Na otázky denníka Pravdy odpovedali politológovia Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity v Bratislave a Juraj Marušiak z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied.
Ako hodnotíte výsledok hlasovania poslancov?
Radoslav Štefančík: Ako dlho očakávané. Kollár s Matovičom naznačovali, že oni za hlasovať nebudú, rovnako sa to dalo očakávať u poslancov z krajnej pravice, krajnej ľavice, ako aj z Hlasu.
Juraj Marušiak: Toto rozhodnutie sa dalo očakávať, nie je prekvapením. Politické strany to naznačili už vtedy, keď sa stiahli z rokovaní o zostavení vlády. V prípade opozície to nie je prekvapením, lebo určite nemajú dôvod ťahať horúce gaštany z ohňa za zlyhanie koalície, ale v prípade niekdajších koaličných subjektov to je ukážka ich nezodpovednosti. Navyše viaceré strany kládli vláde podmienky, o ktorých vopred vedeli, že nebudú prijatí, napr. OĽaNO. Z ich strán je to útek pred zodpovednosťou za dôsledky svojho vládnutia a za stav, v akom krajinu nechali po troch rokoch.

Ódorova vláda ani ich program podporu nezískali. Ako budú ďalej fungovať? Rovnako ako dočasne poverená vláda Eduarda Hegera?
Radoslav Štefančík: Teoreticky áno. V praktickej rovine vo vnútri vlády zrejme nedôjde k nejakému závažnejšiemu konfliktu a budú na jednej vlnovej dĺžke s prezidentkou. Problém bude vo vzťahu k parlamentu. Keďže v lete schôdze nebudú a v septembri sa očakáva zrejme len nejaká slávnostná schôdza k ukončeniu tohto legislatívneho obdobia, nebude mať Ódorova vláda ten najdôležitejší predpoklad na úspešné vládnutie a síce parlamentnú väčšinu za svojich chrbtom.
Juraj Marušiak: Bude fungovať v podobnom režime. Prezidentka vládu odvolá a zároveň ju poverí výkonom funkcie až do vymenovania novej vlády. Predloženie programového vyhlásenia vlády je spojené s návrhom na vyslovenie dôvery. Právomoci ďalej teda vykonáva podľa čl. 115 Ústavy SR, ods. 3.
V čom to bude možno iné ako pri Hegerovi? Bude to jednoduchšie alebo budú robiť poslanci problém?
Radoslav Štefančík: Poslanci začínajú naplno kampaňovať a nejaká vláda v poverení ich zaujímať veľmi nebude.
Juraj Marušiak: Možno očakávať menej konfliktov vo vnútri vlády. Pokiaľ však bude parlament zasadať ďalej a vláda sa bude snažiť presadiť nejaké zákony, bude musieť na každý jeden návrh hľadať podporu. Predpokladám, že určite minimálne časť poslancov sa bude snažiť vláde znepríjemniť život, nielen ako súčasť volebnej kampane, ale osobitne v prípade Smeru-SD a OĽaNO aj ako súčasť snahy o oslabenie pozície prezidentky.
Poslanci nevyslovili dôveru vláde Ľudovíta Ódora, za hlasovalo len 34 poslancov.
Budú im obmedzené právomoci stačiť na to, čo chcú dosiahnuť?
Radoslav Štefančík: Táto vláda nebola vymenovaná pre to, aby bola plnohodnotnou náhradou predchádzajúcich vlád. Je to vláda menovaná na obdobie do volieb. Podľa toho vyzerá aj programové vyhlásenie vlády a podľa toho majú ministri s premiérom nastavené aj svoje priority. Určite sa pokúsia urobiť čo najviac, ale netreba zabúdať, že po septembrových voľbách budeme čakať na novú vládu, ktorá všetky aktuálne rozhodnutia môže úplne zvrátiť.
Juraj Marušiak: Veľa vecí bude možné realizovať aj na úrovni výkonnej moci a pokiaľ je hlavnou prioritou príprava volieb a udržanie chodu štátnych inštitúcií, tieto právomoci budú vláde stačiť. Koniec-koncov v podobnom režime fungovala aj vláda Ivety Radičovej vo svojej záverečnej fáze.
Právomoci odvolanej vlády podľa Ústavy SR
Čl. 115
- (1) Ak Národná rada Slovenskej republiky vysloví vláde nedôveru, alebo ak zamietne jej návrh na vyslovenie dôvery, prezident Slovenskej republiky vládu odvolá.
- (2) Ak prezident Slovenskej republiky prijme demisiu vlády, poverí ju vykonávaním jej funkcie až do vymenovania novej vlády.
- (3) Ak prezident Slovenskej republiky odvolá vládu podľa odseku 1, rozhodnutím, vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ju poverí vykonávaním jej pôsobnosti až do vymenovania novej vlády, avšak výlučne v rozsahu podľa čl. 119 písm. a), b), e), f), m), n), o), p) a r); výkon pôsobnosti vlády podľa čl. 119 písm. m) a r) je v každom jednotlivom prípade viazaný na predchádzajúci súhlas prezidenta Slovenskej republiky.
Aké sú právomoci odvolanej vlády podľa čl. 119 vo vybraných bodoch?
Vláda s obmedzenými právomocami rozhoduje len v niektorých bodoch, ktoré sú vyznačené, ostatné právomoci stráca. Vláda rozhoduje v zbore o:
- a) o návrhoch zákonov,
- b) o nariadeniach vlády,
- c) o programe vlády a o jeho plnení,
- d) o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky,
- e) o návrhoch štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu,
- f) o medzinárodných zmluvách Slovenskej republiky, ktorých dojednávanie preniesol na vládu prezident Slovenskej republiky,
- g) o súhlase s prenesením dojednávania medzinárodných zmlúv podľa čl. 102 ods. 1 písm. a) na jej jednotlivých členov,
- h) o podaní návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky, aby rozhodol o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou a s ústavným zákonom,
- i) o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky,
- j) o podaní návrhu zákona alebo iného závažného opatrenia na verejnú diskusiu,
- k) o tom, že požiada o vyslovenie dôvery,
- l) o udelení amnestie vo veciach priestupkov,
- m) o vymenúvaní a odvolávaní ďalších štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených zákonom a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky,
- n) o návrhu na vyhlásenie vojnového stavu, o návrhu na nariadenie mobilizácie ozbrojených síl, o návrhu na vyhlásenie výnimočného stavu a o návrhu na ich skončenie, o vyhlásení a skončení núdzového stavu,
- o) o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií, o súhlase s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií, o súhlase s prechodom zahraničných ozbrojených síl cez územie Slovenskej republiky,
- p) o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, ak ide o plnenie záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a to najdlhšie na čas 60 dní; toto rozhodnutie vláda bezodkladne oznámi Národnej rade Slovenskej republiky,
- r) o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon.