Klietka má počas júnovej schôdze poslancom a poslankyniam pripomínať nehumánne podmienky klietkových chovov, v ktorých žije na Slovensku v súčasnosti 2,3 milióna sliepok. Organizácia vo februári zverejnila zábery z troch slovenských klietkových chovov sliepok, ktoré ukazujú zlé životné podmienky zvierat.
Na každú sliepku v klietkovom chove podľa Humanitárneho pokroku pripadá priestor veľkosti približne hárku papiera A4. Nemôže vykonávať svoje prirodzené potreby ako hrabanie v zemi, čím trávi väčšinu svojho bdelého času, alebo kúpať sa v prachu, čím sa zbavuje parazitov, a ani svoju najdôležitejšiu potrebu – stavanie hniezda. Práve pre nedostatok možností prejavovať svoje prirodzené potreby sa sliepky v klietkach zbláznia, často sa navzájom napádajú a dochádza aj ku kanibalizmu.
„Je to extrémne krutá a barbarská praktika, ktorú odmieta ako verejnosť, tak aj firmy. A vlažnosť, s akou k takto dôležitej téme pristupuje parlament, je alarmujúca. Koniec klietok je nevyhnutný,“ uviedol riaditeľ organizácie Humánny pokrok Martin Smrek, podľa ktorého bude klietka pred parlamentom počas najbližšej schôdze dennodenne poslancom a poslankyniam pripomínať, že už stačilo výhovoriek a je čas konať.
Poslanec OĽaNO Tomáš Šudík predložil vo februári návrh zákona na zákaz klietkového chovu sliepok od roku 2024 s päťročným prechodným obdobím do roku 2028, počas ktorého by chovatelia museli klietkové chovy prerobiť na bezklietkové.
Európske krajiny ako Nemecko, Švajčiarsko, Luxembursko, Dánsko, časť Belgicka, a dokonca aj susedné Rakúsko a Česko už zakázali klietkový chov. Záväzok skončiť s používaním klietkových vajec od roku 2025 prijali tisícky firiem vrátane maloobchodných reťazcov. Na Slovensku takýto záväzok prijali už tri štvrtiny maloobchodného trhu s potravinami. Humánny pokrok vedie už viac ako dva roky kampaň Zákaz klietok. Ich petíciu podpísalo už 69 284 ľudí.
