Slovensko má priveľa policajtov, vysoké výdavky na vnútornú bezpečnosť, ale aj najnižšiu dôveru k polícii v celej Európskej únii (EÚ). Vo svojej analýze to ešte pred dvoma rokmi skonštatoval Úrad hodnoty za peniaze (ÚHP), ktorý pôsobí pri ministerstve financií.
Začiatkom roka 2021 v policajnom zbore slúžilo takmer 22-tisíc policajtov, teda v prepočte na 100-tisíc obyvateľov 403 policajtov. Vo väčšine európskych krajín tento pomer neprevyšuje 350 policajtov na 100-tisíc ľudí. Slovensko je na globálne pomery bezpečnou krajinou, priznali analytici, no údaje o vraždách, ktoré sú bežným ukazovateľom medzinárodného hodnotenia zločinnosti, ukazujú, že Slovensko sa v rámci EÚ28 nachádza v tej horšej polovici.

“Vyšší počet policajtov môže byť dôsledkom neefektivity, ale aj obsadzovania administratívnych a civilných pozícii policajtmi, historického chápania polície (policajti v každej obci), alebo komplikovanosti procesov v slovenskej legislatíve,” píšu v analýze odborníci. Poukázali aj na to, že okresní policajti sú rozmiestnení nerovnomerne vzhľadom k počtu obyvateľov.
Ako ďalej uviedli, ak by sa počet policajtov znížil na európsky priemer, zbor by sa zmenšil o tritisíc príslušníkov. To by prinieslo potenciálnu úsporu výdavkov na platy vo výške takmer 73 miliónov eur ročne.
Dopyt je, záujem chýba
Vedenie ministerstva vnútra aj Policajného zboru naopak tvrdia, že rezortu niekoľko tisíc príslušníkov chýba. Policajný prezident Štefan Hamran začiatkom roka vyhlásil, že by počty strážcov zákona chcel zvýšiť.
„Každý štát si uvedomuje, že vnútorná bezpečnosť je mimoriadne krehká. Aj Slovenská republika by na to mala reagovať. Ja si myslím, na základe predchádzajúcich diskusií, že to tak aj bude," načrtol.

O posily policajných hliadok žiadaju aj samosprávy. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) sa pred týždňom obrátilo na ministra vnútra Ivana Šimka aj na Hamrana, aby sa zaoberali nedostatkom príslušníkov polície. Predseda združenia Jozef Božik vyčíslil, že na Slovensku chýba minimálne 2500 policajtov, najviac dopravných a poriadkových.
„Očakávať, že výpadok takého veľkého množstva štátnych policajtov môže sanovať mestská alebo obecná polícia, je nepredstaviteľné," zdôraznil.
Zastaviť odlev personálu či nahradiť odchádzajúcich policajtov novými však nie je ľahká úloha. Svedčia o tom aj štatistiky ministerstva vnútra. Rezort v stanovisku tiež uviedol, že ročne prijíma do Policajného zboru okolo 800 nových príslušníkov.

“Za posledných päť rokov bolo v priemere 1040 končiacich príslušníkov ročne,” informovalo ministerstvo. Väčší odliv zamestnancov však nemal byť spôsobený masívnym odchodom policajtov do dôchodku. Podľa dát rezortu a analytikov je priemerný vek policajtov takmer 38 rokov. Vo veku od 46 do 50 rokov je len 15 percent aktívnych strážcov zákona.
Už vlani namiesto plánovaných 22-tisíc príslušníkov slúžilo na polícii o dvetisíc menej. “Počet príslušníkov Policajného zboru je aktuálne 20 593. Za posledných päť rokov sme zaznamenali postupný pokles obsadenosti,” potvrdilo pre Pravdu ministerstvo vnútra. Vláda sa snažila obsadenosť policajného zboru vyriešiť aj tým, že začali postupne rušiť neobsadené „tabuľkové“ miesta. V priebehu troch rokov sa plánoval ich počet znížiť o takmer 1,9-tisíc.
Dobré platy a benefity
Mzdy slovenských policajtov sú porovnateľné s inými krajinami, zhodujú sa v názoroch analytici. Príjmy strážcov zákona sú dokonca vyššie, ako u mnohých pracovníkov súkromných firiem a predstavujú 1,5-násobok priemernej mzdy, spočítala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Veľkým benefitom pre príslušníkov policajného zboru sú aj výsluhové dôchodky, poukazujú vládni analytici z ÚHP.
“Policajt môže z dôchodkového systému získať až trikrát viac príjmov, ako podobne zarábajúci civilný zamestnanec. Policajt, ktorý opustí zbor po 25 rokoch, môže získať na výsluhovom dôchodku až takmer o desať ročných priemerných platov viac, ako do systému odviedol,” zhodnotili.

Národná rada pred nedávnom tiež schválila úpravu zákona, ktorou sa ohodnotenie policajnej práce ešte zlepšilo. Od 1. júla totiž študentom Akadémie Policajného zboru sa bude poskytovať bezplatné ubytovanie a stravovanie, ako aj funkčný plat v plnej výške. Na 500 eur stúpne maximálna výška rizikového príplatku, ako aj príspevku na bývanie.
“Umožní sa tak flexibilnejšie reagovať na potrebu zlepšenia personálnej situácie najmä v služobných úradoch, ktoré sú prevažne v regiónoch s kritickým nedostatkom pracovnej sily a výrazne rastúcimi nákladmi na bývanie,” uviedla hovorkyňa ministerstva vnútra Zuzana Eliášová s tým, že tieto opatrenia majú prispieť k personálnej stabilizácii Policajného zboru.

Ministerstvo vnútra tiež pre Pravdu uviedlo, že pracuje nielen na zlepšení platov, ale aj pracovných podmienok pre strážcov zákona. Ako príklad uviedlo obnovenie vozového parku rezortu. Hliadkujúci policajti totiž trávia v služobných autách viacero pracovných hodín za sebou a mali by mať pre to dôstojné podmienky.
“Adekvátne materiálno-technické zabezpečenie na výkon služby je jednou z priorít. Po mnohých rokoch tak systematicky modernizujeme automobilovú techniku, čím skvalitňujeme podmienky na prácu najmä policajtom, ale aj ďalším súčastiam rezortu. Cieľom je znížiť priemerný vek vozidiel na 6,5 roka,” informovalo.
Problém má byť inde
Analytici ÚHP však tvrdia, že počet policajtov nie je rozhodujúci pre bezpečnosť krajiny. Za závažný problém považujú chýbajúcu dôveru občanov. “Pre boj proti kriminalite je nevyhnutné, aby si polícia udržiavala podporu širokej verejnosti a aby s ňou občania boli ochotní spolupracovať. Ak občania dôverujú polícii, sú ochotnejší vyhľadať jej pomoc, ochotnejší s políciou spolupracovať, poskytovať svedectvá a nahlasovať trestnú činnosť,” uviedli.
Prieskumy ekonómov a sociológov tiež naznačujú, že zvyšujúce sa bohatstvo a starnúca spoločnosť v budúcnosti máju znížiť nároky na políciu. Odborníci ÚHP sa odvolávajú na demografické a sociálne trendy, ako aj medzinárodnú prax, ktoré nasvedčujú, že bohatšie a lepšie spravované krajiny vykazujú nižšiu mieru vrážd a aj ich výdavky na verejnú bezpečnosť bývajú nižšie. Preto by sa podľa nich v dlhodobom horizonte mal na Slovensku podiel výdavkov na políciu znižovať.

Ako ďalej upozornili vládni odborníci, predošlé snahy napraviť tento stav navýšením počtu policajtov či zatraktívnením ich práce nezafungovali. Ako príklad uviedli Česko, kde miera nedôvery v políciu za päť rokov klesla o tretinu. “Polícia v Česku tieto výsledky dosiahla aj bez navyšovania výdavkov na políciu. Slovenská polícia nezaznamenala za rovnaké obdobie žiadne zlepšenie,” skonštatovali.
Na problém s dôverou vlani poukazovala aj bývalá ministerka vnútra Denisa Saková (Hlas), podľa ktorej samotní policajti spochybňujú svojich nadriadených. Ministerstvo vnútra vtedy oponovalo, že pracuje na reforme polície, kľúčovou súčasťou ktorej bude personálna politika. “Časťou reformy sú postupné výmeny na niektorých riadiacich postoch vyššieho manažmentu,” informoval vlani rezort s tým, že vo funkciách majú byť ľudia s patričným morálnym a odborným kreditom.
Zachránia situáciu mestskí?
Slovenské samosprávy však problém vidia v každodennej rovine a upozorňujú, že im chýbajú hliadky v uliciach, ako aj desiatky dopravných policajtov. “Situácia v niektorých okresoch je taká, že na 45-tisíc obyvateľov, teda jedno mesto a 22 obcí, je desať príslušníkov poriadkovej polície. To znamená, že je problém usporiadať hliadky tak, aby pracovali aj na území mesta, aj na území obce,” uviedol príklad predseda ZMOS Jozef Božik.
Pomôcť by teoreticky mohli kapacity mestských a obecných polícii, ktoré podľa najčerstvejších dostupných dát majú okolo 2,7 tisícok príslušníkov. Financie na dohlaď nad poriadkom vo vlastnej réžii majú iba väčšie mestá, ako napríklad Bratislava.

Hlavnému mestu sa podarilo v posledných rokoch posilniť počty mestskej polície a v pláne majú aj ďalšie rozšírenie kapacít. “V súčasnosti má Mestská polícia Bratislava 342 policajtiek a policajtov. Stav, ku ktorému sa chceme dostať do roku 2026, je 500 kolegov v uniformách,” informoval magistrát.
Z informácií o rozpočte hlavného mesta ale vyplýva, že táto ambícia vychádza draho. V Bratislave totiž smeruje na chod mestskej polície ročne okolo 13 miliónov eur. Pre väčšinu miest a obcí je to nereálna suma. Na problém s financovaním mestských policajtov tiež poukazuje ZMOS a ministerstvo vnútra.
Rezort zároveň dodáva, že štát aj obce majú problém s lákaním personálu do radov mestských polícii. “Voľné tabuľkové miesta sú neobsadené najmä z dôvodu nízkej finančnej atraktivity a spoločenskej prestíže povolania príslušníka obecnej polície,“ každoročne konštatuje vo svojej ročnej správe ministerstvo vnútra.