenahraditeľný. Problémy robí deravý systém
Čo sa týka príchodu českých lekárov na Slovensko, tak už dnes zarábajú v priemere menej ako ich slovenskí kolegovia, ale aj tak sa na horšie spravované Slovensko nehrnú. Platy totižto nie sú všetko, najmä od určitej hranice, kedy sú základné potreby a splátky hypoték v pohode saturované. Zdôraznil aj fakt, že České zdravotníctvo je na tom samozrejme celkovo oveľa lepšie ako to slovenské. „Ale všade vzniká nevôľa a rezistencia voči návrhom, ktoré by zhoršili už „vybojovaný“ stav,“ upozornil.
Podľa neho bude teraz nasledovať Slovensku dekáda „voľna“ od štrajkov lekárov. „Skôr by mohli začať štrajkovať pacienti s tým, že po takom razantnom zvýšení platov lekárov očakávali lepšiu a dostupnejšiu zdravotnú starostlivosť,“ dodal.